Každá love story má svoj začiatok - možno v obyčajnom alebo náhodnom stretnutí, z ktorého sa nakoniec vykľuje to osudové. Petra napriek tomu, že cestovala po celom svete, nakoniec stretla svojho Aarona na Slovensku. Tento článok bude nielen o ich prvom rande, ale aj o jej zásnubnom prsteni, jej veselých svadobných prípravách či o druhej svadbe v New Yorku. A pozriete si aj film o jej slovensko-americkej svadbe.
Viete, že Nevesta.sk má "v popise práce" byť zvedavá... a tak sme sa v rámci tohto poslania teraz už novomanželky Petry opýtali na všetky podrobnosti o jej krásnej svadbe.
Petra, Tvoj partner je zo zahraničia... ako a kde ste sa našli? :-)
Vďaka mojej práci som posledných 7 rokov strávila na cestách a žila som najmä v zahraničí. Preto som tak nejako predpokladala, že sa možno vydám za cudzinca. Netušila som však, že ho nájdem v Bratislave... Stretli sme sa na recepcii Americkej obchodnej komory. Ja som tam bola pracovne a Aaron tam zastupoval americkú ambasádu. Vymenili sme si vizitky a o dva dni mi Aaron volal a pozval ma na večeru. Sprvu som si nebola istá, či ide o pracovné alebo súkromné stretnutie a tak som podľa môjho kalendára navrhla utorok, stredu a piatok. No a keď výber padol na piatok, bolo mi jasné, že je to rande. Žiaden biznis sa totiž nerobí v piatok večer (smiech).
Svadba Petry & Aarona
Dátum svadby: 11. apríla 2015
Miesto svadobného obradu: Nádvorie Château Appony, Oponice
Topánky nevesty: Fero Mikloško
Svadobný oblek ženícha: Pink, USA
Tlmočenie a moderácia: Viliam Šándor
Odčepčenie: Tím folklórneho súboru Stavbár vedený sesternicou nevesty, Paulou
Aká bola žiadosť o ruku? Všimli sme si krásny a netradičný zásnubný prsteň!
Mali sme naplánovanú lyžovačku v Tatrách počas valentínskeho víkendu a zaváňalo to veľkou romantikou. Ale to by bolo na nás príliš predvídateľné a prvoplánové. A tak ma manžel prekvapil o dva týždne skôr, počas výletu v Prahe, po úžasnom dni plnom zážitkov, smiechu, zábavy a dobrého jedla. Lepšie to nemohlo byť.
Moja obľúbená farba bola odjakživa modrá a tak môj manžel veľmi správne vydedukoval, že môj snubný prsteň musí mať modré očko. Zafír je symbolom vernosti a bol tradičným zásnubným kameňom v niektorých kráľovských rodinách už po stáročia. A tak keď ma manžel požiadal o ruku, prvú noc som s mojím krásnym snubným prsteňom aj spala (smiech). V Amerike je zvykom, že ženích k snubnému prsteňu kupuje nevesta rovno aj obrúčku a zvyčajne sa vytvorí set dvoch prsteňov, ktoré do seba zapadajú. Nevesta následne kupuje obrúčku len pre ženícha. Keďže som však chcela aj tradičné slovenské obrúčky rovnaké pre nás oboch, ale zároveň som si chcela nechať aj tú americkú, tak sa stalo, že mám obrúčky až dve.
Mala si krásnu vizáž... taký výrazný look vo svojej štýlovosti a jednoduchosti. Maximálne vynikli šaty a celá Ty. Nechala si všetko na vizážistku alebo si jej povedala svoju presnú predstavu?
Lucia Lucid Sládečková bola moja jasná voľba, považujem ju za momentálnu špičku na Slovensku. Make-up som úplne nechala na ňu, jediné zadanie bolo, aby som bola krásna. Účes sme dlho zvažovali, rozhodovala som sa medzi výčesom a rozpustenými veľkými vlnami. Nakoniec sa mi podarilo oboje, na svadbe som mala vlasy vyčesané a na fotenie v pondelok som si nechala vlasy rozpustené. S Luciou sme sa absolútne zhodli, že výčes musí byť jednoduchý a elegantný a musí nechať vyniknúť prekrásnemu závoju s čipkou. Ten som totiž chcela mať celú noc – dlhý závoj s vlečkou som mala na obrade a potom som ho vymenila za kratší závoj, v ktorom som mohla pohodlne celý večer tancovať.
A Tvoje svadobné šaty?
Pri výbere svadobných šiat bola mojou pravou rukou mamina. Skúšali sme šaty v Amerike a aj na Slovensku, ale nakoniec sme sa zhodli, že moje šaty musia byť jedinečné a originálne, ušité len pre mňa. Naša voľba bola jednoznačná – náš obľúbený návrhár Fero Mikloško, ktorý splnil všetky naše priania a predčil naše očakávania. Po polnoci som sa prezliekla do ďalších špeciálnych šiat – popolnočných šiat, ktoré mala na svojej svadbe moja mamina. K tým mi Fero Mikloško dorobil šperky a doplnky a boli rovnako úžasné ako pred 35-timi rokmi.
Každý hosť si našiel na izbe dvojjazyčný uvítací balíček, ktorý obsahoval program a harmonogram celého víkendu, vysvetlenie jednotlivých tradícií a základné informácie o kaštieli. V piatok večer sme mali spoločnú neformálnu grilovačku, hostia sa mali možnosť zoznámiť a hlavne sme predstavili navzájom aj našich rodičov. V sobotu sme začali výbornými raňajkami a užívali sme si slniečko na terase, vítali sme ďalších hostí a pili sme šampanské. Na obed sme podávali, ako je u nás v Žiline zvykom, guláš a už sa vykladali aj svadobné zákusky. Počas svadobného dňa som sa na koordináciu spoľahla na agentúru Wedday, ktoré sa postará o všetko a ja som si mohla užívať nádherný deň. Počas celého dňa bolo okolo mňa mojich 8 úžasných družičiek na čele s mojou svedkyňou a Maid of honor Žužu. (Maid of Honor je podľa americkej tradície družička, pravá ruka nevesty, pon. redakcie)
Spôsobovalo Tebe alebo Tvojmu manželovi nejaké komplikácie vybaviť svadbu na Slovensku? Dať dohromady medzinárodnú spoločnosť na svadbu nie je maličkosť...
Počas svadobných príprav bol môj manžel uz späť v Amerike, takže som svadbu organizovala sama. Prípravy však boli minimálne také príjemné, ako svadba sama a tak som si ich neskutočne užívala. Nikdy nezabudnem na deň, keď ma kamoška Dáška nasadila do autobusu do Levíc a strávili sme deň s pani someliérkou Vína Levice a vyberali sme svadobné vína (cesta späť bola ešte zábavnejšia, samozrejme...
Na skúšky svadobných šiat u Ferka Mikloška s mojou maminou, kde sme sa vždy cítili ako supermodelky, na vyberanie svadobných koláčov u Trvrdovskych – postavili pred nás tanier plný zákuskov a my sme „museli“ všetky ochutnať. Na to, ako moje družičky vyberali látku na spoločné šaty a 8 žien sa pokúšalo na niečom zhodnúť... alebo ako sme s maminou chodili po veľkoobchode s kvetmi a vyberali svadobnú kyticu.
Svadobných hostí bolo 70 z 11 rôznych krajín a väčšina z nich na Slovensku nikdy nebola, takže sme si pripravili svadobnú webstránku v angličtine, kde boli všetky informácie o cestovaní, logistike, ubytovaní, možnostiach aktivít na Slovensku, ako aj program celého svadobného víkendu aj s vysvetlením, čo jednotlivé tradície znamenajú a prečo sa robia. A potom sme už len skoordinovali všetky prílety a taxíky, prenájmy áut a hotely a mohlo sa začať. Mojou tajnou zbraňou plánovania bola excelovská tabuľka. Všetkým nevestám odporúčam všetko si dobre spísať, zaznamenať, plánovať rozpočet a vždy mať v zálohe aj plán B. Prípravy a celá svadba potom prebehnú úplne hladko.
Najemotívnejšími momentami celej svadby bol krížik na čelo od mojej maminy a príchod uličkou s mojím ocinom. A keď som videla slzičky v Aaronových očiach, vedela som, že všetko je perfektné.
A čo krásne slovenské zvyky a tradície? Snažili ste sa ich na svadbe nejako vyzdvihúť?
Na svadbe sme kombinovali slovenské a americké tradície. Takže ženích ma videl v svadobných šatách prvýkrát až na obrade, pred vstupom do sály sme rozbíjali tanier, absolvovali sme prvý mladomanželský tanec a následne tanec s rodičmi, hádzala som kyticu a ženích podväzok, krájali sme spoločne tortu a najvyššie poschodie sme zamrazili na naše prvé výročie a o polnoci sme mali tradičné čepčenie, ktoré našich zahraničných hostí absolútne uchvátilo.
Celú svadbu nám moderoval a prekladal Viliam Šándor, ktorý je profesionálny herec a moderátor a hovorí perfektne anglicky. Takže obrad bol dvojjazyčný, Viliam prekladal príhovor môjho ocina a príhovory svedkov a zároveň našich hostí celou svadbou sprevádzal. A tak sa nemohlo stať, že niekto niečo zmeškal, alebo by nevedel, čo sa práve deje.
Ako ste vyberali menu? Nechali ste si poradiť v Oponiciach alebo ste mali nejaké zvláštne želania?
Svadobné menu sme plánovali medzinarodné, ale zároveň zachovávajúce nádhernú tradíciu historického kaštieľa. A tak sme ako hlavné jedlo podávali kačacie prsia. Pán šéfkuchár mi pripravil štyri rôzne variácie a hoci to bolo ťažké, nakoniec zvíťazili kačacie prsia so zemiakovým knedlíkom, tekvicovým Creme Fraîche a čokoládovou čili omáčkou. Okolie kaštieľa bolo známe častymi polovackami a kacacie maso sa pravidelne objavovalo aj na aristokratickych stoloch. Nesmela však chýbať ani tradičná slepačia polievka s rezancami a na bufetoch okrem medzinárodných špecialít aj bryndzové halušky, strapačky a polnočná kapustnica.
Na sladkom stole boli úžasné sladké dobroty vyskladané z klasických slovenských zákuskov, ale aj moderných trendových dobrôt vo farbách našej svadby. Špecialitou bola domáca ťahaná jablková štrúdľa, ktorú mi napiekla moja 80-ročná stará mama a pokiaľ viem, tak tá sa minula úplne prvá. Moja svokra z Texasu zas priniesla tradičný pekanovo-kávový koláč typický pre Texas.
Château Appony nebola moja prvá voľba. My sme rodina vášnivých lyžiarov a snowboardistov, takže som chcela svadbu v horách a na kopci. Chcela som miesto, kde všetci strávime celý víkend a tak sme hľadali hotel, ktorý bude dosť veľký na ubytovanie všetkých hostí, ale zas dosť malý na to, aby sme ho si ho mohli prenajať celý a mali by sme naozaj uzavretú spoločnosť. A keď sa k tomu pridala vzdialenosť z letiska, začali sme sa obzerať po kaštieľoch bližšie k Bratislave. No a tu zas zavážilo, že som hľadala jeden kompaktný priestor, nechcela som, aby hostia sedeli vo viacerých miestnostiach, alebo aby tanečný parket bol oddelený od časti so stolmi. A jedna návšteva Château Appony rozhodla, splnili všetky moje požiadavky a k tomu perfektné služby a ochotní manažéri pripravení splniť každé naše želanie. A tak som rezervovala poslednú voľnú sobotu, ktorú mali a tajne som dúfala, že 11. apríla nebude snežiť, fúkať alebo pršať.
A tak, keď sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa a teplota vystúpila na 20 °C, vedela som, že niekto tam hore nás musí mať veľmi rád.
Obrad sa tak mohol konať vonku, mali sme ho na historickom nádvorí kaštieľa, kde sme sa následne aj fotili s našimi hosťami.
Nádherne vám vyšli portrétne fotografie – ako ste s fotografkou Katkou vybrali Elesko? Koho to bol nápad? A kedy ste stihli zrealizovať fotenie? Ako ste si ho užili?
Keď som si vybrala Žitňanských, vedela som, že sú profíci a môžem sa na nich absolútne spoľahnúť. A tak som si nechala Katkou a Dodom poradiť a výborne som urobila. Katka sa ma opýtala, aká chcem byť nevesta a keď videla moje šaty, tak sme sa zhodli na tom, že moderná a originálna. Takže bolo jasné, že fotenie v lese, alebo v zámku nebude pre nás a Katka nám navrhla galériu. Vznikli tak naozaj jedinečné fotky.
Zvažovala som fotenie priamo vo svadobný deň, ale keďže naši hostia prišli do kaštieľa už v piatok, tak v sobotu som si chcela užiť ich prítomnosť a chcela som mať pokojný deň bez stresov. To by bolo určite ťažšie, keby sme do toho chceli vtesnať ešte aj fotenie. Okrem toho, americká tradícia hovorí, že nevesta sa nesmie ženíchovi ukázať pred obradom, takže toto znemožnilo fotenie doobeda, a zas po obrade sme sa chceli zabávať s našimi hosťami a nechceli sme ich nechať čakať. Preto sme sa rozhodli, že sa pôjdeme fotiť v pondelok, čo, samozrejme, znamenalo ešte raz make-up a účes a opäť nahodiť šaty, ale keďže byť nevestou je úžasné, vôbec mi to nevadilo. Mohli sme sa sústrediť len na fotenie a to určite odporúčam.
Aký ste mali pocit s manželom, keď ste si prvýkrát pozerali hotové fotografie aj film? Splnili vaše očakávania?
Fotky aj videoklip sú úžasné a stále ich s radosťou pozeráme. Katka mi urobila aj krásny album pre nás aj pre rodičov, takže máme rukolapné pamiatky.
Autorov svadobných fotografií a videa nájdete v katalógu firiem:
A mimochodom, aký je manželský život? Fotografka Katka nám prezradila, že žijete v New Yorku.
Pár mesiacov po slovenskej svadbe som sa presťahovala za manželom do NY a žijeme na Manhattane. Keďže sme potrebovali americký sobášny list, tak sme absolvovali aj svadbu v NY. A tak v jedno ráno sme sa postavili do radu v City Hall NYC (radnica v New Yorku, pozn. redakcie) a absolvovali sme ešte jeden obrad. Bolo to presne tam, kde sa vydávala aj Carrie vo filme Sex v meste a veľmi sme si to užili. Po obrade sme išli na kávu do obligatórneho Starbucksu, potom na americký brunch a poobedie sme strávili v zábavnom parku Coney Island, medzi cukrovou vatou a kolotočmi. Západ slnka a pár margarít na pláži bola úžasná bodka.
Petra svoj príbeh o svadbe uzatvára: Chcela by som sa poďakovať mojim úžasným rodičom, ktorí nám dopriali svadbu snov a keby sa dalo, tak by som si ju pokojne zopakovala aj každý rok!