Láska z nemocnice vyhráva 4. cenu!

V tom čase som sa zaregistrovala na azet, lebo doma som PC nemala. Písala som si s viacerými chalanmi, ale iba s jedným, ktorého nick bol majo197, som si písala od začiatku až dokonca môjho "pobytu". 

Tie písmenká, ktoré mi písal, ako ma povzbudzoval v čakaní a ja jeho, lebo končil školu... Zamilovala som sa už vtedy. Ku koncu sme si dohodli stretko. Ja som ho na foto videla a páčil sa mi, no nevedela som, ako on zareaguje na mňa. Po týždni, ako som odišla z nemocnice sme mali prvé rande. A tá povestná iskra medzi nami prebehla hneď. V skutočnosti vyzeral lepšie ako na fotkách a na moje štastie som sa aj ja páčila. Prešlo pár hodín, ked sa naše prvé rande končilo, a my sme si dali taký bozk, že sa mi triaslo telo ešte pol hodinu po ňom. Po hodine mi prišla sms-ka, že sa už teší na naše ďalšie stretnutie a že sa asi zamiloval, aj keď on vôbec nechcel nový vzťah - ten predtým ukončil iba pár týždňov predtým. A potom nás čakali ešte dve stretká, iba raz za týždeň. On bol z Trenčína a ja z Nitry. Na mesiac išiel na vojnu, ale volali a písali sme si každý deň. Keď sa vrátil, začali sme spolu byť skoro každý deň - bol na vojne v mojom rodnom meste. Potom sme sa stretávali každý druhý víkend na striedačku raz jeden raz druhý. Po piatich rokoch takéhoto chodenia sme sa zasnúbili a o rok neskôr vzali. Nedávno sme sa presťahovali do podnájmu a teraz si svoju prítomnosť, ktorá nám tých dlhých 6 rokov chýbala, užívame plnými dúškami. O mesiac oslávime 2 roky manželstva a dúfam, že čoskoro budeme oslavovať traja.