Opatovský radí: Myslite pozitívne!

Na úvod sa musím spýtať, aký je Váš recept na mladosť. Roky vyzeráte rovnako!
Myslím, že je to pohľadom na život. Pozitívnym myslením a vecami, ktoré sa okolo mňa dejú. To som si doniesol z Japonska, keďže som tam rok pôsobil. Tam sa ľudia usmievajú, sú milí, neriešia nepríjemné veci, aj keď by možno mali. Keď človek robí to, čo má rád, keď je práca jeho koníček, je to úplne ideálne. Som rád, že sa mi darí, že sa mojím hobby môžem živiť a som obklopený mladými ľuďmi, ktorí mi môj pozitívny pohľad na život len potvrdzujú. Takže pozitívne myslenie!

Väčšina ľudí zo slovenského šoubiznisu sa situuje v Bratislave. Vám vyhovuje, že nebývate priamo v centre?
Áno, potrebujem pokoj, kosiť trávu, sedieť na terase... Nemám pocit, že by som potreboval mesto. Možno keby som žil sám bohémskym životom a chcel by som chodiť „v papučkách“ dolu na kávičku. Ale som skôr rodinne založený a viac ma to baví takto.

Bolo to vždy tak alebo ste si museli prejsť divokým obdobím?
To je vývoj. Keď som mal 25 rokov, mal som pocit, že užívať si život je to najlepšie. Po tridsiatke sa veci zmenili, uspokojuje ma robiť okolo domácnosti, počúvať hudbu na terase, čítať knihu. Netvrdím, že v päťdesiatke nemôže prísť druhá mladosť, ale dúfam, že to najbúrlivejšie obdobie mám za sebou. :)

Narodeniny máte 25. decembra. Ako dieťa ste sa necítili byť ukrátený?
Vôbec nie. Mám fantastických rodičov, ktorí to vedeli vyvážiť, a vôbec som nemal pocit, že by som mal menej darčekov. Mne to ani len nenapadlo. Nebol som dieťa, ktoré by chcelo mať veľa hračiek, ja som bol spokojný so všetkým, čo som dostal. Spomínam si na hojdacieho kohúta, autíčko na ovládanie, a to som bol na vrchole blaha. :)

Na koľko hudobných nástrojov hráte?
Vyštudoval som hru na klasickú gitaru, ešte trošku hrám na klavír. Ale skôr sa snažím byť dobrý v jednom nástroji, než ovládať desať a ani jeden poriadne. Radšej zabŕdam do iných štýlov ako autor a skúšal som písať text, ale to je danosť, to človek dostane a vie sa vyjadrovať. Ja spolupracujem s tými najlepšími a nedávno som v médiách spomenul, aby sa mi ozvali noví textári. A práve jeden z nich mi posiela také texty, že z asi desiatich ma vždy nejaký posadí na zadok. Práve text k novému singlu S tebou je od tohto autora. Nikdy som ho nevidel, len telefonicky som mu hovoril svoje predstavy a výsledok je skutočne veľmi dobrý.

Venujete sa rôznym žánrom. Ktorý je Vám najbližší?
Ja som taký hudobný chameleón. Chvíľku robím swing, potom ma baví tanečná muzika a chvíľu zase niečo iné. Robil som vianočný album, napísal som pesničky Marošovi Kramárovi do šansónového albumu, Bibiane Ondrejkovej k rozprávkovej knihe Rozprávky o dievčinke Julke, čo bola inštrumentálna hudba s vokálnymi melodickými linkami. V podstate som muzikant, ktorý dokáže robiť viac hudobných štýlov, a niekomu to môže vadiť, lebo ma nevie zaškatuľkovať, a niekomu sa práve tá pestrosť páči.

Nahrali ste aj swingový album a dá sa povedať, že ste jedným z mála propagátorov swingu na Slovensku.
Snažím sa o to, aj keď je to boj s veternými mlynmi, pretože tento druh muziky na Slovensku nemá veľkú podporu. Je to škoda, lebo ľudia potom menej chodia na džezové koncerty. Ten album bol úspešný, ale možno aj preto, že ma už ľudia poznali a zo zvedavosti po ňom siahli. Ale som rád, že aj takto sa dostali k swingovej hudbe.

Nikdy ste neboli nútený robiť hudobne niečo, čo Vám nesedelo?
Niekedy to bolo tak, že vydavateľstvo mi trochu riadilo môj hudobný život aj výber pesničiek na album. Dnes mám vo vlastnom vydavateľstve slobodu v tom, čo vydám, a ak som na tom stratový, môžem si za to len sám, a ak sa niečo podarí, môžem sám sebe gratulovať.

Váš posledný album je výberovka Robo Opatovský 2009-1996. Podľa čoho ste na ňu vyberali piesne?
Sú to pesničky od roku 1996, kedy som začínal s pop music, až po súčasnosť. Vyberal som skladby, ktoré mali klipové stvárnenie alebo boli aspoň známe z rádií. Často sa mi totiž na koncertoch stáva, že mi ľudia hovoria: „Ja som tú skladbu poznal, ale nevedel som, že je od vás.“ A myslím, že aj to je problém dnešných rádií, že nepovedia meno interpreta a niečo o ňom. Vyberal som teda najznámejšie skladby, ale aj moje srdcovky. Najskôr som playlist uložil od najstaršej piesne po najnovšiu, ale nemalo to gradáciu, tak som to celé otočil. Z albumu mám veľmi dobrý pocit, celý sa vypredal, preto som aj dostal nápad vydať reedíciu. Tú som obohatil o skladbu Niečo máš baladu aj remixovú verziu a o duet s Monikou Bagárovou Prší.

A ako ste vyberali krstných rodičov?
Juraj Mokrý bol práve v období, kedy žiaril v jednej tanečnej súťaži. Chodili sme na rovnaké konzervatórium a na spomínanej súťaži sme sa znovu stretli, tak som ho oslovil. Krst reedície už bolo len také stretnutie s priateľmi, nebolo to také veľkolepé. Moniku som oslovil po spolupráci na duete a keďže som fanúšik výtvarného umenia a často chodím do galérie, kde sa aj krst konal, napadlo mi osloviť tiež niekoho z vystavujúcich maliarov. Práve vtedy tam svoje obrazy vystavoval maliar Ebip Serafedino, ktorého práca sa mi veľmi páčila. Maľuje muzikantov a orchestre a má zaujímavú techniku – zblízka to vyzerá ako machuľa, ale z diaľky sa vám vybaví celá postava. Ebip súhlasil, zoznámili sme sa, prišiel na krst a je to naozaj úžasný človek.

Prečo ste si na duet v piesni Prší vybrali práve Moniku Bagárovú?
Mám za sebou už viacero duet, ale chcel som trochu zabŕdnuť do nižšej vekovej kategórie, kde ma oslovila práve Monika. Všimol som si ju už na začiatku Superstar, keď spievala ešte len acapella, potom som ju videl aj pri klavíri a bola výborná. Na veľký stage ešte musí dorásť, prejsť vývojom, ale je to veľký talent, má vyzretý feeling aj výraz.

Uvažujete aj nad ďalšou spoluprácou?
Bavili sme sa o tom, že by som jej spolu s producentským tímom napísal nejaké pesničky. Ale to už je vec jej manažmentu, či budú s nami spolupracovať. Rád by som však prijal možnosť podieľať sa na tomto projekte a myslím, že v budúcnosti sa určite ešte stretneme.

Prečo ste sa rozhodli z pôvodne sólo skladby urobiť duet?
Posielal som Monike nejaké námety na duetá, nové aj staršie pesničky. A medzi nimi bola pieseň Prší, ktorú som si vedel predstaviť aj ako duet. Uvedomil som si, že v novej podobe z rádií už asi znieť nebude, lebo na Slovensku sa už hrávala, ale možno v Čechách by mohla mať úspech. A Monika a jej otec, tiež muzikant, vybrali práve túto skladbu, takže som zvedavý, ako to celé dopadne. Pesnička je na svete, natočili sme krásny klip a keďže v Čechách nie som známy, možno aj toto je cesta, ako by Česi mohli spoznať Opatovského.

Ako ste spokojný s videoklipom?
Priznám sa, že na premiére som ho aj ja videl prvýkrát. :) Je to diametrálne odlišný klip od klipu k piesni Niečo máš, ten bol veľkolepý, výpravný, objavili sa v ňom luxusné veci. Teraz sme točili pred zelenou plochou, na ktorú sa v štúdiu postprodukčne dorábalo pozadie. S Monikou sme len komunikovali a spievali si, imaginárne posúvali písmená, ktoré boli dorobené v štúdiu... Bolo to veľmi uvoľnené. Monika tam vystriedala niekoľko podôb a vo všetkých vyzerá výborne.

Keď sme pri klipoch, aké bolo nakrúcanie ku skladbe Niečo máš, ktorú ste zložili pre svoju manželku? (pozn. - môžete si ho pozrieť v galérii)
Chceli sme, aby ten klip bol obsadením zaujímavý. Nemal to byť niekto konzervatívny a pokojný ako ja, ale skôr môj protipól s množstvom energie. S manželkou sme sa zhodli, že takouto ohnivou, živelnou ženou by mohla byť Lucia Senášiová. Na natočenie klipu sme mali len jeden deň a na úplnú spokojnosť by sme potrebovali aspoň dva. Museli sme sa veľmi ponáhľať. O klipe sa potom veľa hovorilo, lebo je trochu kontroverzný.

V klipe ste použili viacero luxusných rekvizít. Boli aj nejaké prísnejšie bezpečnostné opatrenia?
Len to Bugatti Veyron stálo milión eur, zapožičané šperky boli v hodnote 200 tisíc eur, Lamborghini 250 tisíc eur. Vlastne sme urobili rekord v klipe – veci za jeden a pol milióna. Bol tam bodyguard, ktorý šperky priniesol, pani, ktorá ich zapínala a starala sa o ne. Bolo by veľké riziko, keby sa hocičo stratilo. Ale jednoducho sme to chceli poňať tak, že upíri sa obklopujú luxusnými vecami.

Prečo ste stavili práve na upírsku tematiku?
Chcel som upozorniť na nejaký protipól. Už ako dieťa som mal rešpekt pred knihami s upírskou tematikou, vždy ma bavila – Stokerov Dracula, z filmov napríklad Van Helsing a podobne. Je to niečo temné, strašidelné. A keďže dám na prvé nápady, o čom by mal byť klip, toto mi skrslo v hlave a už to tak zostalo.

Manželka Katarína nad účinkovaním v klipe ani neuvažovala?
Každý by k romantickej pesničke očakával, že v ňom bude účinkovať manželka, keď to bola skladba pre ňu. Že to bude sladký videoklip so spomalenými zábermi na nás, ako beháme po lúke. Tak by to urobil každý, lenže ja som to tak nechcel, zdá mi to byť prvoplánové. Bol tam ešte nápad, že nakoniec by sa objavila, aby ma vyslobodila z osídiel upírok. Ale nepodarilo sa mi ju na to ukecať, aj keď som sa snažil. Nie je zvyknutá na publicitu, nie je ten typ, ktorý by sa rád predvádzal.

Je pre Vás inšpiráciou pri písaní piesní?
Určite je mojou múzou. Aj teraz mám novinku S tebou, čo je tiež skladba o vzťahu, a keďže iný vzťah teraz nemám... :) Niekedy však vidím krásnu ženu, ktorá mi môže byť tiež inšpiráciou. Ale moja manželka je tolerantná, nežiarli a chápe, že som umelec, ktorý nasáva všetko dookola.

Ak zložíte nejakú pesničku o Španielke, nezisťuje, o akú Španielku ide? :)
Ale nie. Ak hovoríme o piesni Hovorila po španielsky, to bola robená hudba na text. Vlado Krausz mi poslal text, a ten sa mi tak páčil, že som k nemu hneď počul hudbu. Ak by prišla nejaká pesnička tak, že ma chytí text, neriešil by som to žiadosťou o Katkin súhlas. Ona to akceptuje a toleruje moju prácu.

Je k Vám manželka aj kritická?
Ona je môj najväčší kritik! Keď som o niečom presvedčený a púšťam jej to s očakávaním, tak ma vie úplne doraziť, keď zareaguje vlažne. Ona na mňa nepozerá ako na idol, je realistická a povie mi, čo si o tom naozaj myslí. Potom sa nad tým zamyslím a zistím, že má pravdu. Nemôžem dbať len na seba, hudbu robím pre ľudí, nie pre seba.

Nedávno ste Slovensko reprezentovali aj v Šanghaji na Expo 2010. Ako vás prijali?
Ľudia tam vôbec moju tvorbu nepoznali, ale Číňania sú ľudia veľmi hraví, veselí a podľa toho som vyberal aj piesne, ktoré som tam spieval. Rytmickejšie, zvukomalebné, z ktorých ide dobrá energia. A podupkávali si, potlieskavali, takže tá energia sa k nim určite dostala.

Je nejaká šanca, že by ste sa ocitli aj v tamojších rádiách?
Od septembra začnem pripravovať nový album a rád by som ho celý prespieval do angličtiny. Chcem skúsiť šťastie aj v zahraničí a slovenčinou by to asi nešlo. Na túto tému som sa bavil aj s Tomim Popovičom, ktorý má v Tokiu podobné známosti ako ja. Mohol by to byť míľnik v mojej kariére a ak to nevyjde, nevadí, aspoň to skúsim. Ak všetko pôjde dobre, album by mal vyjsť na jar, keby nastalo zdržanie, tak o rok v septembri. Bude skôr tanečný, pozitívny, moderný.

Možno by mu pomohol duet s nejakou zahraničnou hviezdou.
Určite by som si rád zaspieval Christinou Aquilerou, to je taký môj sen. V rámci toho štýlu, ktorý by som chcel prezentovať na novom albume, by som určite prijal duet s ňou. Keby som robil napríklad swingový album, oslovil by som hudobníkov ako Michael Buble alebo Jamie Cullum. Iné hudobné méty však nejako neriešim, to je už tam hore napísané a ja to prijímam. Zastávam názor, že aj neúspech nás v konečnom dôsledku posúva vpred. Ale som rád, že idem dopredu a nie opačným smerom. :)

Máte radi tvorbu Roba Opatovského alebo zháňate milý darček pre kamarátku? Na portáli nevesta.sk máte teraz jedinečnú možnosť získať jeho najhovšie CD - reedíciu albumu "Robo Opatovský 2009-1996".

Prezradím vám iba toľko, že ak ste pozorne čítali tento rozhovor, nebude pre vás problém zodpovedať jednoduchú otázku, ktorú (aj so všetkými potrebnými informáciami) nájdete TU.

Foto: Klaudy Krbata, roboopatovsky.com
Video: youtube.com