Nie je to stereotyp, nie je to zvyk. Je to to najobyčajnejšie, no najsilnejšie puto – láska. Vieme, že to bude bolieť, bude to zlé, bude to kruté a nezmieriteľné. Ľudia sú hrozní masochisti. Z obavy z bolesti, ktorá by mohla prísť, ostávajú stáť na mieste a dostávajú jednu ranu pod pás za druhou. Všetko v mene lásky. Je to ako dlhé roky držať diétu a pracovať v predajni zákuskov. Viete, že by bolo lepšie dať výpoveď, aby vás zákusky nelákali, ale aj tak tam ostanete z obavy, že si už inú prácu nenájdete.
Tak je to aj s láskou. Niekedy cítime, že by sme mali utiecť, schovať sa pod deku a začať odznova, ale z obavy, že už nikdy ten hrejivý pocit nezažijeme, ostávame na mieste, prilepení teniskami o chodník. Sme ľudia. Robíme to, čo je nesprávne, aby sme sa naučili, že za chyby sa platí. Všetko v mene lásky. Ale len chyby nás posúvajú vpred a tam nás čaká šťastie...