Som velmi rada, ze nevesta.sk vymyslela tuto sutaz. Mohla som sa podelit o nas pribeh a zaspominat si na krasny zaciatok nasho vztahu.

Krasne sa tu citaju vsetky love story. Kazda je zaujimava a velmi pekna.

U mňa sa to všetko začalo na internete, asi ako aj u dosť ďalších Ľudí. Mala som 16, všetci naokolo začínali s niekym chodiť a mne bolo smutno samej. Napadlo ma, skúsiť napísať na internete inzerát a touto cestou si vyskúšať niekoho nájsť. Po par dňoch mi začali chodiť e-maily, písala som si tam s viacerými chalanmi, ale jeden ma viacej oslovil a bol mi sympatickejší. Po dlhšom písaní e-mailov sme si začali ako inak, písať na určitej stránke na chatovanie. Začali sme si častejšie písať, dohadovali sme sa na čase kedy kto bude na internete a môžme si popísať. Naše písanie bolo každodenné a dlhé hodiny sme dokázali stráviť za počítačom. Časom sme začali byť zvedaví jeden na druhého a dohodli sme sa na našom prvom rande. To prebehlo vynikajúco, chceli sme sa znova stretnúť a zrazu sme sa stretávali každý tyždeň. Časom padol aj prvý bozk, ale musím sa priznať, že sme boli obaja veľmi nesmelí a trvalo to dlho dokým som sa ja odhodlala spraviť prvý krok. A odvtedy to z nás všetko opadlo a konečne sa začal pekný a tak chcení vzťah. S ním som si konečne užívala život, zabávala sa, chodili sme na výlety, trávili spolu každú volnú chvíľku. Bohužiaľ, časom sa tento vzťah ale pokazil, boli sme mladý, neskúsený, nechápali sme ani jeden jak to vo vzťahu chodí a nevedeli sme sa v určitých situáciách pochopiť. Vzťah trval niečo vyše troch rokov a bol zatiaľ ten najkrajší. Aj keď skončil, tak som sa poučila, viem, čo si mám vážiť a čo robiť pre vzťah. A stále verím, že ešte niekde na mňa ten pravý čaká a časom ho nájdem.
...a možno sa už aj našiel...

Ahojte, tak moja laska bola najprv taka studentska... rada na to spominam, pretoze sme boli obidvaja taki strasne nesmeli... ja som pokukovala po nom velmi dlho a kamosky mi hovorili, ze aj ja sa pacim jemu, ale mala som 17 a nechcelo sa mi verit, lebo som bola strasne nesmela a neverila som si, aj ked som nemala nudzu o zaujem chalanov. Bol velky fesak a velmi mi imponovalo, ze jentak trochu rebel, co bol presny opak mna, vzorova studentka (smejem sa, ked si teraz porovnavam, ako to vsetko vnimal on, co som sa samozrejme, dozvedela az o vela rokov neskor). Ale jedno junove poobedie, ked sa skola skoncila, stretli sme sa pri vychode zo skoly... a dali sa do reci a ze ma odprevadi... a tak sme sa sli prejst, sadli sme si na lavicku a tak strasne nesmelo ma zacal bozkavat. Srdce mi tlklo, strasne som sa hanbila. A potom sme sa cez leto nevideli, ja som sa mu neozvala a on odcestoval neskor do zahranicia. Bol to len jeden bozk, ale ja som ho pokladala za moju prvu lasku. Potom sme mali kazdy svoj zivot.... a raz, ked som cakala v banke, tak predo mnou stal on. Otocil sa a od toho momentu trvalo asi pol roka, kym sme si povedali ano Stale ho lubim

Ahojte, chcem sa podelit ze sme 7.6.2014 prezili zatial najkrajsi den nasho zivota.. Svadba dopadla uplne podla nasich predstav, vobec som nebola nervozna ,) sama sebe som sa cudovala ,))
Celkovo to bol krasny den, pocasie nam doprialo a co nas najviac potesilo, ludia sa nam prihovarali gratulovali, deticky si kricali aha ide princezna, naozaj najkrajsi den mojho zivota , no uz este jeden najkraji den nas caka, nejake to male stvorenie.


cmuuk ,))

Zaciatok mojej/nasej love story som tu uz opisala a mozem len dodat, ze svoju love story zijem kazdy den so svojim Mattiasom, ktory je ten najuzasnejsi manzel a najlepsi priatel v jednej osobe.

Keď som mala 16 rokov rozhodla som sa, že sa začnem modliť za svojho budúceho životného partnera. Vedela som, že sa môžem na Boha obrátiť i v záležitostiach svojho srdca i lásky. Zároveň som sa učila prijať, že pravá láska na mňa ešte len čaká. Nechcela som totiž a ani nepotrebovala lásku pre túto chvíľu, aby som sa vyrovnala kamarátkam, ale lásku trvalú, na celý život. Netrvalo to ani tak dlho a cestu k sebe s mojim Martinkom sme našli jedno augustové leto pred siedmimi rokmi a neľutujem ani jeden jediný deň, ktorý sme strávili spolu. Teraz sa spoločne pripravujeme na našu svadbičku, ktorú budeme mať 4. októbra. Veľmi sa tešíme a takisto veľmi by nás potešila výhra v tejto súťaži.

S mojou najdrahsou laskou som sa zoznamil v USA, ked sme sa tam dostali pocas vysky na pracovny pobyt. Vobec sme najprv o sebe nevedeli. Vsimol som si ju hned prvy den, lebo bola strasne pekna, ale vobec by ma nenapadlo, ze by mohla byt Slovenka. Napadlo ma, ze by bolo krasne mat raz taku zenu. Oslovil som ju po anglicky, mojou dost zlou anglictinou... Odvtedy sme spolu, najprv ako kamarati sme po praci chodievali na prechadzky a varili si verece s kamaratmi. Potom, ked sme sa pred navratom rozhodli cestovat po USA, to zacalo byt vazne a ja som ju presne o rok od naho zoznamenia poziadal o ruku. Sme spolu uz 5 rokov a ja som nebol nikdy taky stastny. A to vdaka mojej Petruske.

Pracujemv zahraničí no na dva týždne som prišla domov na SR.. zoznámila nás spoločná kamarátka na diskotéke. ..Iskra prebehla u obidvoch začali sme si písať stretli sme sa no po čase sa kontakt prerušil. ..Ja som znova odišla do zahraničia do práce on ostal doma..Po čase sme si znova písali, napísal že pôjde tiež pracovať mimo SR. .Prešiel čas a jedného dňa mi kolega vraví že máme hostí zo susednej dediny na SR (kde sme sa zoznamili). A tak som si pozrela mená. ..Bol tam on spolu zo svojimi kamarátmi takisto som sa aj s nimi poznala...Na stole hotelovej izby som im nechala odkaz...On pracoval v Rakúsku no 200 km ďalej ako ja, náhodou mali prácu v blízkosti hotela v ktorom pracujem a tam sa aj ubytovali.. Odvtedy každý víkend za mnou jazdil, spoločne sme chodievali na SR, neskôr ma požiadal o ruku a uz tri týždne sme svoji ¦¦¦ nakoniec sme sa aj napriek vzdialenosti našli ¦¦

Laska moja, som rad, ze som Ta stretol - bolo to na druhom konci sveta a preto som presvedceny, ze to tak malo byt a ze patrime k sebe! Dufam, ze to oslavime s Hubertom