Doobedné slniečko nás prinútilo hľadať zákutia s tieňom a veru s rukami plnými igelitiek, kde sme prevlákali od stoličky, obrusov, váz, flauty, topánok a neviem čoho všetkého ešte, to bola naozaj "makačka". Vyštafírovaní nedeľní Nitrania si to mierili do kostola na hrad a my so Zuzkou sme v podhradí šaškovali s našimi rekvizitami :)
Ten starý dom je úžasne fotogenický! Zuzka vyhlásila, že nesmie chýbať ani na tých ozajstných svadobných foto. Genius loci podáva z okna Zuzke imitáciu svadobnej kytice... Strašne sa ho naľakala! "Zuzi, čo si - veď to je také romantické!"
Nakoniec nabrala odvahu a načiahla sa po ňu :)
Zuzi, si statočná! Zvládla si to :)
Malá reminiscencia s mašľou vo vlasoch za životom, keď ešte snívala o svojom princovi... Teraz sny naberajú stále reálnejšie a reálnejšie kontúry, hoci vám sme ho ešte neukázali. Čoskoro sa tak stane :)
Pod rúškom tajomstva...
"Mami, to je ozajstná nevesta alebo čo?" Pobavilo nás trojročné dievčatko veselo si poskakujúce z kostola so sedmikráskami v ruke. "Budúca nevesta. Už len dve nedele a všetko bude ozajstné."
PS: Ak ste ešte nečítali, takto sa to celé začalo - Nedeľa v námorníckom