Krásna téma k letu a s ním spojenému svadbovaniu Tak ja som so svojim priateľom, svojou prvou láskou zoznámila v meste do ktorého som prišla študovať na vysokú školu. Pracoval totiž neďaleko internátu v ktorom som bývala. Skoro celý školský rok september až máj, som si ho všimala, zapáčil sa mi totiž na prvý pohľad, ale často som ho vídavala s jednou ženou a malým dieťaťom, tak som moju doterajšiu platonickú lásku skončila tým, že chalan je ženatý a dokonca je aj pekným mladým oteckom. Čas bežal a prišiel jún, čas skúšok a sťahovania sa z internátu, keďže sa nám veľmi s kamoškou nechcelo odísť z mesta, ktoré sme si obidve obľúbili, rozhodli sme sa, že si nájdeme nejaký podnájom a brigády na leto, a tak sa aj stalo. Na internáte sme si obidve veľmi obľúbili tetu vrátničku, ktorá mala veľmi pekný prístup ku všetkým, tak sme sa s ňou prišli rozlúčiť, a dať jej malý darček. Akurát vtedy sa s ňou rozprával ON. Tak sme spolu prehodili aj pár nezávezných slov, viac sa rozprával sa kamarátkou mojou, rozlúčili sme sa s tetou na vrátnici a sľúbili jej že ju prídeme navštíviť. O pár dní, bola kamoška na brigáde, ja som mala voľno a nudila sa a tak som sa vybrala pozrieť našu tetu, a zase tam bol ON, zrazu ma chytil a pevne objal, nechcel ma pustiť, rozprávali sme sa a akurát prišla za ním aj žena so synom, z ktorých sa vykľula sestra a jeho synovec. Zistila som, že sa volá Peter a že je voľný a veľmi túži byť ľúbený opýtala som si jeho číslo a odišla som, ani neviem kde sa vo mne nabrala tá odvaha a napísala som mu SMS s textom: JA ŤA CHCEM ĽÚBIŤ. Vymenili sme si pár SMS a na druhý deň, prišiel po práci za mnou, išli sme sa prejsť, ale hrozne sa rozpršalo tak som ho zavolala k sebe, uvarila mu teplý čajík, čas rýchlo ubehol, vonku stále pršalo a tak som mu dovolila prespať u mňa, ešte doteraz sa z toho smejeme, že som ho nútila spať v mokrých, zmoknutých rifliach A odvtedy sme spolu Koncom júna to bude krásnych 6 rokov, strašne ten čas rýchlo ide ale ľúbime sa stále viac a ja verím, že za pár rôčkou sa stanem jeho nevestou

Tak náš príbeh je celkom jednoduchý. Boli sme na prvej letnej diskotéke. Ja som tam spoznala jedného chalana, s ktorým som tancovala. On prišiel za tým chalanom, že si zabudol telefón nech mu dá zavolať, že chce ísť už domov. Ten chalan nemal kredit , tak som mu dala zavolať ja. Zavolala som ho tancovať a nejako sme si padli do oka. O chvíľu prišli preňho, ale jemu sa ešte nechcelo a ostal. Tancovali sme spolu až do rána. Potom sme sa išli prejsť, rozrpávali sme sa a aj bozkávali. Diskotéka skončila, prišli preňho a odišiel. Vymenili sme čísla. Dva mesiace sme sa nevideli, len sme si občas písali na facebooku či smsky. Potom sme sa stretli znova na diskotéke , na poslednej letnej diskotéke. Tam sme tiež spolu tancovali, bozkávali sa a každý si myslel že spolu chodíme. Len my sme to nevedeli. Po tejto diskotéke sme už začali chodiť spolu von aj normálne do mesta na zmrzlinu, do cukrárne, na prechádzky. No a dokopy sme sa na diskotéke Je veľmi hanblivý preto s tým otáľal .. a bál sa na reakciu mojich rodičov pretože je odo mna starší. Nám to ale newadí a vôbec to nevnímame, je to taký môj blázonko Dnes sme spolu už 8 mesiacov a ľúbime sa stále viac a viac

Veru na veku nezáleží, ked sa dvaja lúbia... Ak není starší o 20 rokov a viac to už sú extrémy...

Tak ako Boh vie všetko dopredu čo a ako má byť, tak nám bolo dopriate aby sme sa dali dokopy. Zoznámenie začalo v škole, ako neposlušní spolužiaci, ktorí mali k sebe už správaním moc blízko. Vyvádzali sme hlúposti, hnevali sme sa ale v zmysle zaliečania sa. Prvé momenty nášho vzťhu viedli k spoločným cieľom. Na Daľší deň kedy sme dali dokopy sme si kúpili pivo a išli sme na lúku pozorovať hviezdy. Začalo strašne pršať, pršalo tak že sme jeden druhého nevideli, bol to silný zážitok. Na druhý deň mi priateľka volala že ide od lekára ktorý jej musel vytiahnuť 5 kliešťov . Každým dňom si viac a viac uvedomujem co to slovo LÁSKA znamená, moje dievča mi nielen ako chalanovi otvorilo srdce ale i nový, prekrásny pohľad na svet. Náš vzťah bol silnejší ako švédska oceľ a platí to aj dodnes. Dodnes 21 v každom mesiaci oslavujeme to ako sme sa dali dokopy lebo dátum 21.5.2011 bol náš deň D.http://www.nevesta.sk/skins/nevesta_02/images/smiles/inlove.gif

5 kliešťov ...no pekne to si jej mal 5 nasobne vynahradiť...

Ja som sa so svojim nastavajucim manzelom zoznamila na svatbe mojej susedky a jeho brata. Hoci sme z dedin, ktore deli 5 km, nikdy predtym sme sa nevideli. On zeleny vojak a ja domased a knihomol. Originalna kombinacia.
Nijaky iny druzba mi nezostal, len ten zeleny vojacik, co tak na mna gulil oci a tak rada-nerada som mu pripla pierko a stravila prvy vecer po jeho boku. Nerozpraval vela...no bol mi celkom sympaticky.
Po skonceni jeho vojenciny sme sa nahodne stretli na diskoteke a tam sa ma opytal, ci by som s nim nezasla do kina. Suhlasila som... Cakam a cakam a vidim zname auto ako zabocuje pred susedkin dom. On truba sa najprv siel spytat ake mam vobec meno. Vsetci od nich vysli na balkon a pozerali nasim smerom a ja som cela zapyrena sadala do auta. Ved som mala 18 a to bolo moje prve rande.
A potom to uz slo nejako samo. Zacali sme chodit a po 10 rokoch sme sa nakoniec vzali.

Asi vo veku 6 rokov som spoznal o rok mladšie dievčatko ktoré prazdnivalo u susedov,bola to láska na prvý pohlad-chodili sme spolu zbirat lesné jahody,pomahali na zahrade jej rodiny z oberačkou ribezlí,jablk,hrušiek,pomáhali pri pasani krav.Bolo to leto plné slnka,čistého vzduchu,zážitkou pri detskej láske.Ta bola z mojej strany taka silna,že ked sme boli na svadbe u spoločnej rodine v mieste konania cca 12 km od bydliska,tak ked sme odišli zo svadby skôr domov,tak som ušiel rodičom a v daždi sa pešo vratil na svadbu.Skončilo leto,skončil príbeh prvej lásky,skončilo detstvo a zostali iba čriepky spomienok,bez prichutí pús.Ale láska zostala k všetkému čistému a poctivému,láska z vonou tráv a sena,láska ku poctivej chuti lesných malín a čierných ríbezli,láska z nadychom spomienok kde aj bolest prebolí,ta ked som sa ponahlal za tou prvou ignorujúc státo krav,tak ma jedna prišpendlia o plot.Prišli dalšie lásky,bolesti a sklamania a čas uletel ako voda v rybníku detstva ale zážitky sú ten dar ktorý sa neda zaplatit a príbeh lásky ma nespočetné diely ale nikdy nekončí.

Na október 2007 nikdy nezabudnem, doteraz mi to pripadá ako z rozprávky, alebo akoby sa to stalo niekomu úplne inému. So spolubývajúcou sme sa vybrali do vysokoškolského klubu na diskotéku, ako vysokoškoláčky – prváčky poobzerať, ako to tam chodí. Výborne sme sa bavili.
Počas tanca som sa zrazu dostala do svetla reflektorov a predo mnou stál on. Bez slova sme sa k sebe priblížili, akoby sme sa ani nevideli po prvýkrát. Bola to akási nedefinovateľná príťažlivosť.
Asi tak o hodinku neskôr sme už chceli ísť preč, a tak sa ponúkol a odprevadil ma ku internátu, kde sme si vymenili čísla. Videla som na ňom, že chce pusu na rozlúčku, ale ako zachovala som sa ako potvora a pri tom okamihu odvrátila pery a dostala som pusu na líce. S úsmevom a tajuplným víťazoslávnym úškrnom som išla na izbu.
Na čo nikdy nezabudnem je to, ako som ho opísala spolubývajúcej, keď sa na neho pýtala. „Taký... čo ja viem... ale tancuje perfektne.“ Jednoducho som sa vtedy necítila pripravená na vzťah.
Neozýval sa a ja pre moju hrdosť som sa mu neozvala prvá. Takto som na neho aj zabudla, veď som mala kopec starostí s orientáciou na škole, ako každá prváčka na výške.
Po dvoch týždňoch mi prišla SMS-ka. Áno, bol to on - Dávid. S textom, či si ho pamätám, a že sa nemohol ozvať skôr, lebo mal niečo s telefónom.
Pomyslela som si: „Mňa neoblbneš. Určite si mal niečo s telefónom...“ Ale ozvala som sa mu. No samozrejme nie hneď, ale po týždni, čo mi poslal správu on ... Chcela som vedieť, aký je, hoci sa to na začiatku tak ľahko zistiť nedá... Pretože po tejto SMS-ke a týždni, čo sa neozval, som o ňom nemala vôbec dobrú mienku.
Dohodli sme si nezáväzné stretnutie. Bolo však tak perfektne, že sme sa nedokázali rozlúčiť. Keďže už bol november, vonku bola poriadna zima. Odprevadil ma a ja som mu požičala rukavice, čo bol neskôr ďalší „dôvod“ na stretnutie.
Takto sme sa stretávali...a stretávame sa dodnes. Tvoríme, dovolím si povedať, šťastný pár už vyše piatich rokov.
Raz sme sa však takto rozprávali o našich začiatkoch, a ja som mu spomenula tie dva týždne. Zistila som, že to bol akýsi „trik“ na zbalenie. No a ten trik mu vyšiel dokonale. Pretože tým, že sa neozval hneď, vyvolal sériu hraní sa na mačku a myš.
Od hraní sa sme postupne prešli až k normálnemu vzťahu, veľmi sa ľúbime a nedokážeme si predstaviť život jeden bez druhého. A čoskoro nám zazvonia svadobné zvony

PS: I LOVE YOU SO MUCH

KRCMOVA LOVE STORY - alkohol to vybavil

S manzelkou som sa zoznamil asi pred 9timy rokmi, sice som ju registroval uz dlhsiu dobu, niekolko rokov, avsak samozrejme nebola sama, preto som to nijak nesilil. Az raz sme sa stretli v miestnom dosco bare kde prisla so svojou kamaratkou ktora sa mi uz dlhsiu dobu velmi intenzivne pacila. Slovo dalo slovo a uz som zrazu pokusal o dve prisediace krasky, pricom som nemal ani najmensi zaujem o svoju sucasnu manzelku. Vdaka nahode a slabej telesnej vydrze jej kamosky sa asi po dvoch hodinach zrutila pod tarchou vypiteho alkoholu pod stol a uz sme ju v ten den neprebrali. Zaniesli sme ju na chrbte domov a ostali sme celkom necakane spolu az do rana bieleho. Od vtedy sme spolu a mame krasne deti. Tu je tiez nazorna true story ako vie alkohol zblizovat na cely zivot, teda aj fantasticky hubert.

Všetko sa začalo v moje práci, v ručnej autoumývarni. Robili sme hneď vedľa firmy, v ktorej pracovala ONA, áno ONA.. Keď som ju zbadal, myslel som, že vyskočím z kože.

Tak som si povedal, že šťastie treba skúsiť a začal som sa len tak zdraviť, veď viete, ako je to na začiatku všetkého pekného. Po určitej dobe som si uvedomil, že má asi priateľa a možno z toho nebude nič… ale čo táram, nakoľko som nemal doma internet, tak som chodil do internet cafíčka a samozrejme na chaty a na jednom nemenovanom portáli, som ju našiel. Začal som vetou, na ktorú nikdy nezabudnem.. „Ahoj susedka...“ a tam sa to celé začalo.

Písali sme si skoro každý deň a keď som ju videl, že je vedľa vo firme, tak som myslel, že tam nabehnem a spýtam sa, či by mala záujem si niekam vyraziť na kávu.. a tak sa aj stalo. Raz sme sa dohodli a na kávu sme išli. V jej firme zároveň pracoval aj chalan, o ktorom som dostal od kolegov info, že sú súrodenci, no ale opak bol pravdou. Boli pár, ale vtedy som to nevedel.

Po našom prvom stretnutí, to medzi nami pokračovalo ďalej.., raz mi povedala, že chalan, čo s ňou robí vo firme, je jej priateľ a firmu majú spolu. Zostal som ako obarený, ale nevzdával som svoje šance. Bojoval som ďalej o jej priazeň, všetko bolo krásne. Keď sme sa dlhšie spoznávali, zistil som, že boli spolu 8 rokov a ich vzťah nestál za veľa, bola nespokojná a stále sa sťažovala. Tak som sa rozhodol, napísať jej list. List sa jej veľmi páčil a dodnes ho aj má. No ten boj bol zdĺhavý a ona sa bála niečoho nového, nepoznaného s niekým, koho pozná len 3 mesiace. Tak mi jedného dňa povedala, že by sme si mali dať pauzu.

Myslel som, že ma „sekne“, normálne som sa rozreval ako malé decko, tak som bol zaľúbený. Dostal som aj povolenie od šéfa, aby som mohol ísť domov, no nemohol som.. nešiel som domov, ale som sa opil zo zúfalstva.. Čo som pokazil, pýtal som sa čo? Po 3 dňoch sa ozvala, myslel a dúfal som, že sa asi chce ospravedlniť, že bola nerozhodná atď.. Navrhla, aby sme sa stretli, tak sa vo mne znova prebudila nádej a išiel som.. Išiel som za tým, čo mi srdce diktovalo, miluješ ju tak choď..

Bolo Mikuláša, mám taký pocit, dostal som sladkosti aj ospravedlnenie, no a v tom som vedel, že sa rozhodla pre mňa. Povedala mi, že dala svojmu chalanovi kopačky, no a ja som myslel, že zamrznem na mieste. O dva dni sme začali oficiálne chodiť spolu, čomu som sa tááááák tešil, ako nikdy v živote. Všetko bolo odrazu ružové. Po určitej dobe ma vzala k sebe domov a predstavila svojej mame, sestre, rodine.. Deň za dňom noc za nocou, striedali všedné dni, a už sú to dva roky, odkedy sme spolu.

Bývame spolu, aj pracujeme spolu, sme podnikatelia a od 14.07.2012 sme svoju spoločnú cestu životom spečatili aj svadbou. To bola zábava, taká je len raz za život a verte mi, sme úplne odlišné povahy a práve to je to korenie v našom živote. Dnes ako manžel ženy, ktorú si nesmierne vážim a cením, si môžem povedať, že som našiel svoju druhu polovičku, ktorá ma napĺňa, láskou, radosťou, chuťou žiť a bojovať v dnešnom svete.

Do dnešného dňa sme zamilovaní až po uši a plánujeme svoju rodinku rozrásť o ďalšieho člena, tak nám držte palce, aby nám to vyšlo a Vám ostatným želám, tak isto také šťastie a takú osobou, s ktorou ste naozaj radi a radi zdieľate jeden život. Samému sa život zdá ťažký, ale dvom, sa svet zdá byť ako malé zrniečko piesku na dlani. A ešte niečo radím každému kto ešte neľúbil, nech sa ľúbiť pokúsi, lebo ako ja ju, tak aj ona mňa, sme dodnes nerozlučná dvojica. Ďakujem.