Zoberme si len ten obyčajný šlabikár, ktorý dostávali do rúk malé dievčatá a chlapci, a ktorý tiež formoval ich názor na svet okolo nich. Ona stála v kuchyni za sporákom a varila obed. On ležal na gauči v obývačke a čítal noviny. A všetci si mysleli, že to tak má byť.
V skutočnosti sa však v postavení tzv. obyvateľov domácnosti (t.j. muža a ženy) mnohé zmenilo, a veci fungujú po novom. Ženy už nechodia z práce o štvrtej, často krát musia pracovať omnoho dlhšie a omnoho ťažšie, ako kedysi ich predchodkyne, už takmer neexistujú jasle alebo družiny, v ktorých by sa pracujúcim mladým mamám vychádzalo v ústrety, treba platiť kadejaké hypotéky, poistky, spotrebné úvery a ktoviečoešte, a na to, samozrejme, musí zarobiť aj žena, aby to celé obyčajná rodina dokázala utiahnuť - no napriek tomu sa ešte akosi stále od ženy očakáva, že v domácnosti to bude pekne všetko po starom (t.j. že ju bude mať celú na krku ona).
Logika velí, že ak v domácnosti žijú dvaja, mali by sa všetky záležitosti, ktoré sa týkajú jej fungovania, deliť dvoma. Logika je však jedna vec, prax druhá. Ako je to u vás? Delíte si domáce práce, starostlivosť o všetkých živých aj neživých členov domácnosti, a tiež povinnosti, s ktorými je obyčajná párová existencia spätá? Ak si to delíte, idete na to systémom fifty-fifty, prestriedavate sa v štýle raz ja-raz on, alebo sa každý snaží postarať o tie veci, ktoré sú, použijem radšej eufemizmus, jeho srdcu bližšie? A ak si to nedelíte, príde vám to úplne prirodzené, alebo vás to poriadne štve?
Prečo sa na to pýtam?
Častou chybou budúcich manželov je totiž práve to, že si takéto otázky nepoložia ešte pred svadbou a čo je ešte podstatnejšie, nielenže si ich nepoložia, ale ani sa nesnažia zistiť, či je vôbec šanca dospieť ku konsenzu, ktorý by dlhodobo uspokojoval obe zúčastnené strany. Buď to vôbec neriešia, keďže spolu pred svadbou nežijú a tak im to vlastne ani nenapadlo, alebo nutnosti mať fungujúci systém neprikladajú takú dôležitosť, aby si týmito témami otravovali krásne zamilované obdobie. Alebo, a aj to sa veru stáva, by to prvý z partnerov aj chcel riešiť, ale ten druhý je spokojný a status quo mu vyhovuje. A ak si ten prvý partner hovorí, že po svadbe sa to musí zmeniť, no, tak potom je to typický predstaviteľ vzťahového naivizmu.
No a prečo je táto otázka taká dôležitá?
Podľa mňa v prvom rade preto, lebo s domácnosťou bude každý manželský pár prichádzať do styku každý boží deň. Darmo, že váš manžel bude milovať impresionistické umenie rovnako ako vy, to vás nespasí, ak bude presvedčený, že muž má právo na každodennú teplú večeru a vy máte zase povinnosť túto večeru zaobstarať. Čo z toho, že váš manžel je štýlový a vie vám robiť na verejnosti dokonalú spoločnosť, keď sa každý večer budete rozčuľovať nad tým, že sa všade povaľuje jeho špinavé oblečenie a jemu ani nenapadne, že by si to mohol upratať? Načo vám bude vtipný a zábavný chlap, ktorý je presvedčený, že ak by chytil do ruky vysávač, nakazil by sa nejakou smrteľnou chorobou? V skratke, ak chcete s niekým nažívať v pokoji, mieri a poriadku, mali by ste mať jasno v tom, ako sa budete o tento poriadok starať - inak sa vám totiž môže stať, že namiesto pekného manželského prístavu vás bude čakať neustále rozbombardované vojenské územie.
A pritom pomoc je veľmi ľahká. A rada rovnaká, ako pri väčšine partnerských tém - základom je komunikácia. Treba si konfrontovať názory, očakávania a zistiť, čo si kto myslí o úlohách muža a ženy v manželstve. Porozprávajte sa o tom ešte skôr, než vyslovíte 'áno'. Nechce sa mu pohnúť prstom a zároveň chce mať v byte všetko tip-top? Ok, nech odkladá „pár drobných“ na výplatu pre pomocníčku v domácnosti, alebo nech navrhne spôsob svojej osobnej kompenzácie vášho výlučného zapriahnutia v domácich prácach. Neznáša umývanie podlahy, ale umývanie riadu mu až taký problém nerobí? Ok, dohoda je vždy možná. Vytvorte si systém - vy sa môžete starať o šatník, on o auto. Vy môžete nakupovať potraviny, on venčiť psov. Vy môžete mať na starosti domáce účtovníctvo a platenie šekov, on si zase môže vziať na starosť domáce opravy a údržbu. Je jedno, čo si kto uloží na plecia, podstatné je, aby ste mali pocit, že ste v tom obaja „namočení“ rovnako a aby vás naopak nedráždilo vedomie, že kým vy musíte riešiť milión vecí, on si jednoducho - leží na gauči a číta noviny...