Krásne momenty, nezabudnuteľné zážitky... Takých sa na svadbe nazbiera veľmi veľa. A nevesta si na niekoľko kľúčových spomenula a rada sa o ne s nami podelila: "Už pri prípravách mi dievčatá, ktoré boli na mojej rozlúčke so slobodou, doniesli zošítok, kde mi napísali osobné priania. Bolo to veľmi dojímavé, a vtedy mi vyhŕkli prvé slzy. Ďalšie, čo ma očarilo, bola neskutočne krásna príroda na Bašte Pajštún a rozprávkový západ slnka. Tá krása mi brala dych. A samozrejme, v neposlednom rade, náš obrad, pohľad na môjho manžela a naše sľuby. To ako sme sa na seba pozerali a nespustili zo seba oči. Ten moment, keď v konkrétnom krátkom okamihu cítite všetku tú lásku a čaro. Keď ste taká šťastná, až by ste skákali od radosti, no zmôžete sa len na slzy šťastia a úsmev. A jednoznačne nám úsmev na tvári vyčarila naša dcérka, ktorá sa po obrade ku mne rozbehla a silno ma objala. V tom momente som bola najšťastnejšia žena na svete s mojimi dvomi láskami, s našou rodinou a priateľmi. Čo viac si môžem priať?“ s dojatím konštatuje nevesta.

S veselými svadobnými momentmi akoby sa vrece vysypalo... „Bolo ich až-až. Keď si spomeniem na to, že cestou na obrad nás zastavili policajti a dali nám pokutu za rýchlosť. Potom potknutie sa v uličke cestou na obrad. Pri vyslovení sľubov som namiesto „Ja Simona“ povedala „Ja Erik“. A čerešničkou na torte bolo náročné navliekanie prsteňa môjmu manželovi. A aby som nezabudla, vznikla vtipná momentka, keď mi spadla parta na oči...“ spomína Simona. No Erik sa tiež dopustil drobného omylu, ktorý prítomným vyčaril úsmev na perách. „Pri prísahe na čepčení, keď sľuboval „každé ráno sladkým bozkom Ťa prebudím“ sa pozeral na slečnu, čo čepčila... A ja som sa ho spýtala „slečnu alebo mňa?“. Samozrejme, celá sála sa rozosmiala, no môj manžel sa, chvalabohu, opravil.“

„Každú jednu fotku sme si do detailov prezreli a veľmi sa nám páčili. Boli sme veľmi spokojní a aj drahý pochválil môj výber fotografov,“ uzatvára rozprávanie usmievavá nevesta Simonka.