vytlačte článok
pošlite článokZásnuby pod hviezdnatou oblohou
Odohrali sa vo VIP Sky Lounge hotela Horizont Resort v Starej Lesnej pod štítmi Vysokých Tatier a nočnou oblohou. „Bolo to po záverečnej a môj priateľ presvedčil personál, aby mu umožnili takúto veľkú vec vykonať s potrebnou dávkou romantiky. Vo vírivke síce nebolo vidieť, či aj pokľakol, ale ja verím, že áno,“ spomína na nezabudnuteľný okamih Veronika.
Magický dátum 7. 7. 2018
Pre svoj veľký deň si vybrali pamätný dátum, ktorý im každoročne pripomínal a aj bude pripomínať ich veľkú lásku: „Brali sme sa 7. 7. 2018, presne v deň siedmeho výročia nášho spoločného randenia. Čo viac k tomu dodať.“
Svadobný deň Veroniky & Dominika
Svadobný fotograf: Monika Struharňanská
Dátum svadby: 7. 7. 2018
Miesto svadobného fotenia: Predné Solisko, Vysoké Tatry
Miesto svadobného obradu: Kostol sv. Michala, Liesek
Miesto svadobnej oslavy: Kultúrny dom, Liesek
Svadobné šaty: Svadobný salón Magic, Námestovo
Svadobný oblek ženícha: TaiMar, Prešov
Účes nevesty: Kaderníctvo Janka Javorková, Trstená
Mejkap nevesty: Kozmetický salón Barbora Hucíková, Vitanová
Svadobné obrúčky: JO Aurum
Kytica nevesty a kvetinová výzdoba: Kvetinárstvo Magnólia, Poľsko
Svadobná torta: Mirka Regulyová, Nižná
Kamera: Marián Putško, Nižná
Hudobná skupina na svadbe: 4Others, Trstená
Svadobné tlačoviny: Invity svadobné oznámenia
Svadobná cesta: vysnívané Maldivy
Svadboviny
Veronika má rada nezvyčajné, luxusné, „neokukané“ veci, takže chcela, asi ako každá nevesta, dokonalú svadbu. Ako sama vraví svadbu snov, svadbu ROKA. Spolu s Dominikom na to vynaložili naozaj veľa času a energie, no a výsledok stál naozaj zato. „Naše „must have“ bolo veľmi netypické. Vyrobili sme si vlastné svadobné noviny. Nazvali sme ich SVADBOVINY a boli celé o nás. O našom spoznávaní, randení, rozlúčke so slobodou. Pridali sme taktiež kvíz o novomanželoch a pár vtipných hlášok o manželstve.“
Bez bitky to nie je ono!
„Ďalšie moje vysnívané „must have“ boli Chiavari stoličky, ktoré krásne vynikli a naša sála tak vyzerala luxusnejšie. Samozrejme, najlepšie nakoniec: naša fotografka Monika, ktorá otvorila štafetu príprav našej svadby. Najdôležitejší člen našej posádky a totálnej dokonalosti. Naozaj skvelá práca!“ pochvaľuje si nevesta.
Manželia sa na svojej svadbe chceli vyhnúť iba jedinému: „Z tých našich oravských tradícií sme chceli mať všetko, ale keď už spomínam Oravu, vyhnúť sme sa chceli bitke (smiech). U nás sa hovorí, že pokiaľ sa nevesta na svadbe nepobila, tak to nebola dobrá svadba. Takže tá naša bola zlá.“
Výber svadobných šiat s milovanou maminkou
Veronika si spomína, že výber svadobných šiat bol zdĺhavý – nie a nie sa rozhodnúť. Jej svadobným poradcom bola maminka, ktorá ju pozná ako osobnosť, a ktorá pri nej stála celý život. „Spomínam, ako ma obliekli do prvých šiat, odhrnuli záves a už som videla iba maminin nadšený výraz v tvári. Tieto šaty ale neboli tie pravé. Po skúške šiat sme mali každá iného favorita. Musela som sa vyspať z pocitu, že sme sa nezhodli v takejto dôležitej situácii, a nakoniec sme urobili veľmi zaujímavý kompromis. Spodnú časť mojich vysnívaných tylových šiat sme spojili s luxusným čipkovano-kamienkovým vrchom, ktorý bol súčasťou iných svadobných šiat. Šiat, ktoré boli maminým favoritom. Spojením týchto dvoch verzií vznikla dokonalosť,“ teší sa Veronika.
Veselá nevesta a vystrašený ženích
Veronika si obrad užívala, necítila žiaden stres, čo však nemožno povedať o ženíchovi. On vraj vyzeral, akoby si to chcel rozmyslieť. „Hovorím si, môj priateľ, suverénne vyzerajúci, stres nepoznajúci, zrazu vyzeral tak veľmi vystrašene. Snáď si to nerozmyslel a neujde mi spred oltára,“ so smiechom poznamenáva nevesta, ktorej obavy boli naozaj zbytočné. Obrad obaja zvládli, stres opadol a spoločne si svoj deň veľmi užili.
Pri pohľade na Veroniku vo svadobných šatách by ste vraj z Dominika iba ťažko ťahali nejaké dlhšie vety. „Prvýkrát ma videl v svadobných šatách počas odobierky a stále iba opakoval, že som veľmi krásna, a na otázku, na koľko si ma cení ako nevestu, odpovedal, že za peniaze sa síce človek kúpiť nedá, ale za mňa by zaplatil „majland“.“
Rozhodla jediná fotografia...
Rozhodnutie pre fotografku Moniku Struharňanskú vraj bolo veľmi jednoduché. „Moniku som dlho špehovala na Facebooku. Ešte keď som študovala a ani zďaleka netušila, že sa budem niekedy vydávať, Monika pridala fotku nevesty zo svadobného obradu, na ktorej plakala, keď ju oddával kňaz – jej brat. Bola to veľmi emotívna fotka, pri ktorej som mala slzy v očiach aj ja. Fotograf, ktorý dokáže zachytiť takéto momenty v najdôležitejšej životnej udalosti, neohovoriac o fotkách, ktoré dokáže vyčariť pri svadobnom fotení, musí mať predsa miesto v mojom svadobnom dni. A presne tak to aj bolo,“ vysvetľuje svoje pohnútky nevesta, ktorá hneď po zásnubách Monike napísala. Našťastie, na dátum 7. 7. 2018 ešte nemala nikoho zarezervovaného, a tak mohlo začať plánovanie...
Spolupráca s fotografkou očami nevesty
„S istotou môžem povedať, že ona bola najlepšia voľba. Má prejdených veľa svadieb a naozaj bohaté skúsenosti. Keď sme vytvárali svadobný harmonogram, zdalo sa mi, ako keby som komunikovala so svadobnou agentúrou. Mala prehľad vo všetkom. Riešili sme všetko, od ženíchovho obliekania, cez fotenie s družičkami, odobierku, omšu, gratulácie, príhovor, prvý svadobný tanec, krájanie torty, až po odčepčenie. Monika to nebrala tak, že je len fotograf, ktorý príde v deň svadby dve hodiny pred obradom, urobí zopár fotiek a odíde po odčepčení. Prešli sme spolu krok za krokom celý priebeh svadby a popritom mi radila. Volali sme spolu asi týždeň pred svadbou a plánovali celý priebeh svadobného dňa, plus to pravé svadobné foteníčko deň pred svadbou,“ s vďakou a úsmevom poznamenáva nevesta Veronika.
Nádherné scenérie z Vysokých Tatier
Základom bolo spraviť brutálne fotky na brutálnom mieste za brutálne rýchly čas. Svadobné fotenie bolo naplánované na piatok, čiže deň pred svadbou. Tento plán však skomplikovalo počasie, preto sa manželia fotili až v pondelok po svadbe. Vybrali si miesto, na ktoré sa vedeli rýchlo dostať a pýši sa krásnou prírodou – Predné Solisko. „Ráno o siedmej sme štartovali z domu, oblečení ako v deň svadby, a v Tatrách sme sa stretli s Monikou. Odparkovali sme naše „tátoše“, prezuli sa do turistických topánok, vyviezli sa lanovkou a šup hore asi hodinu pešo až na Predné Solisko. Cestou som sa cítila ako princezná – všetci sa s nami chceli fotiť, že ešte nikdy nevideli nevestu vo svadobných šatách šliapať po horách,“ spomína Veronika.
Na vrchole Monika predviedla svoju magickú schopnosť vyčariť tie najkrajšie svadobné fotografie, no vzápätí sa začali zbiehať mraky. „Nechceli sme to nechať na náhodu, začali sme liezť zo skál dolu, len matka príroda nevydržala a spustil sa dážď. Pomaly a bezpečne sme zliezli dolu, urobili ešte zopár „mokrých“ detailných fotiek a zišli sme lanovkou naspäť dolu až na parkovisko. Hladní, smädní, totálne mokrí, ale plní zážitkov sme odchádzali domov v dojatí.“
Toto si pamätajte, milé nevesty:
„Vždy sa nájde niekto, komu bude prekážať trošku pripečená farba rezňa, roztopená torta, slabá káva, že v kuchyni dôjdu rezance do polievky, že vo švédskych stoloch nebol hermelín alebo to, že máte živú hudbu namiesto DJ-a. Je to vaša svadba, váš deň a vy ste si ho urobili podľa vašej dokonalosti. Ostatné veci treba hodiť za hlavu, nie sú dôležité a aj tak časom na ne zabudneme..."
S úctou nevesta Veronika.
Autorku svadobných fotografií nájdete v katalógu firiem:
V & D
„Tým, že sme spolu veľmi dlho, a vždy sme sa snažili byť k sebe čo najviac úprimní, sa toho po svadbe až tak veľa nezmenilo. Jediné, čo sa zmenilo, je spoločné bývanie a taký ten pocit, že už sme naozaj na všetko dvaja,“ na záver uvádzajú šťastní manželia.
