vytlačte článok
pošlite článokSvadba v tieni sakury
Svadobné tradície Japonska patria k jedným z najbohatších a zahŕňajú množstvo rituálov. V aristokratických časoch vznikla v Japonsku funkcia akéhosi "dohadzovača" (jap. nakodo), ktorý hľadal mladému mužovi budúcu manželku. Dievčatá v tých časoch nerozhodovali o tom, koho si vezmú, keďže uzavretie manželstva so sebou prinášalo predovšetkým spojenie majetku dvoch rodín. Naopak, potenciálny ženích mal možnosť vidieť svoju nastávajúcu a navštíviť jej dom. V prípade, že rodičia mladej ženy schválili jej budúceho manžela, pozvali ho na slávnosť s názvom tokoto-arawashi a ponúkli mu na nej ryžové koláčiky. Práve táto ceremónia mala medzi aristokratmi dôležitú funkciu a dala by sa považovať za zásnuby.
V deň svadby sa kládol veľký dôraz na prípravu nevesty, ktorá bola od hlavy po päty natretá bielou farbou symbolizujúcou panenstvo. Prostredníctvom tohto rituálu preukazovala nevesta status panny nielen svojmu nastávajúcemu a svadobčanom, ale predovšetkým bohom. Oči mali nevesty zvýraznené čiernou linkou a pery nafarbené svetločervenou farbou. Nevesta si potom obliekla hodvábne biele kimono a na hlavu si dala ozdobu pokrytú mnohými ornamentmi, ktoré mali páru priniesť šťastie.
Dôležitou súčasťou kimona bol obi opasok predstavujúci ženskú silu a cudnosť. Tradičný svadobný odev dopĺňal biely čepiec, ktorý mal tvar rohov. Podľa tradície bolo úlohou závoja zakryť rohy démona žiarlivosti a tým, že ich nevesta symbolicky ukryla, vyjadrila svoje podriadenie sa budúcej svokre. Okrem toho nevesta nosila na opasku zavesený vejár, pretože doširoka otvorený vejár podľa tradície prináša šťastnú budúcnosť. Svadobné oblečenie zahŕňalo aj biele ponožky, dreváky, kabelku a malý meč nazývaný kaiken.
V kontraste s panensky bielym vzhľadom nevesty bolo čierne alebo sivé oblečenie ženícha. Tvorila ho spodná časť nazývaná hakama a vrchný diel tvorilo kimono. Hakama je akýsi overal, ktorého dolná časť mala tvar nohavíc a bol vyrobený z bavlny a hodvábu.
K tradičným japonským svadobným rituálom patrí aj v súčasnosti san-san-kudo (v preklade tri krát tri je deväť). Ide o ceremoniál, ktorý sa odohráva po tom, čo si snúbenci vymenia svadobné sľuby. Počas tohto rituálu najskôr ženích a potom nevesta pijú tri dúšky saké (ryžový alkohol) z troch pohárikov. Následne ponúknu nápoj svojim rodinám, najskôr ženích otcovi a matke a potom nevesta tiež najskôr otcovi a potom matke. Tento zvyk predstavuje nové rodinné puto a potvrdenie svadobných sľubov.
Počas svadobnej hostiny sa nevesta prezliekla do červeného kimona vyšívaného zlatými a striebornými niťami, na ktorom bol zvyčajne zobrazený žeriav predstavujúci dlhý život. Skôr, ako sa začalo jesť, nevesta so ženíchom zapálili svojim hosťom na stole sviečky, čím sa s nimi symbolicky podelili o teplo a svetlo. Hostia zvyčajne na hostinu priniesli novomanželom peňažné dary v zdobenej obálke. Po skončení svadobnej hostiny sa nevesta prezliekla poslednýkrát do kimona so širokými rukávmi, ktoré nosili slobodné ženy, a tým sa definitívne rozlúčila so slobodou a stala sa vydatou ženou.
Putovanie za ázijskými svadobnými tradíciami ukončíme o týždeň kórejskou svadbou.
Foto: www.japaneselifestyle.com.au, www.zankyou.com
