vytlačte článok
pošlite článokNajbližšie dva týždne budem chodiť do redakcie so zasneným ružovým pohľadom. Na našej ulici totiž rozkvitli japonské čerešne! Už len rozprestrieť na cestu trávnatý koberec, na ten kockovanú deku a z piknikového košíka vybrať ružové vínko a dva poháre. Pre deti ružovú malinovku a tvarohovú bábovku. Mňam!
Minulý rok som si našu ružovú ulicu vychutnala po prvýkrát za desať rokov, čo bývam v Nitre, naozaj dosýtosti. Hoci som s touto ulicou spätá od prvého ročníka na výške. Bývala na nej moja spolužiačka Magda, u ktorej som bola nasáčkovaná každý deň, chodieval cez ňu môj autobus na fakultu, moje prvé aj druhé zamestnanie bolo na tejto ulici, až som sa na ňu nakoniec aj presťahovala! Až teraz som si uvedomila, aký význam má pre mňa táto ulica. Lemuje ju asi 60 stromov, z toho zopár ich je napoly ružových a napoly bielych. Ani ryba, ani vták :) Presne ako ja.
Keď začali čerešne kvitnúť minulý rok, bývala som v našom novom byte len mesiac a pár dní, všetko som pozorovala a veľmi intenzívne prežívala. Takto pred rokom som asi o tomto čase (je cca 22. hodín) išla už pomaly spinkať, ešte som však behla do kúpeľne a ako si tak umývam zuby, pýtam sa sama seba, prečo ti ešte nenapadlo pozrieť sa večer von oknom, ani nevieš, aký výhľad sa ti tu ponúka (máme totiž také vrúbkované sklo, cez ktoré nie je vidieť). Odpratala som teda z parapety kotúčiky toaleťáku a iné hygienické potreby (ešte nemáme prerobenú kúpeľňu, preto sú rôzne veci, tam kde by nemali byť) a otvorila som to staručké okno. Na ten pohľad nikdy nezabudnem. Nádherný dokonalý obrovský spln mesiaca, ktorý presvetľoval vysokánsku jedľu pri lávke a pod ňou moje milované ružové japonské čerešne - presne v strede výhľadu. Jasná tmavá noc prežiarená guľatým mesiacom, ktorej kontroval opar svetla z pouličných lámp a sem-tam prechádzajúcich áut.
Hovorím si, tak to bola intuícia! Keďže manžel nebol ešte doma, bežala som po foťák, rýchlo nastavila a cvakala. Ale či som dala dlhú uzávierku alebo krátku, namiesto nádherného zátišia sa mi na displayi zjavila len veľká machuľa. Statív, potrebujem statív! Keď nemám po ruke profesionálny, musím niečo vymyslieť. Z kuchyne som dotrepala stoličku, ktorú som postavila na záchod, lenže to už bolo moc vysoko. Začala som pobehovať po byte a hľadať vhodný predmet, ktorý by poslúžil ako provizórny statív. Za obeť padol pohár, potom fľaštička s odličovacím mliekom, na ktorú som sa snažila foťák položiť. Nič však nepomáhalo.
Rýchlo teda, druhý objektív! Pokiaľ som vyskúšala všetky režimy, mesiačik už zašiel za oblok... Smutne som si sadla na záchod a do denníčka skonštatovala: "To najkrajšie v živote stretneme, keď to vôbec nečakáme. A odplašíme to, keď si to chceme silou mocou udržať a každému ukázať..." Tento rok som opäť nemala doma statív, požičala som ho kamoške. Mala som ju poprosiť, aby mi ho vrátila, že si potrebujem odfotiť spln zo záchoda :)
A ešte pár slov k téme kvety a kvetinárka:
Ostatné dva mesiace si takmer každú sobotu vybehnem ráno na pešiu zónu do kvetinárstva Rande vouz na rande s tými najkrajšími jarnými kráskami. Tentoraz mi učarovala ružová hortenzia. Len čo som otvorila dvere a zacingal medený zvonček, padli mi do oka tri ružové hlávky plné roztomilých kvietkov pripomínajúcich krehké krídla motýľov. Predavačke som nezabudla pochváliť ruže, ktoré som si kúpila tri týždne predtým (vydržali neuveriteľných štrnásť dní!), a dala som sa do obhliadky nových prírastkov. Nakoniec som neodolala ešte trom cyklámenovým hrebíčkom :)
Hm, ale keď zvážim, že byť kvetinárkou to nie je len o obdivovaní a viazaní kvietkov, ale aj o ich pestovaní, čiže hrabaní sa v zemi, presádzaní atď. (o francúzskej manikúre by asi nemohla byť ani reč) - veru budem si ja radšej tie kvietky len kupovať a potom o nich písať :)
Foto: Chriss
