vytlačte článok
pošlite článokKeďže sme svadobný portál, začneme nevestovsky. Vydávali ste sa len pred pár mesiacmi. A hneď dvakrát! Ako si na svoje svadby spomínate?
Veľmi dobre :) Boli to najkrajšie dva dni môjho života.
Prečo dve svadby?
Jednu sme chceli vyslovene romantickú - len my dvaja na pláži a aby sme si uctili aj rodičov a kamarátov, tak v topoľčianskom kaštieli sme zorganizovali druhú svadbu, ktorá bola oficiálna. Na Maldivách to malo symbolický charakter. Tam som využila moment prekvapenia a ženích ma uvidel v šatách až pri obrade.
Na Slovensku sme mali svadobné fotenie deň pred svadbou, aby sme sa nemuseli naháňať a obťažovať hostí čakaním, kým sa vrátime.
Koho to bol nápad so svadbou na pláži?
Keď sme sa s budúcim manželom dohodli, že sa zoberieme a že chceme byť spolu, na záver dodal, že má jednu podmienku: Budeme mať dve svadby. On vždy túžil po svadbe niekde na pláži, kde budeme sami dvaja. Bol to aj môj sen, preto som hneď súhlasila :)
Ako dlho ste pripravovali svadbu?
Tú slovenskú deväť mesiacov. Keďže mám eventovú agentúru, všetko som si to zobrala na seba. Som detailistka, makala som na tom naozaj deväť mesiacov.
Svadobné šaty ste mali od Josefa Klíra. Prečo ste sa rozhodli práve pre ne?
Pár mesiacov predtým som organizovala sériu módnych prehliadok a jedna z nich bola svadobná. Vtedy som oslovila aj svadobný salón, ktorý ponúka svadobné šaty od Josefa Klíra. Na fotenie promoletáku na túto akciu som si vybrala práve tieto šaty, hneď mi padli do oka. Vtedy som si povedala, že raz keď sa budem vydávať, tak chcem mať tieto šaty. Potom som však bola na vážkach, veď som ich už mala na prehliadke, už sú okukané. Hoci som vyskúšala všetko možné, nakoniec som sa k nim aj tak vrátila. Láska na prvý pohľad sa nedá oklamať.
Máte ich odložené v skrini?
Nie, tie som mala požičané. Povedala som si, že musím racionálne uvažovať. Svadobné topánočky som si dala šiť na mieru, tie mám ako pamiatku a využijem ich aj na plesy, ale čo by som robila s extravagantnými svadobnými šatami...?
V auguste budete oslavovať prvé výročie. Už viete ako?
Verím, že manžel niečo vymyslí :) Ale po svadbe povedal, že veľkú oslavu s kamarátmi urobíme na desiate výročie.
Ako by ste zhodnotili prvý rok manželstva? Splnil vaše očakávania?
Necítim nejakú zásadnú zmenu, žili sme pekne aj predtým. Ale je to dobrý pocit. Nesúhlasím s názorom, že svadba je len papier. Je to veľký symbol, záväzok. Je pekné, keď človek s tým druhým ráta a nemá zadné dvierka.
Momentálne vás môžeme vidieť na televíznej obrazovke. Bol to váš sen stať sa moderátorkou?
Ešte kedysi, keď som vyhrala súťaž Queen of the World (pozn. redakcie Natália sa stala víťazkou celosvetovej súťaže krásy v roku 1997) moderovala som karneval v Rio de Janeiro v Brazílii. Veľmi ma to bavilo a napadlo mi, že to by bola tiež cesta, ktorou by som sa mohla vydať. Keďže som veľa cestovala, robila modeling, nebol na to čas. Teraz, keď už chcem modeling utlmiť, začala som moderovať reláciu Exkluzívne v nitrianskej regionálnej televízii, rôzne akcie a svoje vlastné módne prehliadky. Zistila som, že ma to veľmi baví. Rada komunikujem s ľuďmi a veľa cestujem, čo by som tiež chcela prostredníctvom kamier prinášať ľuďom.
Mierite s moderovaním vyššie?
Chcela by som sa v moderovaní čo najviac zdokonaliť, chodím na rôzne moderátorské školenia a kurzy. Keď má byť prejav kultivovaný a pekný, treba na sebe makať. Určite by som chcela stúpať vyššie, ale je to otázka času. Mám v sebe pokoru, viem, že človek musí začať nižšie a pomaly sa vyvíjať. Bez skúseností sa to nedá. Cieľ mám, tak uvidíme.
Aký typ relácie by vás ešte zaujímal?
Najviac ma láka lifestyle a šoubiznis, lebo tu sa môžem realizovať a vymýšľať rôzne kreatívne veci. No nebránim sa ani správam. Mám ekonomické vzdelanie, sledujem politiku, zaujíma ma, čo sa deje vo svete.
Ak sa niekde objaví vaša fotografia, vždy je váš outfit dokonalý. Obliekate sa sama alebo vám radí v dnešnej dobe obľúbený imagemaker?
Móda je môj koníček. Robím aj módnu policajtku na jednom portáli. Sledujem módne trendy, všímam si, ako sú ľudia oblečení. S manželom chodievame na rôzne fashionweeks. Ale, samozrejme, často sa radím so stylistami a módnymi návrhármi. Spolupracujem napríklad s Robom Bartolenom, ktorý ma styloval aj na svadbu. Robil mi účes, make-up, ušil popolnočné šaty a aranžoval kytice. V relácii sme zas do tímu prizvali módneho návrhára Andreja Baraníka.
Funguje to aj opačne, že vás ľudia oslovujú s tým, aby ste im poradili, čo si obliecť?
Áno, určite. Cez módnu políciu mi čitateľky posielajú maily s prosbou, aby som im poradila, čo k čomu zladiť.
Dá sa o vás povedať, že ste fashion maniačka?
Do takej zdravej miery áno. Baví ma to asi ako každú ženu. Zároveň to patrí aj k mojej práci, tým že som módna policajtka, pôsobila som v modelingu a teraz sa venujem moderovaniu, ten zovňajšok musí byť.
Koľko ráno venujete času vizáži?
Na bežný deň to nie je veľa, maximálne si nalíčim mihalnice a idem. Som skôr za prirodzenosť. Ale keď mám nakrúcanie, tak asi hodinku.
Vyslovíte občas obľúbenú ženskú vetu - nemám si čo obliecť?
Áno, veľmi často. Stojím pred plným šatníkom a mám pocit, že si nemám čo obliecť.
Zaujímali ste sa o módu odmalička? Od mamy si potajomky požičiavali "šminky", skúšali jej lodičky a snívali presne o takých šatách, aké ste obliekali Barbie?
Áno, v tomto som typická žena. Potajme som si skúšala mamine svadobné šaty. Keď to zistila, trochu sa na mňa hnevala, mala k nim silný vzťah a starostlivo si ich odkladala. Posledný raz som si ich skúšala pred mojou svadbou - na porovnanie, čo sa nosilo vtedy a čo sa nosí teraz.
Nemali ste chuť obliecť si ich na svoju svadbu?
Aj som nad tým uvažovala, lebo móda sa vracia a jej šaty boli krásne - čipkované s kvetmi. Ale boli skôr užšieho strihu, padavé a ja som snívala o veľkých extravagantných šatách.
Boli ste spokojná s tým, ako vás mamina v detstve obliekala?
Keď som bola malá, veľmi ma bavilo štrikovanie. Bola som maniačka na svetre a jedna pani mi ich potom vyšívala. Mala som aj 20-30 svetrov. Stále sme s maminou vymýšľali a skúšali niečo nové. Spolužiačky ma obdivovali, čo to zas mám za sveter. Chodila som aj na kurz šitia, ale ten veľmi rýchlo u mňa skončil. Nie som trpezlivý typ, ktorý bude sedieť tri hodiny s ihlou v ruke a štopkať. Vystrihovať podľa strihu, to ma ešte celkom bavilo. Ale ušiť sukňu, čo sme dostali ako zadanie, zostalo na mojej mame.
Kedy ste začali s kariérou modelky?
V pätnástich rokoch som začala robiť hostesku. V tom čase boli populárne rôzne školy modelingu a fotenia, až som sa dostala na castig súťaže Queen of the world. Potom, ako som vyhrala slovenskú aj celosvetovú súťaž, som začala pôsobiť v modelingu. Aj keď moja cesta sa mala uberať celkom iným smerom, po slovenskej súťaži som mala ísť na stáž do Ameriky. Časom som tam chcela študovať aj na vysokej škole. Titul mi zmenil život. Rok po súťaži som si plnila povinnosti, ktoré vyplývali zo súťaže. Cestovala som po rôznych večierkoch, charitatívnych a promo akciách. Keď som odovzdala korunku, pracovala som ako modelka, ale počas štúdia na vysokej škole len popri štúdiu. Naplno som sa modelingu venovala dva roky.
Ako si spomínate na toto obdobie?
Veľmi dobre. Vďaka titulu som mala oproti iným modelkám výhodu, že som dostávala zákazky na priamo. Neskôr som absolvovala aj castingy, ale to ma veľmi nenapĺňalo. Vtedy som si hovorila, že na čo študujem jazyky, školu, keď mám márniť čas na castingoch? Prestúpila som na denné štúdium a modeling robila len popri tom.
Ktorá svetová metropola je vám módou najbližšia?
Každá má niečo do seba. Najviac som pracovala v Miláne, Paríži a Nemecku. Nemci sú tvrdí biznismeni, dodržiavajú termíny, čo sa povie, to platí. Taliani si užívajú život a zábavu, no boli nedochviľní, nedodržiavali termíny a dosť si dovoľovali. Dievčatá z Východného bloku nebrali tak ako ostatné, dosť nás podceňovali.
Zmenil vás modeling?
Veľmi ma obohatilo, že som mala možnosť cestovať, spoznávať krajiny a iné kultúry. Človek sa mentálne otvorí, vidí ako funguje svet. Stala som sa vďaka tomu viac sebavedomá a sebestačná.
Rada ste sa vracali na Slovensko?
Mávala som s tým problém. Vždy keď som prišla, ešte mesiac som "lietala v oblakoch". Mamina ma však vždy uzemnila.
Nemali ste chuť usadiť sa niekde v zahraničí?
Aj áno. Vyskúšala som si to na rok v Moskve, kde som dostala štipendium a zistila som, že doma je doma.
Ako by ste charakterizovali svoj štýl?
Bežný deň - športová elegancia.
Ako vnímate trendy? Ktoré vás oslovili najviac pre túto sezónu jar/leto 2011?
Páčia sa mi kvetinové vzory - je to svieže, jarné. Preto mi nesmú chýbať v šatníku kvetové šaty.
Kde najradšej nakupujete?
V Dubaji a New Yorku, tam sa človek dokáže vyblázniť, načerpať úžasnú inšpiráciu, čo a ako nosiť, čo je trendy. Nákupné centrá tam vyzerajú ako umelecké diela.
Dubaj máte tuším obzvlášť rada?
Áno. Buď ho zbožňujete, alebo nenávidite. Všetko tam funguje, všetci sú tam milí, úžasné služby, dobré nákupy. Na druhej strane je Dubaj umelé mesto v púšti, chýba tam príroda, niektorí ho vnímajú ako novodobé otroctvo. Keď vidím, ako sa správajú k nám bielym a ako k Pakistancom, ktorí im tam stavajú tie domy... Pokiaľ si však človek chce užiť týždeň ilúzie, úplne zabudnúť na realitu, tak vrele odporúčam.
Dávate si šiť veci namieru?
Kombinujem to. Keď chcem niečo špeciálne dizajnérske na nejakú konkrétnu udalosť, tak si dám ušiť. Nie vždy sa dá nájsť v obchode to, čo hľadáte.
Ďakujeme za príjemný rozhovor a tešíme sa na vaše blogy.
Tu je link na ten premiérový. :)
Foto:
archív Natálie Bizoňovej Kacinovej, nevesta.sk
