vytlačte článok
pošlite článokRáno mladej nevesty
Zaujímavý pohľad na svadobný zvyk pytačiek ponúka známa slovenská etnologička, historička a múzejníčka Zora Mintalová Zubercová, ktorá vo svojej publikácii Tradície na Slovensku píše: „V medzivojnovom období sa nejedna nevesta z evanjelickej rodiny ešte ráno v deň sobáša pomodlila. Potom sa mladucha obliekla do svadobného odevu, pričom jej pomáhala široká, ktorou bola najčastejšie jej krstná mama, alebo jej s oblečením pomohli družice. V zamagurských obciach si nevesta zvykla zobrať cestou na sobáš pod pazuchu alebo do lajblíka kúsok chleba, soli, cukru, po troche z poľnohospodárskych plodín a zopár peňazí, aby sa jej v novom hospodárstve u svokrovcov darilo."
Svadobné prípravy nevesty Pavlinky s jej družičkami, Fotograf: Slavomír Vavrek
Od rána sa jedlo veľkou lyžicou
Svadobní hostia, ktorých pozvali zo strany nevesty, sa potom od rána začali schádzať v dome rodičov nevesty, ženíchovi hostia prichádza do domu jeho rodičov. Keď sa v medzivojnovom období zišli v dome nevestiných rodičov svadobní hostia, domáci im ponúkli menšie občerstvenie. Zvyčajne pripravili praženicu, k nej chlieb, ryžovú, krupicovú alebo krúpovú kašu, ktorá bola symbolom prosperity. Počas fruštiku, aj keď nešlo priamo o raňajky, podávali tiež bryndzovú alebo mäsovú polievku a pokrájané uvarené mäso z polievky s chlebom. Nechýbali tradičné koláče, pálenka alebo víno. Na svadbách sa už v minulých storočia podávalo pivo z panských pivovarov. Nevesta nejedla, pretože spolu so ženíchom išla na prijímanie.
Predsvadobné pohostenie vo svadobný deň Pavlinky a Mirka, Fotograf: Slavomír Vavrek
Hostia si pripíjajú na zdravie budúcich manželov Annymárie a Martina, Fotograf: Erik Ďuriš
V dome ženíchových rodičov
Ženích oblečený vo svadobnom odeve najprv poďakoval svojim rodičom, rozlúčil sa s nimi a s najbližšími príbuznými, pričom jeho slová sprevádzal príhovor najdôležitejšieho svadobného funkcionára ženícha – starostu, starejšieho, pytača. Po rodičovskom požehnaní sa ženíchovi svadobní hostia sformovali do svadobného sprievodu, ktorý pripomínal vojenskú družinu. Na čele kráčal zástavník so zástavou alebo so zeleným ozdobeným stromčekom, za ním starosta alebo starejší so ženíchom, prvý družba a ďalší družbovia. Za nimi šla na voze hudba a ostatní svadobní hostia, ale ženíchovi rodičia ostávali doma.
Svadobný sprievod na čele so ženíchom Martinom, Fotograf: Erik Ďuriš
Pytačky na slovenský spôsob
Keď vošiel ženích do nevestinho domu, pytač, družba alebo starejší, prípadne družba a po ňom starejší zvykol predniesť vinš; jedným z nich bol aj takýto:
„S príľežitosťi tejto dovoľujeme si tento prahprekročiť a prosiť, abi sťe nám dovoľiľi do tohto príbitkuvojsť a pár slov prehovoriť.“
Načo nevestin oddávač odpovedal:
„Ako milích a vzácnich hostí vás tu vítame, ňech sapáči ďalej, povecťe, čo máťe na srci.“
Ženíchov pytač potom pokračoval:
„Za slušné tu privítaňie daj vám pán Boch požehnaňie.Ňeprišli sme z vôľe svojej, ale z voľe žeňíchovej.Vlastňe, veť mi v tejto veci božskú vôľu cťíme všeci.K tomu koncu prichádzame, svoju žiadosťprednášame, abi céra vaša ctená bola s ňímdňes sobášená."
Keď chcel starejší, starosta či pytač vidieť mladuchu, ktorú prišli odviesť na sobáš do kostola, zvyčajne mu namiesto nej doviedli najprv staršiu ženu, kuchárku alebo žobráčku so zakrytou tvárou. Keď ju odmietol, priviedli mladú ženu alebo družicu (viď. titulná fotografia) a až na tretí raz mladuchu, ktorá po prvej družici poslala svojmu ženíchovi uvité pierko, zväčša zabalené v hodvábnej šatke. V súčasnosti je zvykom, že svadobné pierko pripína ženíchovi samotná nevesta po obrade pytačiek.
Nevesta Pavlinka pripína ženíchovi Mirkovi svadobné pierko, Fotograf: Slavomír Vavrek
Zbohom, drahí rodičia...
Mladucha si potom kľakla pred svojimi rodičmi na vyšívaný ručník a pred odchodom z domu sa im poďakovala za opateru, lásku a starostlivosť a rozlúčila sa s nimi. Odobierku vykonal obyčajne družba; jeho reč vo veršoch rozcitlivela a vohnala slzy do očí ženám, predovšetkým však matke a mladuche:
„Postojte máličko, tu prítomní všetci,
za mladú nevestu pár slov chcem preriesti.
Nevesta zriadená k svätému sobášu,
chce si odprosiť za dobrotu vašu,
ale v rozčúlení nevie to urobiť,
ja preto za ňu chcem pár slov prehovoriť..."
Mladucha z vďačnosti pobozkala svojim rodičom ruky; ak mala starých rodičov, tak aj tým, a mladý zať zaďakoval svokrovcom za výchovu svojej nevesty. K svadobným hosťom sa zvykol prihovoriť starejší. Jeho reč bola zvyčajne dlhá, nábožensky podfarbená a obsahovala viaceré mravné ponaučenia pre mladuchu aj pre mladých. Potom sa na dvore zoradil svadobný sprievod na cestu do kostola na sobáš. Najprv išiel svadobný sprievod ženícha, potom mladuchy.
Požehnanie snúbencov Pavlinky a Mirka od rodičov, Fotograf: Slavomír Vavrek
Ako ženích Martin prišiel pýtať nevestu Annumáriu, Fotograf: Erik Ďuriš
Sobáše v noci
Vedeli ste, že podľa prastarých predstáv bola nevesta idúca na sobáš v čase, keď opustila rodičovský dom a ešte sa na ňu nevzťahovala ochrana domu jej budúceho manžela, vystavená vplyvu zlých síl, a preto sa musela pred nimi chrániť? Zora Mintalová Zubercová vysvetľuje: „V dávnych storočiach sa preto sobáše konali v noci, aby nevestu nenašli zlí démoni. Ako ochrana pred nimi mal pôsobiť hluk, streľba či práskanie bičom. Časom sa nočné sobáše presunuli na deň a svadobný obrad v kostole sa začínal ráno, v niektorých obciach na poludnie."
Nevesty chránila pred urieknutím a zlými vplyvmi naruby oblečená spodná sukňa, chlieb či čistec. Cestou do kostola na cirkevný sobáš sa spievali rôzne svadobné piesne, napríklad o zelenej sukni, symbolizujúcej nevinnosť, panenstvo nevesty; v Turci aj v iných oblastiach Slovenska mal pôvodne svadobný odev nevesty zelenú farbu. Spievalo sa aj o zelenom venci, vienku či zelenom rozmaríne.
1. Dajte nám ju, dajte, máte nám ju dati,
poslala nás pre ňu tá Jankova mati.
My vám ju nedáme, my ju radi máme,
až keď jej zelenú sukničku zjednáme.
Už ste jej vy mohli sukničku zjednati,
a včul nám musíte dcérušku vydati.
My vám ju nedáme, až sa jej namáme,
až keď jej zelený vienok zajednáme.
2. Zajtra sa vidávať mám, zelenú sukňu ňemám,
choťe mamka krajčírovi, ňech mi sukňu dohotoví.
3. Mamička, mamička, pekná vaša chvála,
že sa vaša dieuka poctivá vydáva.
Poctivá vydáva, berie ju mládenec,
budú mať obidva z rozmarínu veniec.
Prvý pohľad ženícha na svoju nevestu vo svadobných šatách, Fotograf: Erik Ďuriš
Ešte by vás v súvislosti s tematikou slovenských svadobných zvykov a tradícií mohlo zaujímať:
Foto titulka:
Slavomír Vavrek - svadba Pavlínky a Mirka
Foto článok:
galéria článkov zo sekcie „Reálne svadby"
Zdroj:
MINTALOVÁ ZUBERCOVÁ, Zora. Tradície na Slovensku. 1. vyd. 2015. Slovart : Bratislava, 359 s. ISBN 978-80-556-1482-3.
