vytlačte článok
pošlite článok... no stále žena túžiaca po láske a hľadajúca odpovede na otázky, ktoré ju čoraz viac trápia. Je muž, ktorému chcem povedať svoje "áno", naozaj ten pravý? A stačí vôbec láska na to, aby sme boli v manželstve šťastní?
V knihe sa možno nájde aj niektorá z vás a len vám práve teraz exkluzívne prinášam krátky úryvok z knihy.
Muži, manželstvá a iné problémy
„Svadobný rozpočet? Ja nemám ani najmenšiu predstavu, čo koľko stojí!
Som ideálny adept na okradnutie - zarobiť na mne môžu všade, od svadobných salónov až po reštaurácie. Žiadalo by si to aspoň aký-taký prehľad, ale kde si ho mám urobiť? Hodnotenie cien asi nechám na Marcela, on si v tomto zachováva vždy chladnú hlavu. Mne sa občas zdá trebárs aj sto euro za sandálky normálnych, najmä ak tie sandálky naozaj veľmi chcem. Takže je dosť možné, že keby som sa do prípravy plánovaných svadobných výdavkov vrhla sama, premrhali by sme aj rozpočet arabského šejka (keby sme ho, samozrejme, mali k dispozícii).
Ale trochu ma znepokojuje tá Marcelova poznámka pri večeri. Čo sú podľa neho prehnané požiadavky?! Stavím sa, že na toto ešte budeme mať rozdielne názory. Idem ja sa radšej namiesto rozpočtom zaoberať tým, ako má svadba vyzerať.
Dôležité je zladiť predstavy snúbencov o tom, ako bude svadba prebiehať a v akom štýle sa bude niesť, znela múdra rada v časopise pre budúce nevesty.
Ha-ha, tak v našom prípade to je veľmi jednoduché! Marcel sa vyjadril, že to necháva na mňa a mám na to aj svedkov. Môžem teda slobodne popustiť uzdu svojej fantázii a zorganizovať svadbu storočia! No dobre, tak aspoň desaťročia...
Oprela som sa pohodlne o pyramídu z vankúšov, otvorila druhú čokoládu a pustila sa do snívania s otvorenými očami. Naša svadba by mala byť vkusná, decentná a zároveň originálna a svieža. Žiadne teátro ako v cirkuse, ani nudná prehliadka pre staré konzervy. Možno by mohla mať glamour nádych. Alebo by mohla byť mať šmrnc tridsiatych rokov. Alebo... Možno by bolo pekné, mať to celé v prírodnom duchu. Všade veľa kvetov, nič umelé, žiadne zbytočnosti. Len ľahkosť a vzdušnosť. Možno by mohla byť svadba niekde vonku, v pestovanej hotelovej záhrade, alebo v parčíku, to by bola paráda. Najkrajšou dekoráciou by boli stromy, ktoré by som ovešala lampiónmi, tie by v noci nádherne žiarili, s Marcelom by sme tancovali na drevenom parkete a polnočný tanec by sme mali pod hviezdami...
A čo keby sa celá svadba aj s obradom konala v noci a niekde na lúke? To by bolo niečo! Cesta k obradnému altánku by bola prežiarená sviečkami, všade by boli roztrúsené lupene bielych ruží, a vstup do stanu by osvetľovali sochy anjelov s lampášmi v rukách. Ach, ťažká romantika!
Zavrela som oči a na chvíľu sa nechala uniesť. A potom som si spomenula, že k svadbe sa určite budú chcieť vyjadriť aj rodičia a určite budeme mať do činenia aj s nejakými úradmi alebo inými inštitúciami. Posuniem sa veruže radšej na ďalší bod zoznamu.“
