vytlačte článok
pošlite článokNechápete? Vysvetlím. A tiež doplním, že to síce nemám zo svojej hlavy, ale som presvedčená, že na tej teórii niečo bude.
Častým dôvodom sklamania v láske, krachu vzťahu, či frustrácie v manželstve totiž býva jedna nenápadná, no podstatná vec, ktorá by sa dala zhrnúť do siedmich slov asi nasledovne: On/ona už nie je ten/tá, čo býval/-a. Trochu som googlila, aby som sa dopátrala k pôvodu takéhoto skonštatovania, a objavila som výpovede, komentáre a sťažnosti, v ktorých sa opakovali vety ako:
• Keď som ju spoznal, stále sa úprimne a od srdca smiala, teraz sa už ani len neusmeje.
• Kedysi sa dokázala za desať minút pobaliť a vydať sa na cestu za dobrodružstvom, dnes ju už nedostanem vôbec nikam.
• Keď sme sa zoznámili, bol to ten najromantickejší muž pod slnkom, prešli tri roky a po romantike ani stopy.
• Páčilo sa mi na nej, že sa zaujíma o množstvo vecí, má svoje koníčky, priateľov, aktívny život. Odkedy sme sa však dali dokopy, všetko odsunula nabok - a buď je neustále len pri mne, alebo na mňa doma čaká.
• Zaľúbila som sa do neho, pretože bol spoločenský, a mal rád umenie a kultúrne podujatia rovnako ako ja. Dnes je jeho jediným programom kultúra papučová.
• Vždy odsudzoval mužov, ktorí hodili celú domácnosť a deti na plecia svojej žene, a sami ani prstom nepohli. Stačil rok a nastal obrat o 180 stupňov - a dnes je presne tým mužom, akých kritizoval.
• Bola to najkrajšia baba na sídlisku, vždy upravená, jednoducho sa o seba starala. No po piatich rokoch manželstva je jej už úplne ukradnuté, ako vyzerá.
• Milovala som naše nekonečné rozhovory, záujem o mňa, o moje názory. Dnes ho zaujíma jediné: čo bude na večeru.
• Niekedy mám pocit, že môjho muža vymenili. Kedysi zábavný, uvoľnený chlap so zmyslom pre humor, vždy optimisticky naladený, sa premenil na ufrfľaného hundroša, ktorému nič nie je dosť dobré.
• Úplne sme sa prestali baviť o témach a robiť veci, ktoré nás kedysi dali dokopy. Dnes počúvam len - výdavky na deti, účty, hypotéka, úroky v bankách, sporenie, životná poistka. Nič iné nás už asi nespája...
Možno ste si práve povedali: ale to je samozrejmé, že v manželstve sa človek zmení, sranda končí a nastáva reálny život, treba sa postarať o seba, o deti, o domácnosť, už nie je toľko času na zábavu, ani dôvodov na bezstarostný úsmev.
Hm, a to je práve veľká škoda!
Teória, ktorá rozoberá dôvody šťastných manželstiev práve z tohto hľadiska, totiž tvrdí, že práve zachovanie si aspoň kúska toho, kým sme boli kedysi, udrží manželstvo stále živé a pomôže aj našej príťažlivosti v partnerových očiach. Znie to možno príliš odborne a komplikovane, takže to poviem po lopate: Ak sa do mňa môj muž zamiloval preto, že som bola (napríklad) spontánna, mala som rada lezenie po horách, a dokázala som sa na veci pozrieť s nadhľadom, určite nebude nadšený, že má po pár rokoch doma niekoho, kto sa mračí pri každom nečakanom prekvapení, „vlezie“ akurát tak do Tesca, a neustále ho zahŕňa výčitkami.
Aj tak však stále ostáva otázka otvorená - pretože jedna vec je teória, s ktorou môžeme pokojne súhlasiť, a druhá jej uvedenie do praxe. Ako na to? Máte nejaké tipy? A má vlastne aj podľa vás táto teória niečo do seba?
Foto: 123rf
