vytlačte článok
pošlite článokMálokedy sa stane manželkou Francúza žena z inej krajiny. Samozrejme, muži z Francúzska sú vychýrení dobrodruhovia a skvelí milenci, preto sa krátkym avantúram nevyhýbajú. Ak ste teda práve vy Slovenkou, ktorá ulovila Francúza a dokonca s ním plánuje svadbu, gratulujeme. Mali by ste však poznať zvyky štátu, z ktorého váš drahý pochádza. Najmä, ak sa chcete v krajine galského kohúta aj brať.
Na prvom stretnutí s budúcimi svokrovcami si dajte záležať. Názor rodiny býva pre vašu francúzsku polovičku veľmi dôležitý. Preto, ak zabodujete, máte vyhraté. Pravidelné stretávanie a rozprávanie pri stole sa koná tradične pri rodinnej večeri alebo obede. Tradícia, že muž požiada ženu o ruku, vo Francúzsku stále pretrváva. Počas zasnúbenia sa budúci manželia lepšie spoznávajú, robia prvé kompromisy. Toto obdobie je, podobne ako u nás, dôležité a potrebné pre bezchybnú prípravu svadby. Financovaná býva oboma polovičkami, niekedy prispejú aj rodičia. V minulosti na francúzskom vidieku si nevesty svoje veno vyzbierali. Devízou bola ich krása, vtedy im prispeli dedinskí mladíci aj niekoľkými zlatými mincami. Za svoju štedrosť si od dievčat vyslúžili fľašku vína a pusu.
Svadobné obrúčky spečatia vzťah medzi mužom a ženou pred svetom a Bohom. Najmodernejšie trendy predpisujú nielen štýl svadobného obliekania, ale aj prsteňov. Vo Francúzsku jednoznačne vyhrávajú diamanty a platina. Diamant symbolizuje nevinnosť. Už starí Gréci verili, že symbolizuje žiarivosť hviezd. Majú v nich obľubu najmä mladí ženíchovia. Platina predstavuje nádheru aj trvanlivosť, už pred dvoma rokmi zosadila z trónu zlatý trend. Je to o 95 % jasnejší kov, ale stojí trikrát viac ako zlato. Svadobnú kyticu prináša neveste jej budúci manžel. K oltáru vedie nastávajúcu jej otec. Svedkami sobáša sa obvykle stávajú krstní rodičia alebo najlepší priatelia. Nevesta by si mala obliecť vo svadobný deň niečo nové, požičané a modré (podväzkový pás – jarretiere).
Francúzske zákony kážu, aby pár zosobášený v kostole, spečatil svoj zväzok aj na úrade. Pokiaľ sa budúci manželia rozhodnú, že nechcú mať cirkevný sobáš, platí iba svadba na úrade. Nevesty chcú svoj najkrajší deň prežiť v bielom, preto si zväčša vyberajú šaty práve v tomto odtieni. V menších francúzskych mestách prichádza ženích pre svoju nevestu domov a spolu odchádzajú do kaplnky či kostola. Musia sa však predierať cez cestu pretkanú bielymi stuhami, aby mala nastávajúca dosť času premyslieť si, či chce vstúpiť do manželského zväzku. Po civilnom sobáši dostanú mladomanželia Livret de famille – francúzsky sobášny list. Od nášho sa odlišuje tým, že sa do neho zapisujú dátumy narodenia každého z potomkov. V kostole bývajú snúbenci usadení na stoličky z červeného zamatu. Nad nimi visí baldachýn
z hodvábu, nazývaný Carre. Mladomanželia kráčajú z Pánovho domu po lístkoch vavrínu. Deti po nich hádžu drobné mince, aby mali bohaté a šťastné manželstvo.
Svadobná hostina býva zväčšia búrlivá a bohatá, plná zábavy, kvalitného vína a dobrého jedla. Francúzi sú známymi gurmánmi, v gastronómii patria k svetovým špičkám. Súkromnejšie svadobné oslavy sa konajú buď v malej reštaurácii v kruhu najbližších, alebo doma. Hlavný pokrm sa skladá z niekoľkých chodov – aperitívu, predjedla, hlavného jedla a dezertu. K jedlám sa podáva kvalitné biele alebo červené víno, rozhodnú sa najmä podľa počasia a jedálneho lístka. Veľký dôraz sa kladie na stolovanie, každý detail musí byť dôkladne premyslený. Noblesa, elegancia a tradícia. To všetko sa stretáva vo francúzskom štýle stolovania. Domáci si jedlo vychutnávajú aj celé hodiny, diskutujú a tešia sa zo vzájomnej prítomnosti. Ďalšie pokrmy sa podávajú formou bufetových stolov. Niektoré páry zostávajú verné starým francúzskym zvykom. Namiesto svadobnej torty na hostine podávajú Croquembouche. Ide o dezert v tvare pyramídy, pečivo plnené krémom a poliate karamelovou glazúrou.
Svadobnú noc musia mladomanželia odložiť. Vo Francúzsku je zvykom, že mladí svadobčania postávajú pod oknami novomanželov a búchajú panvicami či hrncami, kým im neotvoria. Tam oslavujú spoločne do rána. Až po ich odchode sa môžu zaľúbenci stať mužom a ženou v pravom slova zmysle. Veľký svadobný album býva krásnou spomienkou na deň, kedy sa stali neodlučiteľnou dvojicou, preto si na ňom veľmi zakladajú.
Minimálne dva týždne pred svadbou mávajú partneri rozlúčku so slobodou, samozrejme každý zvlášť. Poslednú šancu vyhodiť si z kopýtka využívajú takmer všetky zaľúbené páry pred tým, ako pôjdu do manželského chomúta. Nevesta sa po obrade podpisuje mužovým priezviskom, len zriedkavo sa stáva, že si necháva i svoje vlastné.
