O čom sa nehovorí

Napríklad preto, že naivita je síce krásna vec, ale pre život pomerne nepraktická. Áno, základom harmonického vzťahu je pochopenie, porozumenie, vzájomná úcta, komunikácia, partnerstvo a podpora, a tak ďalej, a tak ďalej, ale dôležitou príčinou toho, že sa steny vašej domácnosti nebudú otriasať od decibelov pri hádkach, alebo naopak toho, že nebudete pravidelne trpieť na diagnózu zvanú tichá domácnosť, sú aj vyjasnené finančné záležitosti. To je niečo, o čom sa až tak nehovorí, lebo, samozrejme, reči o láske a zamilovanosti na veky vekov sú predsa len vznešenejšie a počúvajú sa lepšie. A možno preto vám vaša mama nepovedala, že keby si mohla vybrať ešte raz, tak by určite nešla do toho spoločného účtu. Ušetria sa ním síce peniaze, ale čo sa rozhodne neušetrí, sú nervy, keď vám manžel kontroluje každú položku a chce vám schvaľovať každý výdaj. Alebo naopak, keby sa o tom viac rozprávalo, možno by ste sa dozvedeli, že príčinou rozvodu vašich známych neboli „neprekonateľné rozdiely“, ale práve investície do tretej, najmenej vítanej osoby v manželskom trojuholníku, na ktoré prišla manželka len vďaka náhodnému mrknutiu do súkromného výpisu z účtu. Ktovie, ako by to dopadlo, keby bol účet od začiatku spoločný. Máte teraz zmätok, však?

Je teda spoločný účet diablov vynález, alebo úžasná vecička? Na to neexistuje správna odpoveď - je tu však jedno pravidlo, ktoré sa týka peňazí a ktoré treba pre pokoj v manželstve dodržiavať. Vždy sa dohodnite, ako budete hospodáriť, a ujasnite si to vopred, než nastane kríza, z ktorej by ste sa už vyhrabať nemuseli.

Rovnako dokážu otriasť vzťahom odlišné názory na to, kto by mal domov nosiť viac peňazí - či muž, žena, alebo je to úplne jedno. Problémy môžu nastať, ak má jeden z partnerov na toho druhého prehnané očakávania, ak je jeden bohém, ktorý si chce všetko užiť naplno, a ten druhý si najviac užíva, keď vidí narastajúcu sumu na sporiacom účte, alebo ak je jeden bez príjmu a ten druhý nie je uzrozumený s tým, že by „mal pustiť perie“ a o partnera sa postarať.

Ďalší faktor, na ktorý sa ľahko zabúda, ale ktorý následne dokáže veci sťažiť a občas veru poriadne potrápiť celú životnú existenciu, je BSM. Nejde o nejaký nový druh sado-maso hier, ale o bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Bacha na to! Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Takže nemyslite si, že ak sa z vášho manžela vykľuje povaľač, zatiaľ čo vy makáte v dvoch robotách, že to, čo si zarobíte, je len a len vaše.

Omyl, presná polovica patrí tomu vášmu ohrievačovi gauča. Jednoducho, ak sa rozhodnete vstúpiť do stavu manželského, musíte si zvyknúť na pravidlo fifty-fifty. Či sa vám to pozdáva, alebo nie. Za pozornosť stojí aj nenápadná vetička, ktorá však môže spôsobiť ozajstnú katastrofu. Zrejme ešte stále znie asi takto: Na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela a na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje. Ak sa to teda nezmenilo, v prípade že sa váš partner rozhodne podnikať, napríklad ako živnostník, je lepšie mať všetko vyriešené a zabezpečené - vo váš prospech.
Špeciálnou kapitolou sú pôžičky, úvery, ručenie nehnuteľnosťou a iné záludnosti. „Môj manžel si nabral pôžičky bez môjho vedomia“, to je citát skutočných žien so skutočnými problémami. Doteraz, ak by si manžel, čisto teoreticky samozrejme, vzal napríklad pôžičku stotisíc eur a s bubáčikmi si odletel kamsi na Havaj, pôžičkou by bola viazaná aj manželka a pokojne by sa mohlo stať, že by vďaka vychytralému manželovi prišla o strechu nad hlavou. Už som síce počula nejaké šumy, že sa pracuje na tom, aby k veciam majetkovej podstaty, ktoré môžu ovplyvňovať spoločný majetok, bol potrebný súhlas oboch manželov, zatiaľ je však jedinou realitou fakt, že opatrnosti nie je nikdy dosť.

Občas je smiechom cez slzy aj vyživovacia povinnosť manželov, a samozrejme, aj manželiek, no a špecifickou témou je aj tzv. predmanželská zmluva, v zahraničí úplne bežná prax, na Slovensku zatiaľ skôr teória.

Nie som účtovník, právnik ani špecialista na manželské otázky, takže neviem, čo všetko platí, aké zmeny prebehli a čo už nie je aktuálne. Existujú však miesta, kde vám podajú správne informácie, nasmerujú, či poradia, a keď už nič iné, aj Google je vždy lepší ako zdroj „Jedna pani povedala“. A hoci predpokladám, že málokto študuje pred uzavretím manželstva záležitosti tohto druhu, väčšina z nás ide do toho naozaj v duchu hesla „v dobrom aj zlom“ a myslí skôr na to, čo urobiť, aby to vyšlo, než na to, čo robiť v prípade, keď to nevyjde, aj tak som však zástancom pravidla, že je fajn mať vo veciach jasno.

Veríme si, pretože si chceme veriť a pretože by to inak nemalo zmysel, ale občas nie je na škodu mať aký-taký prehľad, oči aj uši otvorené, a keď treba, tak sa za svoje práva aj pekne pobiť. Osobne vám však želám, aby to nikdy nebolo potrebné.

Foto: internet