Levanduľová svadba pri mori vizážistky Deni Hvorkovej

Už je mesiac po svadbe a stále som iba svoja :) Čakáme, kým nám zavolajú a budeme si môcť vymeniť všetky papiere. Ale! Som Hvorková Mašurová. Ostala som svoja, mamina a tatova, a som aj manželova. Kedže spolu bývame skoro celý čas, čo sme partneri, často sme si hovorili "muž a žena" alebo aj "manžel a manželka". Pre nás je to iba papier, ale aj taká naša čerešnička. A manžel je úžasný, opadol z neho stres, aj hovorí, že mu už neujdem. Mám pocit, že sa ľúbime ešte viac, ako doteraz. Tak nech to vydrží a môžem to povedať aj o 30 rokov. 

Posledný týždeň bol náročný kvôli nedostatku spánku. Dorábali sme posledné detaily, ale času bolo veľa aj na zábavu. Po nociach sme chystali veci, ktoré boli pre hostí tajné, teda mali byť prekvapením a keďže sme boli s rodinkou do 23-24-tej, naozaj som potom s Marekom a sestričkou Dominikou bola hore až do druhej, tretej v noci. Veľmi mi pomohli a veľmi im ďakujem. V posledný deň pred svadbou došli naši kamaráti, tí nám pomáhali s mnohými vecami už doma. Boli nám svedkami, družičkami, starejšími, kameramanmi, DJmi, fotografmi, takmer všetko v jednom. S nimi sme boli v piatok do rána do tretej vonku a na druhý deň, vlastne už v ten deň, svadba, tak teda, náročné to bolo. Spáliť sme sa nespálili, pretože som si to vybosorovala všetko do detailov. Slnko, aj teplo bolo, ale tak akurát. Horúčavy došli až po svadbe a to sme sa už len opekali :)

Zmätky na svadbe musia byť, ale všetko bolo nádherné, úžasné, krásne, výnimočné, úchvatné, famózne, neskutočné... Nenachádzam na to jedno jediné a dosť výstižné slovo. A už vôbec nie nejaké kritiky, nedostatky, aj keď som na zopár vecí zabudla. Ale dôležité je iné, nie? Aby sme sa ľúbili, vedeli spolu byť, žiť, pomáhať si, byť si oporou, aj keď je všetko, snáď zdanlivo, stratené... Musíme tu jeden pre druhého byť stále. V dobrom, aj zlom. Aj keď sme svadbu mali na matrike. Svadba je úžasná udalosť. Odporúčame! Treba to zažiť a užiť si celú tú parádu :) Obom, a myslím, že aj všetkým zúčastneným, nám to veľmi chýba... 

Fialová je moja najobľúbenejšia farba. Od prvej chvíle som vedela, že niečo, čokoľvek, musí byť na svadobných šatách iné, najlepšie fialové. A našla som takéto šaty. Inak by som si dala ušiť. Ženícha som si už potom doladila. Bol naozaj krásny. Hneď by som si ho zobrala zas a znova, aj každý deň :) Reakcie boli úžasné. Všetkým sme sa obaja páčili, boli ohromení tou zladenosťou, všetko na nás bolo bielo-fialovo-zeleno-žlté. Tak som to chcela a tak to aj bolo. Som spokojná :) 

Atmoška bola super. Všetci sme síce boli minimálne podvedome nervózni, modlili sme sa, aby všetko bolo tak, ako sme chceli, aby sme obaja povedali áno. Taktiež vlastnoručná a operatívna výzdoba, no pomáhali všetci. Tata s Ankou fúkali balóny, s Katkou a Domi sme zdobili stoly a celú výzdobu, maminka, len čo som ju, samozrejme, nalíčila a učesala, mi žehlila šaty, Biba fotila o 106... Chalanov sme pustili k vode, nech sa okúpu a urobia si pohodu. No Marek, ženích, mal tiež dosť behačiek - jeho rodičia a sestra, kvety, sladkosti, tiež výzdoba... Ja som sa líčila, česala, sama. Proste plno roboty :) No len čo sme si s babami družičkami a s mojím tatom sadli do lodného taxi, všetko zo mňa opadlo a už som si len užívala. Aj dovolenku, aj pohodu, najmä šum mora, ktorý nám bol v pätách za loďkou. 

Tých bolo habadej :) Kamarátka, svedkyňa, bola dojatá tak, že rozcitlivela aj mňa. Ja som sa dovtedy tak tešila, tak veľmi som bola šťastná, že som nemala ani kúsok miesta na slzy. Ani tie šťastné. Ale keď som ju videla, dostalo ma to. A tak som okrem manžela držala celý čas za ruku aj Katku. A bolo mi super. 

Ten pocit po "áno". To, že sme už spolu tak veľmi vážne. Že sme to práve my. Že nám je tak super :) Nikto by podľa mňa pred dvoma-troma rokmi ani len nepomyslel na nič také, že my dvaja budeme čo i len frajeri, nie ešte manželia :) 

Keď ma sestra Dominika pri gratuláciách silno stisla a nechcela pustiť, ako to často robievame. A spravila to aj pri Marekovi, čo ma dorazilo úplne. Som rada, že to mám zvečnené na fotke. 

Prvý svadobný tanec. Ten bol aj pre Dominiku. Odmalička si hovoríme, že budeme "manželky", že nás nič nerozdelí... Tak symbolicky, aby vedela, že ani manželstvo s Marekom nás nerozdelí.

Vedomie, že rodičia, jedni aj druhí, sú spokojní a sťastní spolu s nami. 

Dievčatá pre nás pripravili kopec programov, kde sme sa aj nasmiali, aj nás to dojalo. Dali nám urobiť úžasné svadobné noviny. Chlapci boli skvelí. Omarko bol DJ, hral famózne. Puky sa válal po zemi, keď nám robil prah, cez ktorý ma Marek preniesol. Rodičia, súrodenci, všetci hostia boli úžasní a som rada, že sme tam všetci spolu boli a že nám bolo super. Takže, pri každej spomienke mám slzy v očiach...

Že nám je všetkým dobre, že sa všetci bavia, zabávajú, tancujú. Aj takí, čo tancujú málo, alebo to údajne nevedia. Že si všetci rozumejú, aj keď sa niektorí videli naozaj iba druhýkrát. Že sa prijali všetci, navzájom, akoby do jednej veľkej rodiny. Často som len tak sedela, pozerala sa a usmievala som sa. Bola som brutálne šťastná. Aj teraz, keď toto všetko píšem, som úplne šťastná...

Ako som spomenula, o to sa postarali kamoši. Katka, Anka, Omar a Puky. A sme všetci radi, že ich máme a že sa máme :) Ale inak klasika. Večera, mňam :) prvé tance, pri ktorých aj slzička kvapla, a potom, ako inak, ako začať našou už zrejme hymnou - Daft Punk - Get Lucky :) a teda tak - boli sme šťastní a spokojní :) a sme dodnes :) 

Medové dni? Čo to je? :D Ale nie. Stresy samozrejme opadli, to bolo super. Ale ešte vyplatiť to a tamto, behačky... No a medzitým more, pláž, opaľovanie, zábava, ponocovanie... Pokračovali sme v tom, ako sme začali. Medové dni ale ešte len prídu. Pôjdeme na pár dní autom do mojich Benátok, potom určite ešte niekam a svadobná cesta bude letecky a ďaleko... 

Už teraz mi to chýba, aj keď nie samotný ošiaľ a plánovanie svadby,  pretože my plánujeme vždy nejaké výlety, cesty, možno nákupy do domácnosti. Ale svadba ako taká, úplne celá.. 

Zmenila by som iba jedno. Aby to netrvalo iba tak krátko. Preto budeme robiť afterparty. Až do konca. Kým nepomreme a budeme si púšťať GET LUCKY :)