S mojím súčasným priateľom sme sa zoznámili cez internet. Ako takmer 18-ročná som noc pred Vianocami (2006) blúdila po internete a náhodou som narazila na ICQ.com, kde sa človek mohol rozprávať s ľuďmi z mnohých krajín bez toho, aby si ich musel pridať medzi priateľov. Z ničoho nič mi napísal Philippe. 17-ročný Švajčiar, ktorý sa tak ako ja nudil za počítačom. Začali sme si písať v angličitne, čo ma aj celkom tešilo, lebo angličtinu mám rada, ale nikdy som nebola v nej taká dobrá, ako som chcela.

Písali sme si takmer denne a postupne sme obaja cítili veľkú náklonnosť jeden k druhému. Avšak ako to už chodí, 17/18-roční ľudia majú len málo prostriedkov na stretnutie, keď nebývajú v tej istej krajine. Sľúbili sme si teda, že sa pokúsime zatlačiť tie podivné city do úzadia a naďalej sme si písali z času na čas cez chat. Po istom čase sa náš kontakt oslabil, ale stále sme si z času na čas písali listy o tom ako sa máme, čo je nové.

V roku 2009 pred Vianocami mi Phil napísal, že by chcel ísť vo februári niekam na dovolenku a chcel vedieť, či by som mu neukázala Slovensko. S potešením som prikývla, pretože sa konečne naplnilo to, čo sme si tak dlho plánovali, že sa aspoň raz uvidíme naživo.

Pricestoval tesne pred polnocou v jednu februárovú studenú noc. Čakala som ho na letisku a bála som sa, že moja hovorená angličtina nebude dostatočná na dohovorenie sa s cudzincom. Predsa len, písať si je jednoduchšie. Zo začiatku bolo ťažšie vysloviť to, čo sme chceli povedať, ale postupne sa to lepšilo a po 2 dňoch sme už spíkovali jedna radosť. Do noci sme sedeli a rozprávali sa o všetkom a zároveň o ničom. V tom čase som mala mesačný vzťah, ktorý bol síce len v úplných začiatkoch, ale aj tak som ani nepomýšľala na to, že by mohlo medzi mnou a Philippom niečo vzniknúť. Tak isto to bral aj on, pretože nebol z tých, čo si začínajú so zadanými.

Po 5 dňoch odletel a keď som sa s ním lúčila na letisku, mala som pocit, akoby som strácala niečo veľmi drahocenné. Keď som sa vracala na internát, nemohla som sa zbaviť pocitu prázdnoty. Keď Philippe priletel do Švajčiarska, tak mi napísal, že mu naozaj chýbam a že mi to nechcel povedať, ale počas jeho pobytu na Slovensku sa dostali na povrch city, ktoré ku mne cítil, keď sme si písavali. Nemohla som tomu uveriť. Ja som mala tie isté pocity, len som ich nechcela ukázať kvôli vtedajšiemu vzťahu. Dohodli sme sa, že počkáme, kým si to ja nevyriešim s priateľom a potom budeme riešiť, čo ďalej. Vtedajší priateľ to našťastie pochopil. V polovici februára som už bola single a nemusela sa trápiť, že cítim niečo viac k chalanovi zo Švajčiarska. Oficiálne sme spolu od 1.apríla 2010, keď sme na Veľkú Noc vycestovali spolu na výlet do Prahy. Tam sa začalo naše spoločné putovanie.

Keďže som v tom čase študovala v Bratislave a Philippe pracoval vo Švajčiarsku, tak sa to nedalo vyriešiť inak, ako mať vzťah na diaľku. Mnoho ľudí by povedalo, že to nemôže fungovať a že sa to tak či tak musí nakoniec rozsypať. Avšak ja nesúhlasím. Videli sme sa síce len raz za mesiac – vždy priletel buď on, alebo ja a strávili sme spolu pár dní, ale náš vzťah trvá doteraz. Celé leto 2010 som bola uňho a trávili sme spolu všetky voľné chvíle. Po roku aj pár mesiacoch sa Philippe rozhodol presťahovať sa do Viedne kvôli nám, aby sme nemuseli byť bez seba tak dlho. Od júna 2013 bývame spolu vo Viedni a užívame si náš vzťah "už nie" na diaľku. Teraz si už nevieme ani predstaviť, že by sme bez seba vydržali celý mesiac.

U mňa sa to všetko začalo na internete, asi ako aj u dosť ďalších Ľudí. Mala som 16, všetci naokolo začínali s niekym chodiť a mne bolo smutno samej. Napadlo ma, skúsiť napísať na internete inzerát a touto cestou si vyskúšať niekoho nájsť. Po par dňoch mi začali chodiť e-maily, písala som si tam s viacerými chalanmi, ale jeden ma viacej oslovil a bol mi sympatickejší. Po dlhšom písaní e-mailov sme si začali ako inak, písať na určitej stránke na chatovanie. Začali sme si častejšie písať, dohadovali sme sa na čase kedy kto bude na internete a môžme si popísať. Naše písanie bolo každodenné a dlhé hodiny sme dokázali stráviť za počítačom. Časom sme začali byť zvedaví jeden na druhého a dohodli sme sa na našom prvom rande. To prebehlo vynikajúco, chceli sme sa znova stretnúť a zrazu sme sa stretávali každý tyždeň. Časom padol aj prvý bozk, ale musím sa priznať, že sme boli obaja veľmi nesmelí a trvalo to dlho dokým som sa ja odhodlala spraviť prvý krok. A odvtedy to z nás všetko opadlo a konečne sa začal pekný a tak chcení vzťah. S ním som si konečne užívala život, zabávala sa, chodili sme na výlety, trávili spolu každú volnú chvíľku. Bohužiaľ, časom sa tento vzťah ale pokazil, boli sme mladý, neskúsený, nechápali sme ani jeden jak to vo vzťahu chodí a nevedeli sme sa v určitých situáciách pochopiť. Vzťah trval niečo vyše troch rokov a bol zatiaľ ten najkrajší. Aj keď skončil, tak som sa poučila, viem, čo si mám vážiť a čo robiť pre vzťah. A stále verím, že ešte niekde na mňa ten pravý čaká a časom ho nájdem.

My sme sa s mojim drahym spoznali cez spolocneho kamarata. Bola som kratko po tazkom rozchode a chcela som prist na ine myslienky. Kamarat ma zavolal v lete sa kupat a tam sme sa spoznali. Vobec to nebola laska na prvy pohlad. Pomalicky si ku mne nasiel cestu. Moja mamina mala vtedy dost vazne zdravotne komplikacie a velmi milo ma prekvapilo, ze sa o jej stav zaujimal neboli to prazdne reci. Zacali sme spolu chodit na bedminton a nakoniec ked ma raz odpravadzal s nakupom ako pravy dzentlmen, ma pred vchodom prekvapil s podmienkou, ze nakup vymeni za pusu. A bolo to odvtedy som velmi rada, ze som na tento "obchod" pristala. Po roku ma poziadal na Malom rozsutci o ruku a ja som bola stastna ako blcho. Uz sa neviem dockat kedy budem oficialne jeho a on moj.

Zoznamili sme sa v jeden krasny jesenny den na ture vo Vysokych Tatrach. V ten den som sa vybrala sama na Rysy a on - ten moj nastavajuci - takisto! V nadmorskej vyske 2499m sme sa stretli, vymenili medzi sebou par slov. Cestou dole ma dobehol s tym, ze si mam davat pozor, lebo idem po nevyznacenom chodnicku. Dalej sme uz isli spolu. Najprv to bolo kamaratstvo, kedze ani jeden z nas toho casu vztah nechcel. Z priatelstva bola laska a presne o rok a pol po nasom zoznameni sme sa zasnubili. Obaja sme velmi radi, ze sme vtedy na tie Rysy isli...Kto by to bol povedal, ze si muza najdem na vrchole stitov! LOL

Ahojte, moj pribeh sa zacal netradicne a to na strelnici. Moj partner si ma vsimol tak, ze som asi najhorsie strielala Prisiel pozriet svojich kamaratov na strelnicu a len tak okom urobil kuk na nas a na nase vykony O par dni na to mi prisla sprava na facebooku, kde si ma podla mena vyhladal. A ako zacinala sprava? "CAU STRELKYNA ..." Na to ma moj strelec vytiahol von a my sme vedeli hned na prvom rande, ze patrime k sebe. A tak sme spolu uz tri roky Mozem len potvrdit, ze strelecke bunky na mna nepresli, ale mozno na nasu dceru, ktora o par dni pride na svet sa nieco nalepi Od tej doby sme "streleni" do seba a nikdy nam nebolo lepsie tak nech to stale len trvaaaa a trvaaaa

Moje meno je Monika a s priateľom sme sa spoznali, keď sme mali 17. V podstate môžeme skonštatovať, že sme spolu dospeli . Spoznali sme sa na tábore, kde som vypomáhala ako animátor. Neuveriteľne zaľúbení sme sa však rozhodli skôr ako spolu začneme chodiť lepšie spoznať. Oficiálne sme sa dali dokopy o tri mesiace. Dnes sa len smejeme, že za tri mesiace sa skutočne spoznať asi ani nedá, ale nedalo sa inak. Tie tri mesiace som sa cítila ako princezná a ktorú bojuje rytier, snaží sa ju získať. Jedno z najkrajších období môjho života. Najlepšie na tom je , že sa pri mojom partnerovi cítim ako princezná doteraz . Dnes máme 24 a chystáme svadbičku na ktorú sa veľmi tešíme.

Tak ako inokedy som si písal na pokeci s kamarátmi a občas som oslovil aj nejakú slečnu na pokec. Jedného dňa som takto oslovil jednu peknú sympatickú slečnu a začali sme si dopisovať. Po nejakom čase sme si dohodli rande. Tam to medzi nami zaiskrilo a po viacerých stretnutiach sme sa do seba zaľúbili. Mali sme spolu plno spoločných zážitkov s turistiky, víletov a dvoch letných dovolenkách. Po tomto krásnom čase sme začali spolu plánovať budúcnosť. Na Nový rok sme sa zasnúbili a na jeseň už bola svadba. A teraz spolu už čakáme malého drobca...

S mojim priateľom Robkom sa poznáme klasika cez pokec. Bolo to tak nečakané, nechcela som a ani nehľadala som vážny vzťah. Napísal mi jednoducho milý a tajuplný človek A po mesiaci písania prišiel ten deň D Vo veľkom očakávaní sme sa stretli na jednej disco,až po hodine čo ma hľadal ma ´´našiel´´ (dáko som nechcela sa s ním na poslednú chvíľu stretnúť). Bolo to výnimočné stretnutie, pretože okrem neho som sa zoznámila aj s jeho kamarátom,s ktorým som sa viac rozprávala,pretože tento môj chlap bol ešte vtedy veľmi zaujatý svojou ex, s ktorou stále písal smsky a keď s ňou nepísal smsky,tak mi o nej rozprával,chcela som mu pomôcť,pretože som niečo také aj ja zažila, tak som ho počúvala celú noc. Na konci disco som dostala nečakanú prvú pusu, Na druhý deň som ho nechcela už vidieť,ale bol doterný ako hmyz, ospravedlnil sa mi za to všetko a tak to neako začalo, jeden deň, druhý deň spolu, mesiac, rok spolu zaľúbila som sa nečakane a dúfam,že navždy ... Prešli sme si veľa dobrým,ale aj veľa zlým. Nikdy by som nečakala,že ma dakto zbalí na svoju ex,ale stalo sa Milujem ho z celého srdca a verím,že raz bude naša láska vyzerať ako malé dupotajúce nôžky

U mňa sa to všetko začalo na internete, asi ako aj u dosť ďalších Ľudí. Mala som 16, všetci naokolo začínali s niekym chodiť a mne bolo smutno samej. Napadlo ma, skúsiť napísať na internete inzerát a touto cestou si vyskúšať niekoho nájsť. Po par dňoch mi začali chodiť e-maily, písala som si tam s viacerými chalanmi, ale jeden ma viacej oslovil a bol mi sympatickejší. Po dlhšom písaní e-mailov sme si začali ako inak, písať na určitej stránke na chatovanie. Začali sme si častejšie písať, dohadovali sme sa na čase kedy kto bude na internete a môžme si popísať. Naše písanie bolo každodenné a dlhé hodiny sme dokázali stráviť za počítačom. Časom sme začali byť zvedaví jeden na druhého a dohodli sme sa na našom prvom rande. To prebehlo vynikajúco, chceli sme sa znova stretnúť a zrazu sme sa stretávali každý tyždeň. Časom padol aj prvý bozk, ale musím sa priznať, že sme boli obaja veľmi nesmelí a trvalo to dlho dokým som sa ja odhodlala spraviť prvý krok. A odvtedy to z nás všetko opadlo a konečne sa začal pekný a tak chcení vzťah. S ním som si konečne užívala život, zabávala sa, chodili sme na výlety, trávili spolu každú volnú chvíľku. Bohužiaľ, časom sa tento vzťah ale pokazil, boli sme mladý, neskúsený, nechápali sme ani jeden jak to vo vzťahu chodí a nevedeli sme sa v určitých situáciách pochopiť. Vzťah trval niečo vyše troch rokov a bol zatiaľ ten najkrajší. Aj keď skončil, tak som sa poučila, viem, čo si mám vážiť a čo robiť pre vzťah. A stále verím, že ešte niekde na mňa ten pravý čaká a časom ho nájdem.

Pribeh toho ako som ja spoznala svojho terajsieho manzela je pre mna nadherny a krasny. S mojim Mattiasom sme sa spoznali pred 6 rokmi vo Svedsku. Vzdy ma velmi lakalo ist na nejaky studijny pobyt do krajiny, ktoru nepoznam, aby som spoznala nieco nove. Spolu s kamaratkou sme zvazovali Turecko a Svedsko a nakoniec sme si zvolili Svedsko.
Dosli sme tam v juli pred 6 rokmi a postupne som spoznala vsetkych svojich susedov na nasom internate az na jedneho... Na neho som si pockala. Jedneho dna som sla do nasej spolocnej kuchyne a tam som videla sediet jedneho vysokeho, modrookeho chalana. V momente sme jeden druheho velmi zaujali a dali sme sa do reci. Takto to pokracovalo a najblizsich par mesiacov sme sa stretavali v kuchyni, kde sme spolu flirtovali, nasmiali sme sa a stretavali sme sa na studentskych party a diskotekach a stale nas nieco k sebe tahalo. Posledny mesiac pred mojim odchodom sme sa dohodli, ze sa stretneme na decembrovej summer party ;). Tam sme sa stretli a zacali sme spolu tancovat. Po chvili tanca padla prva pusa, potom druha....a tak sa to zacalo. Den pred Mikulasom sme sa dali dokopy a slubili sme si, ze aj ked v januari odidem sa budeme navstevovat a tak sa aj stalo. Mattias chodil za mnou, ja za nim....po dvoch rokoch ma na dovolenke v Aquaparku v Poprade poziadal o ruku a tento rok sme sa pred par dnami vzali.
Je to nielen moj manzel ale aj najlepsi kamarat, ktoreho lubim, vazim si ho a som stastna, ze ho mam.