Keď je dezert umením

Odmalička ste chceli byť cukrárkou? Pomáhali ste mame s pečením a vymýšľali recepty alebo láska k sladkému prišla neskôr?

Byť cukrárkou som sa rozhodla až na základnej škole v ôsmom ročníku. Vlastne rozhodla mamina, lebo ja som nevedela, akú školu si vybrať. Láska k pečeniu potom prišla v Anglicku.

Kde ste ako cukrárka začínali? A ako sa vyvíjala vaša kariéra?

Začínala som v cukrárni v Bojniciach, kde som robila štyri roky popri škole. Potom som sa rozhodla kvôli skúsenostiam odísť do Londýna. Prvý rok som pracovala ako au-pair, aby som sa naučila angličtinu, neskôr som začala pracovať v malej lokálnej cukrárni, aby som pochytila aspoň niečo zo štýlu, na aký sú Angličania zvyknutí. Tam som bola dva roky. A až po týchto skúsenostiach som sa rozhodla  hľadať si prácu na vyššej cukrárenskej úrovni. Pozvali ma do Dorchester hotela na pohovor a praktické skúšky. Obstála som a začala som pracovať na afternoon tea section. Neskôr som tam pracovala ako vedúca sekcie.

Aké skúsenosti ste si odtiaľ doniesli na Slovensko?

Naučila som sa tam skoro všetko, čo teraz využívam. Hlavne všetko robiť precízne a k práci pristupovať s láskou a zodpovedne.  A samozrejme, nové techniky príprav dezertov a pracovať s kvalitnými surovinami.

V čom sú anglické zákusky iné oproti slovenským?

Angličania majú málo svojich tradičných dezertov, skôr sú zmiešané s francúzskymi. Ale majú asi najlepšiu a najkvalitnejšiu šľahačku, ktorú často využívajú vo svojich dezertoch. Na Slovensku by sme aj mali veľmi dobré dezerty, ak by sme ich robili z kvalitných surovín a nepoužívali margaríny namiesto masla. A čo je ešte horšie, veľmi populárnymi sa tu stávajú polotovary a rôzne práškové zmesi, ktoré chutia veľmi umelo.

Do spomínaného hotela Dorchester chodí množstvo známych osobností. Pre koho ste mali tú česť pripravovať zákusky? Sú chute mediálne známych osobností iné ako „bežných“ zákazníkov?

Piekla som pre Hale Berry, Nelsona Mandelu, Neila Diamonda, Kate Moss... Sú to úplne v pohode ľudia a nežiadali si nič výnimočné. Mali svojich manažérov, ktorí všetko riešili za nich a oni boli náročnejší.

V súčasnosti pôsobíte v bratislavskom hoteli. Prečo ste sa vrátili na Slovensko?

Nikdy som nechcela zostať žiť v zahraničí a po piatich rokoch v Anglicku mi chýbala rodina.

Rada si vymýšľate vlastné recepty na zákusky?

Áno, ale nejde to vždy a nerada som do niečoho tlačená. Nie vždy mám nápady, no a niekedy to príde samé od seba a nápady sa len tak sypú.

Chutí vám ešte sladké? Aký je váš najobľúbenejší zákusok?

Sladké mám veľmi rada, hlavne z tmavej čokolády. Milujem nepečenú smotanovú tortu. Tu poznajú asi všetci.

Pečiete aj zákusky na svadby? V čom sú iné?

Zákusky na svadby nerobím, čo ale robím a u ľudí sú veľmi obľúbené – cup cakes, ktoré sú zladené so svadobnou tortou a každý svadobný hosť tak dostane svoj koláčik.

A čo také svadobné torty? Čím by sa mali odlišovať od napríklad narodeninových?

V súčasnosti sú možnosti vo výzdobe neobmedzené. Torty sa zdobia na veľmi veľa štýlov a môžu byť v rôznych farbách či z rôznych materiálov. Väčšinou ale ľudia ostávajú verní tradičnej bielej farbe a kvetom.

Mala by sa svadobná torta hodiť k svadobnému menu?

Ingredienciami ani nie. Hlavné je, aby štýlovo a farebne ladila so svadobnou sálou.

Aké zákusky by ste na svadbu odporučili a ktoré podľa vás na svadbu vhodné nie sú?

Neprikláňam sa k veľkému množstvu zákuskov, ako je to na Slovensku zvykom. Podľa mňa stačí jeden kvalitný dezert. Určite nie ťažké krémové a šľahačkové zákusky, ktoré bývajú na stoloch počas celej oslavy.

Akú najexkluzívnejšiu tortu ste pripravovali? V čom bola špeciálna?

Pre mňa bola najzaujímavejšia torta pre jednu kozmetickú firmu. Mala tvar flakónu ich nového kozmetického produktu. Robila som ju spolu so svojim šéfkuchárom Andrejom Zedníčkom. Bola veľmi detailne urobená a najviac sa mi páčila sklená stena, ktorú urobil môj šéf zo špeciálneho cukru.

Máte nejakú métu, ktorú by ste chceli dosiahnuť? Možno kuchársku knihu alebo vlastnú cukráreň?

Nedávam si nejaké veľké ciele. Som rada, že môžem robiť to, čo ma baví a ľuďom chutí. Kniha je ale celkom dobrý nápad :).

Lucia Mišková sa z malej cukrárne v Bojniciach prepracovala až do päťhviezdičkového hotela Dorchester v Londýne. V ňom mala možnosť pripravovať svoje lahodné dezerty pre množstvo slávnych ľudí, medziinými Neslona Mandelu, brunejského sultána či Donatellu Versace. Pracuje len s čerstvými a prírodnými ingredienciami bez akýchkoľvek konzervačných a umelých prísad. Jej zákusky preto majú jedinečnú chuť. V súčasnosti pracuje v Tulip House Boutique Hotel 5* v Bratislave.

Foto:

Tulip House Boutique Hotel