Chlapec z davu
„S našou speváckou skupinou sme mali vystúpenie na vianočných trhoch, kde som ho uvidela. Medzi niekoľkými stovkami chlapcov, na preplnenom námestí som uvidela práve JEHO. Dodnes tvrdím, že ten deň nebola náhoda, ale bolo to dané zhora,“ spomína si na významný míľnik v živote Annamária. Jej pohľad sa stále upieral na neznámeho chlapca. Povedala si, že taký sympaťák už má isto priateľku... Našťastie sa mýlila: „Cez moju vševediacu už teraz ,,kmotru” (krstnú nášho syna) som sa k nemu dopátrala. Samozrejme, nemohla to nechať len tak a naše cesty sa stretli. Prišiel sa pozrieť na náš druhý koncert, kde ako sám tvrdí, sa do mňa zamiloval a nevedel na mňa prestať myslieť. Takisto to bolo aj u mňa, no stále mi čosi našepkávalo, že on nebude môj. No stalo sa.“ Párkrát išli spolu von, rozprávali sa a Annamária vtedy pochopila, že on je práve muž, s ktorým chce zostarnúť, byť jeho ženou a matkou jeho detí, pretože ako vraví, bolo im spolu rozprávkovo dobre.
Svadobný deň Annamárie & Martina
Svadobný fotograf: Erik Ďuriš - fotografovanie
Kamera: Marek a Alena ŠvecovíDátum svadby: 20. 5. 2017Miesto svadobného fotenia: Chtelnica (kaštieľ, jarmok a kameňolom)Miesto svadobného obradu: DubovanyMiesto svadobnej oslavy: Reštaurácia u Tomšu, PečeňadySvadobné šaty a oblek ženícha: Svadobný salón Betty, MyjavaMejkap nevesty: Paulína HorváthováSvadobné obrúčky: Zlatníctvo OčkovKytica nevesty: Kvetinárstvo NitraiySvadobná torta: Linda BenedikovičováHudobná skupina na svadbe: Hudobná skupina QatroKvetinová výzdoba: Kvetinárstvo Nitraiy v spolupráci s pani Lipkovou
Obyčajne neobyčajné zásnuby
Osudový 20. máj 2017
Netrvalo dlho a snúbenci sa rozhodli, že sa vezmú. Ubehli 2 roky a mali pocit, akoby sa poznali celú večnosť... „Našlo sa veľa ľudí, ktorí naše rozhodnutie akceptovali, ale boli aj takí, ktorí sa z nášho rozhodnutia smiali, pretože si mysleli, že sa vôbec nepoznáme. No my sme to tak cítili. Chceli sme byť spolu už navždy,“ vysvetľujú svoje rozhodnutie dnes už šťastní manželia.
Dátum svadby si vybrali 20. mája. Prečo? „Úplnou náhodou bolo mojím detským snom sa vydávať práve v tento dátum. Zhodou okolností to presne vyšlo na sobotu v roku 2017, kedy sme sa plánovali vziať,“ teší sa nevesta.
Cesta k oltáru vystlaná ružami...
V redakcii nás zaujímalo, kto boli tie milé detičky, ktoré im rozhadzovali kvietky cestou do kostola. Nevesta vysvetľuje: „Detičky na fotke boli z našej materskej školy, kde som pracovala ako učiteľka. Vždy som snívala o tom, ako ma privítajú alebo mi prídu na svadbu zagratulovať, no ani vo sne by ma nenapadlo, že sa to naozaj stane. Už od kostolnej brány na mňa mávali a mne vyhŕkli slzy šťastia, že ma má niekto tak úprimne detsky rád. Tento krásny moment pred obradom majú na svedomí moje kolegyne a rodičia, ktorí ochotne priviedli deti do kostola. Naša svadba bola veľmi emotívna a užili sme si ju s manželom naplno. Jeho pohľad na mňa bol prekvapivý a zaľúbený. Musím zašepkať, že mu troška vybehli aj slzy. Bol dojatý a neprestal mi opakovať, ako ma miluje.“
Svadobný sľub
Annamária sa nevedela dočkať svadobného dňa a najviac sa tešila na chvíľu, keď Martinovi povie „áno“. „Celý predsvadobný mesiac som mu zdôrazňovala, aby sa neskúsil ani náhodou rozplakať pri svadobnom sľube, ktorý sme si z očí do očí vymieňali. No a čo sa stalo? Plakala som ja. Pri pohľade do jeho očí sa mi premietlo všetko, čo sme spolu zažili za ten krátky čas. Bolo to dojemné, nezabudnuteľné. Martin tvrdí, že sa najviac tešil na náš prvý spoločný tanec. Je veľký tanečník a náš spoločný tanec mal aj špeciálnu choreografiu. Zaznela nám pieseň od Eda Sheerena, ktorá nás sprevádzala počas nášho spoločného randenia, a to si naplno užíval,“ spomína nevesta.
Hlavne bez stresu :)
Manželia nemali nejaké prehnané predstavy o svadbe. „Must have“ bola krásna výzdoba, nádherné šaty a všetko, čo k tomu patrí – bez stresu a s radosťou. „Chcela som, aby o nás každý povedal, že náš svadobný deň sme si užívali. Veľkú pozornosť sme sústredili predovšetkým na svadobný obrad, keďže sme obaja veriaci. To bolo pre nás najhlavnejšie, keďže nie v sále pri svadobnej polievke sme spečatili svoj sľub, ale práve pred Bohom. Ostatné sme nechávali, ako sa hovorí, na náhodu a dopadlo to geniálne. Keď som videla všetkých hostí, ako sa bavia, to bolo pre mňa najväčším potešením,“ s úsmevom poznamenáva Annamária.
Doružova!
Svadobná hostina sa konala v dedinke Pečeňady. Ochotný majiteľ, vynikajúce jedlo, skvelý personál – pochvalne zhrnula dojmy z hostiny nevesta. „Vybrali sme si ju vďaka odporúčaniam a nesklamali nás, za čo som vďačná, pretože aj sála robí dojem na svadobných hostí, predovšetkým dobré jedlo. Výzdoba sa niesla v tónoch ružovej, čo je moja obľúbená farba už od detstva. Pôsobí na mňa jemne a taktiež ma vystihuje, keďže je taká dievčenská,“ ozrejmuje nevesta a dodáva, že nechcela žiadne gýče, čomu prispôsobila aj kvety – konkrétne frézie, hortenzie a jej milované pivonky. No a svadobné aranžmány zjemnila gypsomilka.
V hlavnej úlohe svadobné šaty
Nevesta vraj prešla veľa salónov. V mnohých zažila krásny ľudský prístup, no v niektorých sa sklamala. Tie pravé vysnívané svadobné šaty však nakoniec našla v svadobnom salóne Betty na Myjave. „Vybrala som si veľa šiat, ktoré som si chcela vyskúšať, no ani jedny neboli tie pravé, pri ktorých by sa mi rozžiaril pohľad. Vybrala mi ich práve pani, ktorej salón patril. Neboli dokonca ani čisto biele, čo som najskôr zvažovala, ale keď som sa do nich obliekla, bolo všetko presne tak, ako som si vysnívala,“ pochvaľuje si nevesta prístup odborníčky, ktorá jej s ochotou poradila.
Svadba objektívom fotografa Erika Ďuriša
„Erika sme objavili náhodne na sociálnej sieti a cez kamarátku, ktorú fotil. Jeho fotky nás zaujali, a tak sme sa rozhodli ho kontaktovať. Jeho prístup bol priateľský, uvoľnený, takže s ním bola super spolupráca. V zhone sme na veľa záberov zabudli, ale takpovediac nejako si časom ani nevšímame, že chýbajú. Veď každá svadba nemusí mať presne rovnaké fotky. Fotili sme sa v neďalekej Chtelnici v kameňolome a v kaštieli, kde sme spravili pár záberov. Odbehli sme aj na jarmok, kde som si užívala obdiv veľkého davu ľudí z dediny,“ prezrádza Annamária.
Fotograf Erik Ďuriš o ich svadbe
„Som veľmi rád, že som strávil s týmito mladými ľuďmi ich veľký deň. Fotenie nám komplikoval silný vietor, ktorý v ten deň fúkal. Jednu sériu fotiek sme absolvovali v neďalekom kameňolome. Po fotení sme skončili celí od prachu, no a hlavne v očiach bol ten prach dosť nepríjemný. Avšak výsledkom sú pekné fotky, takže si myslím, že to za to stálo. Annamária učila v materskej škole, a tak ku kostolu prišla zagratulovať skoro celá škôlka. Nevestu pri príchode deti zasypali lupienkami ruží. Aj vďaka tomu vznikli počas svadobného dňa neopakovateľné fotografie, na ktoré sa manželia radi pozrú aj po rokoch.“




Autora svadobných fotografií nájdete v katalógu firiem:

Autora svadobných fotografií nájdete v katalógu firiem: