Na zasnuby sa chystame... teda skor moj priatel, pretoze ako ho poznam bude to prekvapenie, a bude to vo chvili, ked to budem najmenej cakat!

jedine čo lutujem je že moj zasnubny prsten som nevyberala ja lebo je zo zlata a ja by som radšej chcela biele zlato prave aj obručky tak neviem ako to spraviť vymeniť to je sprostosť moje zlatko by sa asi aj urazil

No my sme ani zasnuby nemali,trosku ma to mrzi, nebolo akosi casu kedze priatela mam mimo sk .Ale najdolezitejsie je, ze sa mame radi a bez snubneho prstienka skocim hned na obrucku)kedze v septembri 2010 bude svadbicka tak sme sa dohodli a je to)))

mne s priateľom zásnuby asi nič nehovoria, to čaro okolo určite, ale slovo ako také samé ani nič moc =D ale taký prstienok by ma určite potešil, ako napr. tento na obrázku: http://www.ebizniss.sk/produkt/81?q=produkt/81/gallery/

My sme zasnuby tiez este nemali, ale jedny take "akoze" sa udiali. Na facebooku si dal priatel do profilu, ze sme zasnubeni, ja som to zo zartu potvrdila, a vsetci nam zacali gratulovat, bolo to mile, aspon vieme, kto by z nasich zasnub mal radost...)

A urcite by to malo byt romanticke, vo dvojici, nie na verejnosti, len my dvaja

Ahojte, ako tak citam vacsina este nie je zasnubena, pripadne zasnuby boli-neboli. Na co ti chlapi cakaju? Casto same recicky a skutky ziadne. Bola by som rada, keby sa aj muzi k tomu vyjadria.

Ja som zásnuby ešte nemala. Zatiaľ je na to určite až príliš skoro. Moja predstava nejakých vysnených zásnub však asi neexistuje. Nie je pre mňa podstatné miesto ani čas, podstatné je, že budem s osobou s ktorou som spojená takou "drobnou" vecou. Nie, nemyslím prsteň, ale lásku
Jediné, čo by som od zásnub asi naozaj chcela by bolo to, že by ma prekvapil

My sme sa zasnúbili na Valentína 2006, bolo to pre mňa obrovské prekvapenie, pretože som to ani prinajmenšom neočakávala..V tej dobe som ešte študovala na vysokej škole, a milo ma prekvapilo, že priateľ, toľko vyjednával, aby som v ten deň nešla do školy, ale nech Valentína strávime celý deň spolu. Vždy ma vedel potešiť krásnym darčekom, alebo spoločným programom, tak aj teraz som sa tešila na to, čo ma vlastne čaká. Bolo to na valentínskej večeri, kúsoček od nás horel krb, a zrazu vytiahol krabičku so slovami :"Vezmeš si ma?"a otvoril krabičku. Ja som len zalapala po dychu, pretože som už síce vedela, že je ten pravý, ale tiež som vedela, že ešte nie je čas na svadbu, keďže ja som ešte študovala. Moja odpoveď bola: " ÁNO, ale vezmem si Ťa až po škole". Prialeľ nebol sklamaný, pretože čarovné bolo, že sme zasnúbení, už to pre nás tak veľa znamenalo a že na znak našej ásky možem nosiť krásny prstienok od neho. Prstienok pre mňa maximálne odhadol: jemný, nežný so srdiečkom, v strede, ktorého je kamienok. A ako sme si v tento krásny dník sľúbili, tak sa aj stalo..po ukončení štúdia, po promóciách sme sa pustili do predsvadobných príprav..a 01.05.2010 v presne deň nášho 8 ročného výročia spoločného chodenia sme si povedali svoje ÁNO

Ja na svoje zasnuby tiez este len cakam, hoc mojho partnera poznam uz polovicku zivota ... ked sa konecne odhodlal kupit prsten, tak nam to v tom case velmi neklapalo, dokonca sme sa na isty cas rozisli a on ho po case vratil do obchodu ... a i ked nam to teraz klape uz velmi dlho, akosi sa k tomu zase nevie odhladlat aj ked sme spolu stastni a vieme, ze jeden bez druheho zit nevieme ... z casu na cas ho podrypnem a on sa tomu zasmeje, vraj sa nemam bat, ze urcite sa toho dozijem ... a tak teda cakam a netusim den ani hodinu

Ahojte,
tak Vám teda napíšem o svojich zásnubách aj ja a podelím sa o svoj príbeh.
Bol krásny slnečný deň, 7.5. a ja som mala narodeniny.
Môj priateľ si vymyslel plán, že sa večer pôjdeme okúpať do neďalekého
Aquaparku. Samozrejme, že sme sa rozdelili pri vstupe do pánskych
a dámskych šatní, ...a on podotkol, že sa stretneme vonku pod hríbikom.
Bola to vlastne taká fontána v bazéne po ktorej stekala voda,
a keď sme stáli pod ním, padajúci vodopád vody
nám robil súkromie. No a ako sme tam tak stáli, začal ma bozkávať,
ukázal mi na dlani prstienok, a spýtal si ma, či si ho zoberiem.
Na túto chvílu som čakala strašne dlho, ale bol to pre mňa šok, že práve dnes...
Iba som potriasla hlavou, on ma pobozkal, a nasunul mi prstienok.
Ibaže... neodhadol veľkosť a mne sa zkĺzol po prste rovno do bazéna a prúd z
padajúceho hríbika ho začal unášať.
Tak sme sa pol hodinu ponárali a hladali môj nový zásnubný prstienok.
Uf, nakoniec sme ho našli, a všetko dobre dopadlo.
Dnes už veľkosť sedí, a ja sa nebojím, že ho opäť stratím.
A aj keby náhodou, pokiaľ ho budeme hľadať spolu, je to fajn.