V minulosti sa už počas tehotenstva museli gravidné ženy riadiť prísne zaužívanými zvykmi a tradíciami. Rovnako ako dnešné ženy sa v tehotenstve vyhýbajú dvíhaniu ťažkých bremien a fyzickej námahe, voľakedy tieto sankcie zaváňali i značnou príchuťou mágie a akéhosi mystična.
Ťarchavá žena nesmela hľadieť do ohňa ani na zviera
Podľa slov etnologičky Kataríny Nádaskej z Univerzity Komenského v Bratislave, v prípade tehotných žien hovoríme o takzvanej mágii podobnosti. Vtedy tehotná žena nemohla pridlho hľadieť na zviera, lebo fyziologické znaky daného zvieraťa, by sa prejavili na novonarodenom dieťati. Rovnako sa gravidným ženám neodporúčala konzumácia zajačieho mäsa, aby sa jej nenarodilo dieťa s rázštepom pery, ľudovo prezývaným zajačí pysk. Ak ťarchavá žena pozerala priamo do ohňa, rodine sa narodilo dieťa so znamienkom ohňa, takzvaným materským znamienkom.
Obdobie šestonedelia
Počas šiestich týždňov od narodenia dieťaťa odpočívala rodička v kútnej izbe, oddelená od zvyšnej časti príbytku plachtou. Toto miesto bolo ohraničené rôznymi ochrannými bylinkami, predmetmi a cesnakom. Matku s dieťaťom malo pôvodne ochraňovať pred negatívnymi silami a strigami, ktoré by mohli novorodencovi nepriaznivo počarovať, či dokonca dieťa vymeniť. Rodička nesmela počas šestonedelia opustiť dom, aby neprivodila na seba a svoju rodinu nešťastie. Meno novorodenca sa počas tohto obdobia tajilo, dieťa až do krstu zostávalo v anonymite.
Šestonedelie zakončila vádzka
Vádzka bola aktom očisty ženy a súčasne ukončením obdobia šiestich týždňov od pôrodu, pričom mohlo ísť aj o oveľa kratší časový interval, ktorý závisel od rýchlosti zdravotnej rekonvalescencie rodičky. Očista prebiehala v kostole za prítomnosti kňaza a modlitieb. Žena sa vybrala do kostola v sprievode krstnej matky alebo babice, nesmela sa otáčať a obzerať, ani s nikým komunikovať. Mala pri sebe ochranné bylinky. Ako hovorí etnologička Katarína Nádaská, pred kostolom sa zapálila vatra a „nečistá“ žena absolvovala očistu tak, že trikrát prekročila vatru.
Kúpanie novorodenca
Do rituálneho prvého kúpeľa sa pridávali rôzne predmety, napríklad mince symbolizujúce blahobyt, kôrka chleba, aby dieťa nikdy netrpelo núdzou o potravu, bylinky, soľ, či rôzne železné predmety na „zocelenie“ povahových vlastností človiečika. Nevyhnutnou súčasťou tohto rodinného ceremoniálu bola i svätená voda ako ochrana pred negatívnymi javmi a silami.
Práve v minulosti zohrávali ľudové zvyky a povery nezastupiteľnú úlohu, silne podporovanú tradíciou. Akýkoľvek duševný či fyziologický hendikep novorodenca bol prisudzovaný práve nedodržaniu tradície, ktorou sa riadili celé generácie.