vytlačte článok
pošlite článokSvadobný fotograf? Hotový Copperfield!
Takéto prirovnanie si fotograf Ondrej Piry vyslúžil od nevesty Alenky, pretože svadobné fotografie mali hotové na druhý deň po svadbe: „Pomyslela som si, Ondro je asi Copperfield, keď to tak rýchlo stihol. Fotky boli naozaj krásne, bola na nich zachytená naša láska, šťastie a krásne momenty zo svadby." Fotografie z tmavých zákutí hustého lesa, tak trošku ladené v severskom štýle. Nás okamžite chytili za srdce, lebo z nich vyžaruje výnimočná emócia lásky k prírode, ktorú Alenka a Martin prechovávajú.
Ste zvedaví, ako sa manželia dostali k fotografovi Ondrejovi? Takto: „Fotografa vyberal manžel. Ondro bol jeho spolužiakom zo strednej a zároveň dobrým kamarátom. Dokonca spolu bývali 4 roky na jednej izbe. Ondrej sa v roku 2017 zrovna vrátil na Slovensko z Japonska, tak to nejako všetko do seba zapadlo. Ja som vôbec nevedela, kto to je a ani ako fotí, ale jeho dlhoročné skúsenosti hovoria za všetko. Ondrej je naozaj profesionálny fotograf a jeho fotky sú neskutočne dobré. Majú svoje čaro a je v nich cítiť plno lásky a emócií. Je to človek, ktorému záleží na tom, ako bude fotka vyzerať. Chceli sme sa fotiť v lese, lebo je to pre nás to najkrajšie miesto,“ vyznávajú svoju lásku k prírode manželia.
Takto sa to všetko začalo...
„Spoznali sme sa na dovolenke v Chorvátsku, kde sme išli ako partia kamarátov. Po krásnej dovolenke plnej zážitkov sme ostali kamarátmi,“ spomína si na prvé momenty s Martinom Alenka a pokračuje, „Maťko miloval prírodu a poľovníctvo a ja som zase rada chodievala so psom do lesa, kde sme sa často stretávali. Po čase sme naše voľné chvíle začali tráviť spolu aj s mojím štvornohým miláčikom, ale žiaľ naše cesty sa načas rozišli, keďže každý z nás chcel niečo iné. Po pol roku, deň po jeho narodeninách, sme sa opäť stretli. Celé hodiny sme sa vedeli rozprávať a vtedy preskočila tá iskra. Asi to bol osud (alebo ten pes? :), čo nás opäť spojil a sme spolu už sedem a pol roka a nevieme si život predstaviť jeden bez druhého.“
Svadobný deň Alenky & Martina
Svadobný fotograf: Ondrej Piry
Dátum svadby: 30. 9. 2017
Miesto svadobného fotenia: les v Porube pri Prievidzi
Miesto svadobného obradu a oslavy: Stodola - prírodný areál, Ľubianka
Svadobné šaty: Svadobný salón Milady, Prievidza
Svadobný oblek ženícha: Matteo Bernetti/Accord, Trenčín
Účes nevesty: Paulína Gromová
Mejkap nevesty: Katarína Markechová
Svadobné obrúčky: SM Gold, Trenčín
Kytica nevesty: Čarovný svet - Lívia Minichová
Svadobná torta: Torty od Lorny
Hudobná skupina na svadbe: skupina Olympia
Kvetinová výzdoba: Stodola - prírodný areál, Ľubianka
Svadobné tlačoviny: mladucha.sk
Svadobná cesta: Wellnes & Spa hotel Villa Regenhart, Česká republika
„Namierené” na ženícha a jeho zelený oblek
„Oblek sme vyberali spolu a dali ušiť na mieru. Výber prebehol ľahko. Trikrát som navštívil krajčírstvo v Trenčíne. Prvýkrát mi zobrali miery a vybral som farbu. Chcel som ho v zelenej farbe, v ktorej ho nie je také ľahké zohnať. Látku objednávali z Talianska. Druhýkrát som prišiel na skúšku, kde nebolo treba nič upravovať. A tretíkrát som šiel už len vyzdvihnúť oblek. Vo finálnej verzii ho Alenka už nevidela, chcela sa nechať prekvapiť,“ s úsmevom poznamenáva Martin.
Svadobné šaty s dlhým španielskym závojom
Predstava Alenkiných šiat bola nasledovná: jemné, vrch trochu zdobený a padnutá tylová sukňa. A takto si spomína na ich vyberanie vo Svadobnom salóne Milady: „Mali tam naozaj neskutočný výber, tak som si vyskúšala až osmoro šiat. Šaty, ktoré som si vybrala boli naozaj krásne, presne také, aké som aj chcela - jemné, ľahučké a veľmi príjemné. Ale padli mi do oka ešte jedny a nevedela som, ktoré si mám nakoniec vybrať. Po dvoch týždňoch som opäť prišla do salóna a šaty som si zamenila. Pani predavačka sa na mne smiala a dúfala, že už som rozhodnutá. Šaty, ktoré som si napokon vybrala, boli krásne, romantické a cítila som sa ako princezná. Mala som k ním dlhý španielský závoj, všetko bolo tak, ako som si to predstavovala."
Keď šaty „poznačí" príroda...
Stalo sa to počas portrétneho fotenia v lese - Alenka a Martin si obuli turistické topánky, vzali klobúky, zbraň a fotenie sa mohlo začať! „Pri niektorých fotkách sme si aj zamakali, keďže Ondro nemôže mať hocijakú fotku. Tu si ľahni, tam vylez, sem sa vopchaj do tých kríkov... Niekedy som mysela, že to nemyslí vážne (smiech). Aj šaty tak dopadli, trochu deravé, miestami živica a chrobáky," s úsmevom spomína nevesta Alenka, no dopĺňa, že fotky naozaj stáli za to.
Zásnubný prsteň s poľovníckymi motívmi
Martin v sebe nezaprie dušu poľovníka, preto sa rozhodol dať Alenke originálny prsteň: „Nakoľko som poľovník a obaja máme radi prírodu, rozhodol som sa pre zásnubný prsteň s poľovníckou tematikou, na ktorom boli ako ozdoba v bielom zlate osadené tzv. kelce z vysokej zveri. Mal som cestu do Trnavy, kde sa nachádza zlatníctvo, ktoré sa špecializuje na poľovnícke šperky, a kúpil som prsteň.” Pôvodný zámer bol požiadať Alenku o ruku na Valentína, no to sa Martinovi zdalo príliš všedné. Prsteň teda nosil v pracovnej taške až do októbra, kedy mala Alenka narodeniny. Všetko bolo dokonale načasované a so všetkým, čo treba – s kyticou, šampanským, v rozostavanom domčeku, s pokľaknutím a, samozrejme, záverečným ÁNO! No a nakoniec prišli slzy šťastia (plakal aj ženích :).
„Naozaj sa idem vydávať!“
Svadobný účes Alenka nemala vôbec premyslený, no podľa jej slov sa zverila do rúk tej najšikovnejšej kaderníčky Paulínky, čo neoľutovala, keďže jej ruky dokážu zázraky. „Účes som videla, až keď bol hotový, a musím povedať, že bol naozaj krásny a nič by som nezmenila. Vizážistka Katka, ktorá vie aj zo škaredého káčatka spraviť krásnu labuť, mi spravila prekrásny mejkap. Po úplnom dokončení mojej vizáže som sa pozrela do zrkadla a bola som naozaj milo prekvapená, až mi vyhŕkli slzy. V tej chvíli som si naozaj uvedomila, že sa idem vydávať,“ vracia sa s úsmevom v spomienkach šťastná nevesta.
Keď vládnu emócie...
„Najkrajší bol moment, keď prišiel Maťko aj s rodinou k nám domov,“ s dojatím spomína Alenka, ktorá vtedy už netrpezlivo čakala, kedy sa uvidia. „Medzi dverami sa nám vryli do očí slzy a boli sme naozaj šťastní, že o chvíľu budeme svoji. Deň pred svadbou som totiž spala u sestry, takže sme sa videli až pri odobierke. Sobáš sme mali civilný, vonku v záhrade. Aj keď už bol pomaly október, vonku svietilo slnko a bolo veľmi príjemne. K Maťkovi ma viedol otec a bol to moment plný emócií, šťastia a lásky. Pri obrade nám hralo svadobné kvarteto a ten zážitok bol naozaj neopísateľný.“
All in NATURE
Vysnívaná svadba Alenky a Martina mala byť v prírodnom štýle, žiadne kultúrne domy ani sály. Preto sa rozhodli pre Stodolu v Oslanoch. Keď ju uvideli, hneď vedeli, že je pre nich to pravé... „Všade naokolo les a pokoj. Svadobnú výzdobu sme mali taktiež jednoduchú, farebné kvietky na stoloch, drevené podnosy, krásne ľudové obrusy aj darčeky pre hostí sme mali z včelieho vosku,“ ozrejmujú manželia, ktorým sa splnila túžba mať svadbu vonku.
„Ľúbte sa čím ďalej, tým viac.“
Manželia plánovali svadbu rok dopredu a toto radí Alenka nevestám: „V prvom rade sa zo svadby a jej príprav tešte a všetko si včas rezervujte. Najmä miesto na svadbu, fotografa a kapelu. Takto predídete stresu a zbytočným vráskam, však žiadna z nás po nich netúži :). Deň pred svadbou si napíšte zoznam, na čo by ste nemali zabudnúť. A hlavne, užite si naplno svoj svadobný deň, lebo je to jeden z tých najkrajších dní, plný lásky a ľúbte sa čím ďalej, tým viac.”
Rodina je základ
Rodina a priatelia boli pre Alenku a Martina veľmi dôležití. Bez ich podpory a lásky by to naozaj nebol ten najkrajší deň. Preto sa aj hovorí, rodina je základ... No a takto prebiehala svadobná hostina v kruhu najbližších: „Pred hostinou nám rozbili tanier a museli sme zametať črepiny, ako už býva zvykom - koľko črepov ostane, toľko bude detí. My sme si schovali jeden, o ostatných zatiaľ nevieme :). Nasledoval novomanželský tanec, ktorý sme vôbec nemali nacvičený, tak sme sa tvárili, ako nám to dobre ide. Na svadbe sme mali veľa detí, ktoré náš deň oživili a odľahčili. Po celý čas sme sa veľmi dobre bavili, tancovali a pili domácu pálenku.“
Súčasťou večera bolo aj tradičné krájanie torty, avšak na to si manželia spomínajú so smiechom: „Povrch bol maslový, takže celá torta sa šmýkala a čakala som, že ostane niekomu na šatách. Ale spoločnými silami sme to zvládli a nakoniec bola naozaj veľmi chutná.“
…a malá bodka na záver
Na záver manželia dodávajú: „Pocity po svadbe boli veľmi príjemné. Tešili sme sa, že sme konečne manželia, a hostia nám rozprávali samé pozitívne zážitky zo svadby. V najbližšej budúcnosti by sme si chceli dostavať náš vysnívaný dom v lese a založiť si šťastnú rodinu.” Prajeme vám, aby vám to všetko vyšlo! :)
