Ľúbim Taliana

Kedy si sa prvýkrát stretla s Talianmi a pri akej príležitosti?

Talianov mám v pamäti už od malička, boli sme so sestrou zamilované do talianskych filmov, sledovali sme seriály ako Nebo nikdy nespadne, Španielske námestie či Cindy. Talianska kultúra, pizza, cestoviny, životný štýl ma vždy fascinovali. Rovnako aj hudba, prvé talianske slovíčka som sa naučila vďaka pesničkám Erosa Ramazzottiho.

Počas gymnázia som spoznala svoju prvú lásku. Bol to Talian, ktorý prišiel s programom Erasmus do Nitry. Hneď sme si padli do oka. Bolo to nádherné obdobie, i keď dosť ťažké, pretože vzťah na diaľku človeka ubíja. My sme spolu boli 4 a pol roka a každé leto som trávila v Taliansku. Musím sa priznať, že táto krajina je mojim druhým domovom. I keď naša láska skončila, Taliansko je i naďalej mojou srdcovou záležitosťou.

Práve preto som sa rozhodla vycestovať opäť do Talianska a myslím, že to bol môj osud. Získala som štipendium na Univerzite v Ríme, čo bolo mojim veľkým snom a momentálne sa mám naozaj ako v rozprávke. Som veľmi šťastná a zamilovaná.

Vidíš nejaké zásadné rozdiely medzi mužmi Talianmi a mužmi Slovákmi? Aké?

Určíte, teda aspoň z vlastnej skúsenosti. Talianski muži sú veľkí gentlemani, vážia si ženu, dali by jej aj modré z neba. Sú veľmi galantní a „dolci“ (sladkí), nehanbia sa vyjadriť svoje city, sú tolerantní, otvorení, chápaví, zdvorilí, takmer každý vie variť, čo mne rozhodne veľmi imponovalo. Nechcem nikoho súdiť, v každom štáte sú aj dobrí aj zlí muži, je veľa názorov zo strany žien, ktoré mali zlé skúsenosti s Talianmi, boli až prehnane žiarliví, mali milenky, klamali. Ja som našťastie takúto skúsenosť nemala.

Po vzťahu s talianskym priateľom som mala možnosť randiť aj so Slovákmi, ale časť talianskeho srdca mi tam vždy chýbala. Nechcem porovnávať, každý je iný, ja som žiaľ doteraz so slovenským mužom nebola šťastná.

V mojom okolí je však veľa šťastných slovenských párov a to ma veľmi teší, takže určíte slovenských mužov nechcem kritizovať.  

Aký je taliansky národ?

Ľudia v Taliansku sú veľmi srdeční, pohostinní, usmievaví, aspoň ja som mala takú skúsenosť. Zbožňujú rodinu, milujú jedlo a víno, sú veľmi prívetiví a láskaví. Majú veľké srdce. Cítim sa tam ako doma.

Ako žijú mladí ľudia v Taliansku?

V Taliansku je rodina veľmi dôležitá a predstavuje naozaj to najpodstatnejšie pre šťastný život. Taliani si rodinu veľmi vážia, často sa navštevujú, organizujú veľké rodinné oslavy.

Čo sa týka mladých ľudí, závisí to od regiónu. Južania migrujú na stred a sever Talianska, kde študujú na Univerzite, čím sa osamostatňujú a sú nútení žiť bez rodičov. Tí, ktorí študujú v domácom prostredí dlho bývajú s rodičmi, až do ukončenia štúdia. V Taliansku sa študuje dlhšie ako u nás, študenti platia za Univerzitu a často študujú dlhšie ako 5 rokov, čo je u nás štandardná dĺžka štúdia.

Z hľadiska spoločenského života, Taliani chodia oveľa viac von ako slovenská mládež (aspoň podľa môjho názoru a vlastnej skúsenosti, keď som bola vysokoškoláčkou), piatky a víkendy sa stretávajú ako veľká partia, idú na večeru a potom pub. Takisto sa vedia zorganizovať na výlety atď.

Dá sa povedať, že južania chodievajú častejšie von ako severania, kde je chladnejšie, rovnako ako aj celkový denný režim aktivít je podľa klímy odlišný.

Z celkového pohľadu ale nevidím extrémne rozdiely medzi mladými u nás a v Taliansku.

Sú samostatní hneď po štúdiu alebo žijú s rodičmi, kým sa neoženia/ nevydajú?

Je to veľmi individuálne, závisí od konkrétnej rodiny, ale všeobecne sa dá povedať, že sa osamostatňujú ak si nájdu partnera/partnerku a bývajú v spoločnej domácnosti. Ak žijú u rodičov, po svadbe sa určite osamostatňujú aj keď vzhľadom na vysoké finančné náklady často bývajú v podnájmoch. Tento trend je aj u nás, nie každý Talian si môže dovoliť kúpiť byt či dom.

V Taliansku sa vydávajú a ženia oveľa neskôr ako u nás, ženy často až po 30-ke, muži aj neskôr ale opäť závisí od kraja. Takisto rodina, zakladajú si ju oveľa neskôr, všetko berú s trpezlivosťou a pre deti sa rozhodujú až keď majú stabilné pracovné miesto a vlastný domov.

Ako vyzerá typická talianska rodina? A typický deň v talianskej rodine?

Opäť treba rozlišovať rodiny na severe a juhu Talianska, avšak mama ako tá najdôležitejšia a najcennejšia časť rodiny je myslím v každej rodine základom. Mamu majú Taliani veľmi radi, sú na ňu veľmi naviazaní a veľmi si ju vážia. Týmto nechcem povedať, že na Slovensku si naše maminy nevážime, ale tu v Taliansku sa mi slovo mama zdá viac cennejšie a má vyššiu hodnotu. Talianske ženy väčšinou vedú celý chod domácnosti aj vďaka trpezlivosti ich manželov, ktorí veľmi často radšej ustúpia akoby sa hádali. Typická talianska rodina sa stretáva veľmi často, organizujú rodinné oslavy, často si telefonujú. Pri večeri sa stretáva celá rodina, rozprávajú si zážitky.

To, že si sadnú spoločne za stôl a to nielen v nedeľu či mimo pracovných dní mi veľmi imponuje, pretože aj ja pochádzam z veľmi citovo viazanej rodiny a som šťastná, že vo svojich zvykoch môžem pokračovať.

Aký je tvoj priateľ?

Pre mňa ten najlepší na svete! O láske akú prežívam sa mi ani vo sne nezdalo. Som veriaci človek a som si istá, že mi ho poslal samotný Pán Boh z neba, je to naozaj anjel.

Každé ráno mi pošle sms-ku, je veľmi pozorný,  láskavý, chápavý, tolerantný, obetavý, má zmysel pre humor, doslova ma na rukách nosí a viem, že by mi aj modré z neba dal. Mám naozaj šťastie a veľmi si to vážim. Dopriala by som každej žene takýto poklad. Môj Domenico je pre mňa všetkým.

Pre teba sú teda vzťahy s cudzincami (Talianmi) asi skôr šťastnou záležitosťou. Aké klady vidíš v takomto vzťahu (medzi ľuďmi dvoch rôznych národností)?

Myslím si, že to závisí predovšetkým na tých dvoch. Ak si rozumejú tak je to pre nich naozaj láska a dá sa hovoriť o vzťahu.

Ja som u svojho talianskeho priateľa našla pochopenie, rešpekt, galantnosť a najmä lásku, vie milovať naozaj od srdca a do vzťahu dáva maximum, aby som bola šťastná. To si veľmi cením a preto našej láske verím. I keď sa poznáme krátko a čaká nás ešte obdobie na diaľku.

Za jeden z  najväčších kladov asi považujem cestovanie, veľmi sa teším, keď svoju rodinu budem môcť previesť po Ríme.

Ale to najdôležitejšie je pre mňa naozaj naša láska.

Vidíš aj nejaké záporné stránky vzťahu s cudzincom?

Určíte nejaké tam sú, ale nie sú natoľko závažné aby sa vzťah ukončil, samozrejme ak hovoríme o úprimnej láske. Najväčšou nevýhodou je asi jazyková bariéra, najmä zo strany mojej rodiny, ktorá nerozpráva po taliansky, ale priateľ je ochotný a odhodlaný naučiť sa po slovensky, tak sa teším na naše spoločné hodiny.

Myslím si, že zápory na takomto vzťahu vidia aj rodičia, ktorí by uprednostnili priateľa Slováka, ale keď vidia, že som šťastná tak sú radi. Určite by im bolo smutno, ak by som do Talianska odišla bývať, ale časom sa zmieria a budú sa tešiť na návštevy.

Myslíš, že by si sa dokázala aj natrvalo usadiť v zahraničí, nájsť si tam prácu a zázemie?

Určite áno, lebo som veľmi zaľúbená a u terajšieho priateľa som našla všetko, po čom som vždy túžila a tajne snívala, a aj viac. Taliansko mi veľmi prirástlo k srdcu, takže svoj život si tam viem predstaviť. Rím je blízko Slovenska, takže sa dá cestovať bez problémov. Domov mi bude chýbať ale rada a často sa sem budem vracať.

S priateľom sme veľmi šťastní a chceli by sme spolu aj pracovať tak sa budeme veľmi snažiť. Obaja sme farmaceuti, čo je veľká výhoda, môžem sa o zdravotnom systéme naučiť od neho. A v podstate už teraz sa snažím čo najviac naučiť, som na stáži na Univerzite v Ríme, kde sa venujem zdravotníckej ekonomike a farmakoekonomike.

Nechcem náš vzťah ukončiť len preto, že je to cudzinec alebo preto, že rodičia by si želali možno radšej Slováka. Sme spolu šťastní, som presvedčená o úprimnosti našej lásky a som odhodlaná urobiť pre našu budúcnosť čokoľvek.