vytlačte článok
pošlite článokV našej galérii uvidíte naše krásne slovenské nevesty z rozličných kútov Slovenska, ktorých svadby sme vám už kedysi priblížili v článkoch. Tieto nevesty si neodopreli tradíciu čepčenia, pretože vedia, že patrí k nášmu kultúrnemu bohatstvu a svojím spôsobom krásne ozvláštni program svadobného dňa. Nehovoriac o jej význame... Známa slovenská etnologička, historička a múzejníčka Zora Mintalová Zubercová o svadobnom zvyku čepčenia píše: „Snímanie venca, party z hlavy mladuchy, ktorý bol symbolom jej panenstva a slobody, patrilo spolu s jej následným začepčením k obradnému vrcholu každej svadby. V časoch, keď svadby trvali tri dni, sa tento obradný úkon urobil na tretí deň potom, ako široká (najčastejšie krstná mama nevesty, pozn. red.) s mladými ženami vošla po svadobnej noci ráno do komory, kde spali mladomanželia." Ako vidíte, súkromie sa kedysi ani trošku nepreceňovalo... :)
Tento zvyk sa zachoval, avšak odkedy sa svadby skrátili, tak široká spolu s družicami odviedli nevestu nadránom, niekde pred polnocou, do komory. Prvý družba predtým, ako neveste sňal partu a veniec z hlavy, si od nej vypýtal trikrát povolenie na zosňatie venca. Na podobnom princípe sa zvyk zachoval a dnes nevestu odčepčujú o polnoci na viditeľnom mieste vo svadobnej sále. Pani Zubercová tiež uvádza, že pri snímaní venca družice v minulosti spievali:
„Dolu, dolu, tvoj vieneček skladáme,zdravie, ščascie ťi ňeodebierame."
Čepčenie nevesty Andrejky, Foto: Pavol Delej, celú svadbu Andrey a Ivana nájdete TU
V turčianskej obci Šútovo vraj sňal prvý družba mladuche veniec vidličkou (!), pričom spieval:
„Venkujeme venku zelenú vienku,vikrúť že si, Janko, tú svoju žienku."
Potom nastokol veniec na šabľu alebo na paličku a odniesol ukázať svadobčanom. V Čičmanoch, v čase, keď neveste snímali veniec, sa ženích obliekal do vyšívanej košele od nevesty, boli pri tom jeho rodičia aj svadobní funkcionári, ktorí dali neveste peniaze na kolísku. No, milé nevesty, trúfnete si vyšiť košeľu svojmu vyvolenému? Popravde je to naozaj výborný tip na svadobný dar, a navyše o to vzácnejší, že bude vyšívaný rukami milovanej... :)
Čepčenie nevesty Lenky, Foto: PANAMERA motion pictures - Katarína Žitňanská, celú svadbu Lenky a Anton nájdete TU
Pani Zubercová ďalej vysvetľuje, že pri čepčení - inak nazývanom aj čapčení, zavíjaní - nevesty, ktoré nasledovalo po zosňatí venca, bývala široká, družice, prvý družba, niekde aj ženích. Nevesta sedela počas čepčenia na putni s vodou. Čepiec zakladala neveste široká, niekedy dokonca ženích (!). Družice pri tom spievali:
1. Tie ľupčianske zvony veľmi pekne zvonia,už tebe Anička, tvoju partu zronia.Zronia ti ju zronia deviatimi zvoncí,abys nechodila s cudzími mládencí.Abys nechodila, muža si ľúbila,Janíčka švárnyho, tebe oddanýho.
2. Dolu, dolu môj vieneček zeľení,ňebudeš ti na mej hlave nosení, nosení.Nosela bi ho, môj bože, ňemožem,zložela som svu prisahu v kostole pred kňazem.A to všetko pre šuhajka švárneho,ňebolo mu v celém svěťe párneho, párneho.
No a ako je to dnes? Dnes si nevesty najčastejšie zavolajú folklórny súbor, ktorý im celý program čepčenia spraví pred očami všetkých hostí. Neveste dávajú dolu vienok staršie ženy alebo vydaté kamarátky na znak toho, že už patrí medzi ne.
Čepčenie nevesty Lucie, Foto: Roland Frajka, celú svadbu Lucie a Petra nájdete TU
Viete, ako prebiehalo čepčenie na Spiši? „Ženy odviedli nevestu do komory, do sypárne alebo k susedom, kde jej o polnoci sňali svadobnú partu, upravili je vlasy, dali na hlavu čepiec, začo ich nevestina matka pohostila sladkou pálenkou," vysvetľuje pani Zorka a uvádza, že na Myjave mali tiež veľmi zaujímavé zvyky po začepčení: „Svadobní hostia hádzali do otvoru v hlavnom svadobnom koláči peniaze. Nevesty sa po začepčení prezliekli do sviatočného odevu, v ktorom išli na druhý deň do kostola."
U našich maďarských susedov sa slovenské nevesty ešte v dvadsiatych až tridsiatych rokov 20. storočia obliekali podľa starostlivo zostaveného poriadku, ktorý bol v niektorých obciach spätý s osobitným obradom. Nevesta sa dokonca počas svadby prezliekla viackrát.
Čepčenie nevesty Viktórie, Foto: Miqo Cash, celú svadbu Viktórie a Martina nájdete TU
V remeselníckych rodinách sa v dvadsiatych rokoch 20. storočia už čepce nenosili, a tak neveste po zložení venca uviazali na hlavu šatku. Keď neveste sňali z hlavy veniec a začepčili ju, veniec odložili na tri dni, niekde na týždeň na povalu, potom ho vložili do truhly v komore a používali pri liečení. Bývalo dokonca zvykom, že mladomanželia si venček a ženíchovo svadobného pierko odložili do menšej zasklenej drevenej skrinky a zavesili na stenu. Pekná spomienka, nemyslíte?
Pani Zubercová uvádza, že v prostredí vyšších sociálnych vrstiev, napr. v mestách, sa nevesta v druhej polovici štyridsiatych rokov 20. storočia prezliekala z bielych svadobných šiat do pozavitných, podzavitných (dnešná alternatíva popolnočných) šiat čiernej farby. Zvyčajne išlo o malé spoločenské šaty z jemnejšieho materiálu, ktoré zdobili paličkované čipky alebo výšivky z Lipy (v minulosti časopis pre ženy o móde, strihoch a ručných prácach, pozn. red.), objavili sa aj čierne kostýmy s bielou blúzkou.
V uplynulých storočiach, keď mladuche sňali veniec z hlavy, starejší priviedol ženícha a spolu so svadobnou družinou ich uložili k spánku, takže všetci prítomní boli svedkami, že sa manželstvo naplnilo. Išlo o tzv. ukladanie novomanželov na svadobné lôžko a dnes už (našťastie) tento zvyk neudržiavame :).
Čepčenie nevesty Pavlínky, Foto: Slavomír Vavrek, celú svadbu Pavlíny a Mirka nájdete TU
Plánujete na vašej svadbe čepčenie nevesty? Dúfame, že sme vás inšpirovali :).
Foto titulka:
nevesta Viktória/Foto: Miqo Cash
Foto článok:
galéria článkov zo sekcie „Reálne svadby"
Zdroj:
MINTALOVÁ ZUBERCOVÁ, Zora. Tradície na Slovensku. 1. vyd. 2015. Slovart : Bratislava, 359 s. ISBN 978-80-556-1482-3.
