vytlačte článok
pošlite článokKeď zaznelo ÁNO
Známe etnologička Zora Mintalová Zubercová si posvietila vo svojej publikácii Tradície na Slovensku aj na zaujímavé momenty svadobného obradu, s ktorými sa v minulosti spájalo veľa obyčajov. Prezrádza: „V kostole si ženích a mladucha stali vedľa seba a potom sa podľa cirkvou predpísaných obradov odohral cirkevný sobáš – vinčaňa, šľub – spojený s prísahou vernosti a výmenou svadobných prsteňov. Podľa miestnych tradícií mala mladucha stupiť ženíchovi na nohu, aby mala v manželstve prvé slovo. Ak to nestihla, stúpil jej na nohu z toho istého dôvodu ženích. Keď mladý pár vyšiel z kostola, obsypávali ich ovsom, aby mali v manželstve hojnosť. Poniektoré ženy zo svadobnej družiny medzitým rozdávali prizerajúcim sa svadobné koláčiky.“ Tento zvyk sa zachoval dodnes a spolu so svadobnými zákuskami a koláčikmi sa nalieva zvedavým pozorovateľom aj pálené.
Výmena snubných prsteňov Dominiky a Jozefa, Fotograf: Roland Frajka, Celú svadbu si môžete pozrieť TU.
Družičky nevesty Michaely v ružovom, Fotograf: Tibor Bubenik, Celú svadbu Michaely a Kamila nájdete TU.
Výsada bielej nevesty
Rodiny zo sociálne vyššieho prostredia mali sobáše svojich potomkov v mestských kostoloch a chrámoch, na oltári bývala bohatá biela kvetinová výzdoba. Sobášne sprievody boli elegantné, mladuchy mávali za družičky svoje slobodné kamarátky a príbuzné, malými družičkami bývali dievčatká z rodiny. Mladucha mala oblečené dlhé biele šaty s dlhými rukávmi a biely, väčšinou katedrálový závoj. Družičky mávali dlhé šaty bledomodrej alebo ružovej farby, prípadne šaty v odtieni fresko, t. j. marhuľovej farby, ale ani najmenšia družička nemohla mať biele šatočky.
S bohatstvom nevestiných rodičov narastal aj počet družičiek. Koncom tridsiatych rokov 20. storočia mala dcéra bohatého cukrára zo stredoslovenského mesta dvanásť družičiek v bledomodrých šatách. Pred svadobným obradom, keď sa v kostole zhromaždili svadobní hostia, znela hudba, na ktorej sa snúbenci dohodli na farskom úrade. Pred príchodom svadobného sprievodu k oltáru znel svadobný pochod. Vyznávajúc aj rodinné tradície zaviedol nevestu pred oltár jej otec, kde ju už očakával čelom k nej otočený ženích s prvým družbom. Po sobáši odchádzali svadobní hostia nevesty a ženícha spoločne na svadobnú hostinu.
Harfistka na obrade Viktórie a Martina, Fotograf: Miqo Cash, Celý svadobný deň Viktórie a Martina nájdete TU.
Otec s nevestou Michaelou kráčajú k oltáru, Fotograf: Tibor Bubenik
Sobáše z prostredia najbohatších
Tie bývali podľa slov Zory Zubercovej Mintalovej vždy stredobodom pozornosti, či išlo o sobáš vekovej či majetkovej nerovnosti, alebo v zriedkavejších prípadoch o sobáše z lásky. Sobášom z lásky, presnejšie z lásky na prvý pohľad, bol určite sobáš rakúskeho cisára Františka Jozefa I. a jeho sesternice, kňažnej Alžbety Bavorskej 24. apríla 1854. Ako inak označiť sobáš cisára, ktorý odmietol kňažnú Helenu Bavorskú, staršiu sestru Alžbety, ktorú mu vybrali za nevestu potom, ako uvidel šestnásťročnú Alžbetu? Mimochodom, svadby medzi bratrancami a sesternicami neboli u Habsburgovcov žiadna novinka.
Svadobný obrad Paulíny a Romana, Fotograf: Peter Richtárech, Celú svadbu Paulíny a Romana nájdete TU.
Strach zo svokry
V tradičnom vidieckom prostredí mala svadobná družina cestou z cirkevného sobáša ďalší dôvod spievať svadobné piesne, veď nevesta už patrila do rodiny ženícha. Ale nevesta okrem radosti, že sa vydala, mala určite aj obavy, či dokonca strach zo svokry, veď mladomanželia mali v tradičnom vidieckom prostredí bývať s manželovými rodičmi v spoločnej domácnosti, na jednom gazdovstve. Mnohé nevesty by boli dali neviem čo, len aby mohli bývať samostatne. Ak bohatšia nevesta dostala ako veno aj určitú sumu peňazí, išlo o prvý krok k budúcemu osamostatneniu sa mladých manželov.
1. Už si ty Anička, už si teraz naša,už my ťa vedieme domov zo sobáša.Od tvojho sobáša tvrdý toliar dali,už sme tvoje rúčky štolou poviazali.
2. Hybaj Mara z voza, nestoj ako koza,veď si sa nastála, kým si sa vydala.
3. Jáj, čo si plakala, keď ťa sobášili?Var si si myslela ľúbiť sa s inými?A ja som sa bála tej tvojej materi,keď ona má jazyk zo samej oceli.
4. Ta ma bože, ta ma, kde ja budem sama,aby mi svokruša nerozkazuvala.Ej, ani svokruša, ani žiadna duša,žeby prekvitala ako v poli ruža.
Svadobná hostina Viktórie a Martina, Fotograf: Miqo Cash
Svadobná hostina dvojmo
V minulosti nešli v tradičnom roľníckom prostredí svadobní hostia zo strany nevesty na sobáš do kostola, ostali v dome nevestiných rodičov. Neskôr, keď chodievali už aj na svadobný obrad, vrátili sa po ňom na svadobnú hostinu do domu jej rodičov a ženíchovi hostia odišli na hostinu do domu jeho rodičov. Ani koncom dvadsiatych rokov 20. storočia nebol v tradičnom vidieckom prostredí rovnaký model pre miesto a čas konania svadobnej hostiny. Zvyčajne sa ešte stávalo, že po sobáši išla nevesta k svojim rodičom, kde bola svadobná hostina. Ženích odišiel do domu svojich rodičov a po nevestu prišiel až večer so svojou družinou na ovenčenom voze. Nevesta sa odobrala od svojich rodičov, poďakovala sa a rozlúčila sa s nimi a potom spolu s manželom odišla k jeho rodičom, kde pokračovala svadobná hostina.
Čepčenie nevesty Michaely, Fotograf: Tibor Bubenik
Výbava pre nevestu
Keď svadobný sprievod zároveň prevážal aj výbavu nevesty z jednej dediny do druhej, odišli všetci po sobáši do domu ženícha. Sprievod sa zvykol zastaviť v krčme, kde si mládež zatancovala a svadobní funkcionári zaplatili mužom pivo. Na svadobný sprievod potom čakala ešte jedna zastávka, ktorou bývala brána, perejma – naprieč cesty pripravený zataras z natiahnutej reťaze, horiaceho snopčeka sena, rebríka či brvna. Bránu zvykli stavať miestni mládenci vtedy, keď bola nevesta z ich dediny a vydávala sa do druhej. Aby mohol sprievod pokračovať v ceste, ženích musel mládencom, ktorí postavili bránu, zaplatiť za to, že im prebral dievča; zvyčajne sa platilo fľašou pálenky. Bránu stavali aj kamaráti ženícha z tej istej dediny.
Nevestu Moniku a ženícha Zoliho obsypávajú svadobní hostia lupienkami ruží, Fotograf: Ladislav Čepec, Celý svadobný deň si môžete pozrieť TU.
Ďalej by vás v súvislosti so svadobnými zvykmi na Slovensku mohlo zaujímať:
Foto titulka:
Miqo Cash - svadba Viktórie a Martina
Foto článok:
galéria článkov zo sekcie „Reálne svadby"
Zdroj:
MINTALOVÁ ZUBERCOVÁ, Zora. Tradície na Slovensku. 1. vyd. 2015. Slovart : Bratislava, 359 s. ISBN 978-80-556-1482-3.
