BORIS HANEČKA

STELESNENIE MÚZY A KRÁSY

Bol som a stále som dieťa, ktoré má ten obrovský dar poznať svojich rodičov a nasávať od nich tú lásku, o ktorej sa píše v básňach a spieva v rozprávkach. Nedokážem sa ubrániť patetizmu pri spomienkach na rodičov a na vzťah, ktorý mám k mame. A keď sa tak zamýšľam, ani nechcem. A to rátam aj všetky tie chvíle, keď som, ako každé dieťa, prerážal svojou tvrdohlavosťou, plačom a svojhlavým správaním nejednu jej výchovnú metódu. :)

Aký bol, respektíve je náš vzťah? Sparťanská výchova v súlade s láskavým náručím, ktoré nikdy neodmietlo moje ja, aj keď výhrady k mojim životným cestám patrične prehodnocujeme neustále.
Mal som to šťastie zažiť prísnosť výchovy. Vďakabohu bola namieste, pretože k jedináčikovi sa to akosi hodí. Mama ako stelesnenie múzy sa do mojej tvorby premietla, hoci som sa na to priamo nesústredil. Pretože je vnímaná a pre mňa odjakživa stelesňuje feminnú krásu, či už fyzickú alebo duchovnú. Inšpiruje ma akoby z diaľky, ale jej dosah je veľmi trefný. Myslím, že hovorím za každého dizajnéra.

MATKA A JEJ NENAPODOBITEĽNÝ ŠTÝL
Bolo úžasné, keď som bol ako dieťa pravidelne svedkom toho, ako sa snažila zmestiť do naprataného stupavského autobusu napriek nadrozmerným klobúkovým variáciám, ktoré často presahovali medze všeobecného chápania a tiež vhodného oblečenia do medzimestskej dopravy. Ale bol a je to jej štýl a vtedy musia aj dvere autobusu pochopiť - kto z koho.
Vyzdvihol by som napríklad aj jej svadobné šaty. Sen z bavlnenej, nie umelej! krajky, s veľkým vkusom a citom pre danú dobu, až ku krku s malými gombičkami, vysokým stojačikom a akoby košeľovým golierikom, dlhým rukávom, klinmi vsadenými do sukne a vlečky. Žiadna torta ani opona, ale jemná, nežná silueta hodná kráľovského dvora. Uchovávam ich od detstva ako relikviu.
Mamu som vnímal ako vílu, aj keď sa jej ženské podoby časom menili. Vždy si zachovala svoju úroveň a navyše vedela módu nosiť. Nikdy šaty nenosili ju, nebola obeťou módnosti a ani stratená v tomto svete.

 
ČO MI OBLIEKALA
Najviac si pamätám asi mikromini vestičku a tmavé nohavice akoby pre pážatko. Alebo svetre uštrikované z "kusavého" materiálu, ktoré ma nútila nosiť. Tie boli čisté peklo! A tiež milión vrstiev rôznych pulóvrov a bundičiek cez seba, čo si vyžiadalo nadávky od spolužiakov škôlkárov typu CIBULIAK. :)

 
RODINNÉ STRIEBRO
Mama sa mi dodnes vyhráža, že ak nebudem poslušný, tak si oblečie niečo odo mňa. A všetkým tvrdí, že ju oblieka Fero Mikloško a klobúkové aranžmány jej na mieru zhotovuje Lukáš Kimlička. Milujem tento jej humor, pretože je svojský, osobitý a niekedy aj ironický. Ak som toto zdedil, tak je to asi najväčší dar. Viac ako rodinné striebro.

Veronika Hložníková

"Určite sa mi mamin štýl páčil, pretože pre dieťa je mama vo všetkom tá najlepšia. Ale to, čo kupovala mne, sa mi dvakrát nepozdávalo. Všetko bolo modré alebo farebné a ja som to neznášala. Moja farba bola ružová. Nevedela som sa dočkať, až si budem môcť niečo ušiť sama. V mojom rozhodnutí stať sa módnou návrhárkou ma podporovala, to však neznamená, že sa dnes so mnou radí o móde. Ona má taký osobitý, športový štýl. Občas jej niečo robíme, ale má svoju predstavu. Je to iné, ako keď je niekto zákazník. Ja sa skôr prispôsobujem jej štýlu."

Andrea Paldan

Aký máte vzťah k matke? Vnímate ju kdesi hlboko ako múzu a inšpiráciu?
Ako múzu v rámci tvorby ani nie, ale rozhodne ma silne inšpirovala, keď som si vyberala za profesiu práve módne návrhárstvo. Odmalička ma viedla k móde. K móde, divadlu a tancu. Ona sama chcela pôvodne študovať návrhárstvo, ale vtedy na to neboli podmienky, tak sa dala nakoniec na obchod a herectvo na konzervatóriu. Často mi rozprávala, ako si zdobila šaty na súťaže v spoločenských tancoch a ako si vlastnoručne šila modely, v ktorých potom chodila na Korzo. Alebo ako si navrhla a dala ušiť vlastný dizajn topánok, čo v tej dobe robil asi naozaj málokto.

Kedy ste si ako dieťa začali uvedomovať štýl vašej matky? Páčil sa vám?
Pamätám si jej zlato-biele lodičky na 10-centimetrovom podpätku, ktoré som obdivovala, vtedy som mohla mať asi desať rokov. Vždy bola dokonale zladená a elegantná a presne taká je dodnes. Napríklad bez make-upu a upravených vlasov ani nevyjde von.

Ako sa stavala k vášmu štýlu. Záležalo jej na tom, aby ste boli pekne oblečená, podľa jej vkusu alebo vás podporovala vo vašom štýle?
Keď som bola malá, ušila mi šatičky podľa svojho gusta. Mala tiež tendenciu vytvárať „family look“ a keď sme niekam išli spolu, občas nás nastajlovala všetkých v rovnakom štýle. To bolo celkom milé. Keďže mám rodinu v Nemecku, posielali mi rôzne módne kúsky, o akých sa tu ostatným mohlo iba snívať, takže to môj štýl ovplyvnilo tiež. Keď sa začala moja tendencia k nadčasovej čiernej farbe, ktorá je typická pre mnohých návrhárov, zvykla to komentovať slovami: „Zasa si v čiernom?“, ale nijako výraznejšie mi do toho nevstupovala a nechala ma vyjadriť sa po svojom.

Radí sa dnes vaša matka s vami o móde? Navrhujete pre ňu?
Navrhla som jej elegantný kostýmček a zopár blúzok, ale to bolo už dávnejšie. V móde si, samozrejme, radíme. Dokáže akceptovať môj názor rovnako ako ja jej. Je to ten najkritickejší človek, ktorého poznám a je zároveň asi jediná, kto si dovolí mi povedať kritiku absolútne na rovinu. Miestami až príliš na rovinu, ale posúva to veci k lepšiemu.

Foto: archív B. Hanečku, nevesta.sk a internet