vytlačte článok
pošlite článokMohla by som si hodiť aj tisíc mincí, aj tak by to bolo jasné. Ťahalo ma to k Dávidovi, o tom nebolo pochýb. A určite som to nechcela nechávať na nejakú hlúpu náhodu.
Stretli sme sa pod Hradom, dali si večeru na terase s výhľadom na Dunaj, potom sme strávili hodinku na vernisáži jeho známeho, a nakoniec sa Dávid rozhodol ukázať mi iné umenie a viezol ma vo svojom veteráne kamsi za mesto. Jeho starý kabriolet mi pripomínal auto, ktoré zanechal Ryan Phillippe svojej láske Reese Witherspoon vo filme Veľmi nebezpečné známosti. Značku som nepoznala, ale Dávidove chválospevy na perforované kožené čalúnenie, originálny interiér z orechového dreva a pôvodný lak mi stačili. Štýlové. To mám rada.
A štýlové bolo aj miesto, kam sme sa po chvíli doviezli. Kulisy: šumenie listov, hladina dunajského ramena a drevený mostík.
Dávid teatrálne odomkol kovovú bráničku. „Vitaj na mojej lodi.”
„Ty bývaš v hausbóte?” netajila som prekvapenie.
„Nie stále, ale trávim tu veľa času. Mám tu svoj ateliér,” vzal ma za ruku a viedol cez kuchyňu do presklenej obývačky. „Večer je rieka tichá a pokojná. Môžem tu byť sám so sebou, zastaví sa mi svet a vtedy si uvedomujem, že nič okrem tejto krásy vlastne nepotrebujem.”
Pri pohľade na lesy okolo a vodu, len tu a tam prežiarenú svetlom mesiaca, sa nedalo jeho slovám neveriť. Všetko bolo také intenzívne.
Všetko.
Ležal vedľa mňa, pomalými pohybmi hladil krivky môjho chrbta a ja som sa lenivo prevaľovala medzi kúskami snov a bdenia. Vychutnávala som si presne tie pocity, kvôli ktorým ľudia rozoznávajú rozdiel medzi sexom a milovaním. Blízkosť, pokoj, naplnenie, keď je človek v akomsi časopriestore, v ktorom nie je nič dôležitejšie, iba táto chvíľa.
„Moslimský muž musí po prvej noci so svojou ženou ľuďom ukázať dôkaz, že bola panna až do manželstva. Dedinčania potom prechádzajú ulicami s posteľnou plachtou, na ktorej je nevestina krv a spievajú piesne oslavujúce jej poctivosť. Vedela si to?” slovami prerušil Dávid naše ticho.
„Nie,” zamrmlala som a otočila sa na chrbát. Jeho vlasy ma šteklili na tvári a poldňové strnisko na bruškách prstov.
„Ak by nevesta nebola panna, bola by to urážka pre otca dievčaťa a jej manžela. A mohlo by to skončiť jej smrťou,” pokračoval v informačnom monológu.
„Dnes to majú ženy oveľa ľahšie. Keď treba, panenstvo si kúpia. U plastického chirurga,” zakontrovala som mu.
„A nemusia si brať iba rodinou dohodnutých manželov,” doplnil ma on. S krátkym provokatívnym zábleskom v očiach.
Zdvihla som hlavu a podoprela telo lakťami. „Nie si ženatý, však?” vypadlo zo mňa prudko.
Posadil sa na posteľ a zapálil si cigaretu. „Boh stvoril muža, žena stvorila manžela,” otočil hlavu a pomaly odfúkol dym do miestnosti.
Tento citát som nepoznala. „Kto to povedal?”
„Možno neuveríš, ale - žena.”
Až o pár hodín mi došlo, že to vlastne vôbec nebola odpoveď na moju otázku. A až o pár hodín, keď som si zapla telefón, Lukáš konečne priznal pravdu.
Úryvok z knihy Šiesta noc / autorka Iva Kučerová
Foto: 123rf
