Ahoojte

ani ja som zasnuby nemala a ktovie kedy budu, necham sa prekvapit

Prestene nosim velmi rada, vzdy ked sme niekde s priatelom na vylete alebo dovolenke a je prilezitost jeden si na pamiatku donesiem.

Tak ja som este zasnuby nemala ale urcite ked ich budem mat tak budu perfektne pretoze budem z clovekom ktoreho milujem a to je najdolezitejsie.=)

My sme to mali trosku obratene - najprv sme zacaliplanovat svadbu a az potom sme sa isli zasnubit... Zasnubny prstienok sme isli vyberat spolu - aby bola spokojnost na oboch stranach po veeelmi dlhom hladani sme konecne objavili ten moj :o)) ale samozrejme mi ho priatel nechcel dat len tak.... pozval ma 3.3.2010 na slavnostnu veceru do restauracie hotela Matisak - tam mi aj objednal vsetko on (ja som jedalny listok nevidela) - take male prekvapenie co vsetko pre mna prichystal... a ked sme uz pojedli vsetky tie fajnovosti a popijali este vinko, prisiel ku mne, klakol si a poziadal ma o ruku - to som vazne necakala, kedze zasnuby boli jasne, normalne ma to dojalo.. vlastne nas oboch... aj ked to bolo vsetko planovane, bolo to krasne a romanticke :o))

ahojte, podobne aj mna zasnuby este len cakaju. neviem, co na mna ten drahy nachysta, no tajne dufam, ze uz ma natolko pozna, ze nebude sa riadit americkymi romantickymi filmami, kde su poziadania o ruku na futbalovom stadione alebo v restauracii pred kapelou, ktora spieva hostom, ked maju narodeniny. vedela by som si vsak ten okamih predstavit na mieste, kde sme sa prvykrat stretli, ci kde sme sa prvykrat pobozkali. alebo niekde pri jazere pri zapade slnka a poklakom a zalubenym pohladom priamo do srdca nemozem si pomoct, ale som nevyliecitelnou romantickou. co sa tyka prstienka, bola by som rada, keby ma nastavajuci prekvapil a osudna otazka bola nim sprevadzana. ma totiz vyborny vkus a vie este lepsie, co sa mi paci ako ja sama. nepotrpim si na drahe alebo vystredne sperky. dolezite je to, co ma symbolizovat a ze bude darovany od srdca

Ahojte no ja som zasnuby mala, alebo nie? Ale boli take neoficialne, bolo to len medzi nami dvoma . Zorganizovala som to ja, nakolko ma uz stvalo, ze priatel sa ma vzdy pytal na otazku " ze ci si ho vezmem a kedy si ho vezmem" v case, ked to nebolo vhode. Mam na mysli cas, ked ste v sprche a za dverami vam niekto toto povie, alebo na zachode, alebo ste v polospanku a ste rada, ze nemusite otvarat usta . Mozno to bol jeho zamer, ktovie...a mozno sa len chlapec hanbil . Nedalo mi to a povedala som si " ved pockaj, ja ti dam robit si zo mna prdel "....sla som do jedneho obchodu, kde predavali rozne zaujimavosti, bizuteriu a kupila styri prstene. Dva boli z kovu s peknym ockom, nevedela som odhadnut velkost pre priatela, ale riskla som to....druhy par prstenov bol z plastu, boli velke, napadne a blikali. Moj na ruzovo a jeho na modro...Vzala som ich a premyslala, co spravit, aby som mu to nejako vhodne podstrcila - Tak som jedneho krasne pracovneho dna, zobrala svojho priatela na veceru do nasej oblubenej restauracie. Mal dost zlu naladu, potreboval sa mi vyzalovat, tak som ho ochotne pocuvala, ale na svoj plan som pritom nezabudla . Objednali sme si jedlo, on si zatial odbehol. Vyuzila som chvilku a dala som si ruzovy blikajuci prsten na prst, robila som sa, ze je to normalne a ze aj napriek tomu, ze osvetlujem polku restauracie, sa to nosi . Jemu som ten modry blikajuci zabalila do servitky a polozila na stolicku..Ako prichadzal, tak ho zaujalo, ze co to mam na ruke. Vymyslela som si, ze to tu rozdavali v restauracii....uveril mi. Sadol si, ale zpod zadku vytiahol servitku, ktoru roztvoril a v nej bol prsten. Tak si ho natiahol aj on na prst s tym, ze vsak ked to tu rozdavali, vyskusa..Samozrejme na prstenik nepasoval, trochu som znervoznela, tak ho nastrcil na malicek ...Uz bolo dobre, ale nechcel vyzerat divne, ak si ho dal dolu . Obzeral sa a zistil, ze ostatny take nemaju...bolo mu to cudne a tak sa opytal casnika. Ten nechapavo kukal na neho, ze ci si nieco dal na posilnenie )). Ja som ho potom ukludnila a povedala, ze to bol moj napad, ale ze mam pre neho nieco lepsie. Vytiahla som teda tie kovove prstienky, podala mu ten jeho a opytala sa ho, ze ci si ma chce vziat, ked uz tolko o tom rozprava, ked sa to nehodi ). Usmial sa a vysledok je asi kazdemu znamy ).....Preto by som potrebovala nejaky asi lepsi prsten a tento z ALO sa mi fakt paci .....nech tie zasnuby mozeme urobit oficialne....

my sme zásnuby ešte nemali, ale raz sa na ne chystáme... a dúfam, že to bude pre mňa veeeľkééé prekvapenie... a prstienok mi stačí jednoduchý, no hlavne z veľkej lásky

Ja tiež len chystám a ten prsteň by sa mi veľmi zišiel bol by som ako frajer ))

Nase zasnuby s mojim manezlom, boli priam nezabudnutelnou udalostou ako snad pre kazdu zenu v jej zivote. No lisili sa mozno od ostatnych tym, ze ja som to vobec necekala, nic specialne z mojej strany som teda ani nemusela pripravovat. Den, alebo teda presnejsie osudovy vecer, zacal priam katastofalne, a som stastna, ze moj manzel si to aj napriek vsetkemu nerozmyslel...a aj tak ma poziadal o ruku. Tak podme teda k veci:
Bolo Valentina, a my sme mali ist na klasicku romanticku večeru, nic vynimocneho ani zvlastneho. Ako vzdy moj nastavajuci meskal na stretnutie...ja som bola po praci nervozna, unavena, bola zima a k tomu jeho meskanie, len prilialo do ohna, a ja som sa so svojim Petrom pohadala. No aj napriek tomu ho ta hadka neodradila, a isli sme teda hladat nejaku volnu restauraciu...vecer na valentina...asi si viete predstavit ze vsade bolo plno... a ja som znova chytala nervu..ze ako je teda mozne...ked chcel ist zo mnou, tak uz aspon mohol nieco zarezervovat. Bolo to uz v stadiu, kedy som Petrovi povedala, ze toto je ta posledna restauracia, do ktorej sa ideme pozriet ci je volne. No a osud hral do karat mojho uz teraz manzela . Tak sme sa pekne navecerali.....ja som sa nejako uz upokojila. a nasa spolocna vecer aj po hadke prebiehala super... no ked sme uz dojedli aj dezert...tak mi peter podal do ruky kinder vajicko....ja som ho samozrejme nechcele otvorit...ze teraz po veceri nemam nanho chut....no on ma stale nabadal k tomu aby som si rozbalila to vajicko....a ja ako stale som odporovala...no nakoniec ma zlomil...lebo ze on teda chce vidiet vnutri tu hracku...tak ja som ho otvorila...a namiesto hracky bol ukryty v kinderku snubny prstienok...a tak ma moj milujuci manzel...aj napriek veceru ktory zacal strasnou hadkou poziadal o ruku....a ja som az potom pochopila, ze preco meskal na stretnutie...lebo on chudak doma musel nejako do kinderka do tej krabicky namiesto hracky vlozit prstienok..a nakoniec to kinderko nejako spojit... a zabalit...aby ja som nespozorovala, ze je porusene..... no co vam poviem..proste uzasny napad...a uzasne zasnuby....

Zatiaľ nad tým všetkým len uvažujem.

Ahoj,
no ja uz tiez patrim medzi tych, ktori zasnuby uz za sebou maju. Ale len tie take "neoficialne". S priatelom sa pozname necele dva roky, 3.3.2009 sme sa dali dokopy a aj to celkom zaujimavym sposobom. On je taky dost rodinne a tradicne zalozeny typ cloveka, tak o zasnubach a svadbe rozpraval uz od zaciatku nasho vztahu. Ja som to spociatku brala ako zart a nemala som dovod mysliet si, ze on to berie ako hotovu vec. Raz si zobral moj prsten a obkreslil ho zvnutra, aby nepozorovane zistil moju velkost. Sme z rozdielnych krajov a este spolu nebyvame, takze sme spolu neboli stale. Prisiel za mnou den pred silvestrom s tym, ze novy rok oslavime spolu. Vecer sme sa milovali a ked uz bolo po "tom", odisiel ku svojej cestovnej taske a doniesol mi skatulku, v ktorej bol prsten. Trosku ma to zaskocilo, torsku potesilo, trosku vystrasilo. A hlavne....nechajte chlapa vyberat prsten.. nenosim ho, lebo mi je trosku velky a (ale to mu nehovorte) ani to nie je moj vysnivany typ. Ale je od neho pekne, ze sa snazil, aj ked len strieborny, ale lepsie ako nic.