PRINCÍPY LÁSKY: Zjavenie 8. časť

Každé ich písmenko ma týralo, vrývalo sa do mňa ako kvapky vody do obete mučenia. Keby sa všetko dalo vymazať tak ľahko ako sms-ky z pamäti telefónu. Ťuk, ťuk. A už tam nič nie je. Pamäť prázdna.

*

„Kedy mi už konečne napíše?” zavyl Paťo a ďalšia Caipirinha sa stratila v jeho útrobách. „Serie na mňa, ten chlap na mňa serie!”
Sedela som s kolegami v bare a oslavovala ďalšie bezproblémovo zvládnuté číslo časopisu. Katka, moja nenahraditeľná asistentka, chlácholila Patrika, nášho art directora, ktorý v priamom prenose predvádzal, že horší od ženy otravujúcej okolie nešťastnou láskou môže byť už len nešťastne zamilovaný gay.
„Neboj, on sa ozve. Ujasní sa mu to v hlave, zistí, že lepšieho od teba nenájde a bude späť,” pokúsila som sa povzbudiť ho.
„Ale čo ak nie? Ja bez neho nemôžem žiť...” Už-už to vyzeralo, že Paťo spustí nezastaviteľný nárek.
„Môžeš a aj budeš! Nájdeš si niekoho lepšieho. Si úžasný, mladý, vtipný. Takí chlapi nezostávajú sami!” skúšala som ďalej.
„Aj ty si úžasná a krásna a mladá. A aj tak si sama.”
No, gayovia sú skvelí priatelia, ale len kým sa neopijú. Potom si človek musí vypiť všetku ich krutú úprimnosť.
„Som sama, pretože chcem byť sama. Ako sa chceš naučiť žiť s niekým iným, keď nevieš vydržať sám so sebou?”
Paťo na mňa spýtavo pozrel. Chytá sa.
„Keď si vyrovnaný, šťastný, spokojný sám so sebou, tak sa na teba nenalepí žiadny lúzer alebo manipulátor. Ver mi. Len ak sa ty sám budeš mať rád, môže ťa milovať aj niekto iný. Takého, aký si. Chápeš?”
Paťo ma sústredene počúva. Musím ho upokojiť, pretože na zajtrajšom meetingu, kde máme prezentovať návrhy do nového čísla, musí sedieť vedľa mňa a nie doma objímajúc záchodovú misu.
Moje samaritánske pokusy prerušilo ostré zvonenie.
„Moni, už to na mňa prišlo. Idem do pôrodnice,” aj napriek hluku v bare som Lenke rozumela veľmi dobre. Panebože!

Nočné mesto a dve ženy v taxíku. Jedna dýcha podľa pravidiel, ktoré ju učili v predpôrodnej prípravke, a druhá sa snaží spomenúť na všetky múdre rady z knihy Ako priviesť na svet dieťa najlepšej priateľke. No dobre, možno sa tá kniha nevolala presne takto, ale kto si už má pamätať názvy všetkého, čo mi Lenka za posledných pár mesiacov navláčila domov?
Ale nakoniec na vystresovanie a nervové záchvaty ani nebol čas. Celé to bolo také rýchle. Krátke vyšetrenie, procedúry, ktorých sa tak bála, a ktoré si teraz ani neuvedomovala, teplá sprcha, studené kvapky potu, modrý plášť, biele svetlo, mladý doktor, nekonečná netrpezlivosť. Bola som s ňou, snažila som sa utierať jej čelo, tak ako som to videla vo filmoch, ale mala som pocit, že ju len rozčuľujem. Potom som ju už len držala za ruku, nechala si zaryť nechty do kože a potom... potom prišla Ella. Niečo také krásne som ešte nevidela.

Ale po prvýkrát som pocítila, že k Lenke nepatrím. Nerozlučné priateľky, večne spolu, vedia o sebe všetko a aj tak sa stále majú rady... Po prvýkrát som mala pocit, že by vedľa nej mal stáť niekto iný. Muž, otec, manžel. Nechala som Lenku na izbe odpočívať a unavená som sa ťahala chodbami nemocnice. V tom bezmocnom bolestnom stave mi napadol výrok, ktorý ma kedysi dávno zaujal. Manžel je človek, ktorý žene pomáha v ťažkostiach, do ktorých by sa nebola dostala, keby si ho nebola vzala. Toto by som mala povedať Dávidovi.
Netušila som, že príležitosť budem mať tak skoro.
„Dávid?! Čo tu ty robíš?”

Úryvok z knihy Šiesta noc / autorka Iva Kučerová
 
Foto: 123rf