Môžete to nazvať posadnutosťou, závislosťou alebo úchylkou, to je jedno. Mňa to jednoducho baví. Svadba je jedinečná téma, úžasná udalosť a skvelá príležitosť vypadnúť aspoň na chvíľu z bežného života, a vidieť alebo zažiť niečo skutočne špeciálne. Aj preto mám vždy uši nastražené, keď téma svadby zarezonuje v mojom okolí. Aj keď si moje náročné ja, rozmaznané výpravnou, originálnou, oslnivou, spektakulárnou a inými prívlastkami ozdobenou svadobou v lesklých magazínoch či televíznych programoch, v realite na svoje nepríde.
Pretože: v skutočnosti je svadba často spojená s množstvom príprav, vybavovačiek, starostí a povinností, ktoré za vás nevyrieši TV produkčný a stylista, ktorí majú kontakty všade a vyznajú sa vo všetkom. Deň D podľa mnohých neviest, ktoré ho už majú za sebou, prejde tak rýchlo že si ho ani nestihnete vychutnať alebo užiť. A po druhé - normálne reálne svadby majú od tých ukážkových väčšinou ďaleko. Pretože je "to" komplikované, nerealizovatelné, neprijaté s nadšením, a bohužiaľ, drahé.
Rozpočet je v prípade svadby ono magické slovko, ktoré dokáže mnoho vykúzliť alebo naopak odčarovať. Platí, že je zbytočné mať predstavy, ak človek nemá rozpočet. Jedna známa chcela mať na svadbe celú, pomerne rozvetvenú rodinu, a ďalších blízkych ľudí, ktorých kvôli obľúbenosti jej osoby nebolo málo. Obehala zopár reštarurácii aspoň ako-tak na úrovni a keď dala dokopy cenové ponuky, zoznam pozvaných sa skresal na tridsať ľudí. Bývalá kolegyňa taktiež ako prvú vyrobila excelovskú tabuľku, ktorá jej zrátavala predpokladané výdavky za jednotlivé položky. Keď sa dostala k výslednému číslu, pretočila očami, preklikla z excelu na internet - a objednala za tú sumu radšej all inclusive dovolenku na Kube.
No aj keď človek rozpočet má, hrozí takmer 100% riziko že sa dostaví nejaká iná prekážka.
Moja známa, manažérka v banke, doniesla raz na tradičné babské stretnutie hory časopisov, do ktorých povkladala krikľavé záložky. Otvárali sme ich na vytipovaných stranách a následne otvárali ústa od úžasu. Predstavte si to: skoré leto, blankytne modrá obloha prežiarená slnkom, rozľahlé nikde nekončiace zelené lány, a uprostred tejto krásy vy dvaja. Nádherná biela svadba na lúke bola idea, ktorá mojej známej úplne zatemnila mozog. Nemyslela na nič iné. Nemôže to byť problém, bola si istá a presvedčila aj nás. Ako správna manažérka si začala spisovať zoznam vecí, ktoré treba na splnenie jej dokonalej predstavy naceniť a následne vybaviť. Jednu po druhej ich chcela odškrtávať. Prenajatie lúky, živý kôň plus stohy sena ako dekorácia, ozvučenie kapely, catering, divé lúčne kvety, rátali sme spolu s ňou, to predsa nemôže byť taká horibilná suma. Pravdupovediac, malá suma to nebola, ale čo človek neobetuje kvôli svadbe, keď na to má, však? Pustili sme sa teda do úlohy číslo dva, vybavovania. A vtedy to prišlo. To sa nedá, to je nemožné, ako si to predstavujete, čo sú to za nápady, s takýmito požiadavkami sme sa ešte nestretli, nie je to v našich silách atď. Kamoška si vypočula zopár "povzbudivých" slov, "pádnych" argumentov a bolo po plánoch.
A nemôžem zabudnúť ani na priateľovu sesternicu, ktorej svadby sme sa osobne zúčastnili. Sesternica žije vo veľkom meste, moderným životom a má rada štýlové, ale čisto jednoduché veci. Svadbu mala na dedine, v sále Miestneho kultúrneho strediska, ktorej interiér zažíval svoje slávny časy veľmi, veľmi dávno. Zorganizovaná bola podľa všetkých možných tradícií, na aké si ročníky ´55 a nižšie dokážu spomenúť. A so všetkými náležitosťami, ktoré k tomuto typu všeobecného veselia patria t.j. peší pochod celou obcou za doprovodu ľudovej hudby, pestrofarebné torty s marcipánovými ružami, blonďatá bábika na mladomanželskom stole, balónová výzdoba, plus litre domáceho alkoholu, čo na štýlovosti svadby zanechalo asi najväčšie následky. A že prečo? Pretože vraj tak má vyzerať poriadna svadba.
Zrejme platí, že rovnako, ako neexistuje ideálny muž, neexistuje ani ideálna svadba. Taká, na ktorej by sa vám páčilo úplne všetko, a ktorá by bola celá taká, akú si ju človek vysníva. Musíme sa prispôsobiť možnostiam, okolnostiam, zvyklostiam a bohvie, čomu ešte. Niekedy realizácii snov naozaj bránia pádne dôvody, a niekedy kapitulujeme už pri prvom náznaku, že boj bude ťažký. Zdá sa vám paradoxné použitie slova boj v súvislosti so svadbou? No, sú prípady, keď to naozaj nie je len slovná hračka. Ja len dúfam, že zabojovať o to, čo chceme, sa oplatí v každom prípade.