Bude to výnimočná svadba. Nie len preto, že je posledná pred tou našou, ale najmä preto, že sa vydáva jedna z dvojičiek. Táňu a Petru rozoznám len s veľkými problémami :), hoci sa neobliekajú rovnako a každá je jedinečnou osobnosťou. Neskutočne sa však podobajú a odjakživa som ich vídavala zásadne spolu. Najskôr v škole, po zoznámení s ich bratrancom (môj snúbenec) aj na rodinných oslavách, svadbách a pod. Neviem si predstaviť, aké emócie vyvolá fakt, že Táňa svoj život zajtra navždy spojí s Máriom. Svadba sestry je vždy plná dojatia, sĺz, možno aj obáv...dvojičky sú však zväčša prepojené ešte intenzívnejším spôsobom. Tieto určite. Jedným som si ale istá - zajtra ich určite rozoznám :). Sú to skvelé baby a ja sa veľmi teším na celý svadobný deň.
Škoda, že svadobné generálky v štýle amerických svadieb, kedy sa hostia stretnú deň pred sobášom na večeri, rodiny sa spoznajú (hoci toto v našom prípade nepotrebujeme), snúbenci si ešte precvičia obrad, doladia sa posledné detaily na Slovensku nepoznáme. Ja som preto veľmi rada, že Táňa sa vydáva v rovnakom kostole ako ja:
...aj v tej istej sále. Takto krásne si ju vyzdobila kamarátka Katka minulý rok:
Budem môcť prežiť takú generálku svojho svadobného dňa a som rozhodnutá všímať si všetko, čo mi pomôže prežiť svoj veľký deň s minimálnym stresom. Ak sa to vôbec dá. Samozrejme, najviac sa teším na nevestu. Krásne dievča vo vnútri aj navonok bude ešte očarujúcejšie v svadobnej róbe.
Rovnako sa teším na výzdobu a stolovanie, lebo naše dvojičky často v práci pripravovali sálu aj iným nevestám a majú veľmi vycibrený vkus.
Už sa neviem dočkať ani svadobnej hostiny :). A to nielen preto, že som veľký gurmán, ale aj preto, že menu na Táninej svadbe zabezpečuje rovnaká firma ako nám. A som si istá, že si pochutíme zajtra aj v septembri.
A chystám si vreckovky na prvý manželský bozk a prvý manželský tanec, lebo tieto dve udalosti vnímam ako krásnu vstupenku do ďalšieho života a vtedy im v duchu prajem všetku lásku sveta.
A najviac zo všetkého sa teším na ostatných svadobných hostí. Väčšina z nich bude o tri mesiace aj mojimi hosťami a potom aj mojou novou rodinou. A nie je ich málo. Na Orave totiž malé svadby zo zásady nerobíme :). O tom vám ale porozprávam inokedy.
Táňa, Mário, držím Vám palce, nech máte na svoj svadobný deň len krásne spomienky!
Foto: archív K. Michaligovej, archív P. Bartošovej, internet