vytlačte článok
pošlite článokTýždeň v Demänovskej doline v Nízkych Tatrách? Úprimne, keď mi to povedal, zabudla som zatvoriť ústa. Uvažovala som nad tým, ako mu to vôbec mohlo napadnúť! No nedovolila som si protestovať a ani neviem ako, vystupujem z auta s veľkým kufrom, z ktorého trčí môj obľúbený vankúš, zima mi zachádza až za golier a očarená nádherným hotelom vstupujem dovnútra hotela, kde ma víta usmievavý personál.
Žiadna nuda sa počas nasledujúcich šiestich dní nekonala. V okolí hotela sú samé hory, lesy a ešte raz lesy. A ten vzduch! Dopriali sme si prechádzky vyznačeným chodníkom a vpíjali do seba atmosféru našich krásnych slovenských hôr.
Zabudla som povedať, čo bol ťažiskový program môjho narodeninového darčeka. Nebolo to len o prírode a potulkách lesom, šlo hlavne o regeneráciu. Každý deň sme mali nejakú procedúru, zameranú na ozdravovanie našich tiel, stuhnutých od sedenia za počítačom. Na výber bolo veľa možností. Ja som si vybrala masáž, parafín, suchý teplý zábal, masážne kreslo (mimochodom, úžasná vec, mať také doma), saunu a vírivú vaňu, kde sme si vo dvojici oddýchli po celom dni.
Výborné raňajky, ešte lepší obed a skvelá večera – to bolo naše menu počas celého pobytu. Okolo nás bolo počuť detský smiech – myslím, že tento hotel bol ideálny pre rodiny s deťmi. Teda, v hernej miestnosti sme si pri interaktívnom golfe alebo tenise užili aj my, dospelí.
V jeden deň nás prišli navštíviť priatelia – personál ani okom nemihol, keď hore schodmi kráčalo sedem ľudí, ktorí tu vôbec neboli ubytovaní. Podnikli sme túru na Chopok, kde som si konečne užila trochu snehu. Síce iba umelého, ale predsa. Odtiaľ naše kroky viedli na peknú drevenú vyhliadku, skadiaľ sme si pozreli nádhernú scenériu ihličnatých lesov a masívnych skál, ktoré vyrážali dych. Nemali sme veľa času, ale túru k partizánskym bunkrom sme si odoprieť nemohli. Moje nohy sa mi na druhý deň odvďačili svalovicou, ale stálo to zato.
Po týždni sa mi nechcelo ísť domov. Takéto rozmaznávanie by som neodmietla ani po mesiaci! No čas prísť odišiel, čas odísť sa škodoradostne blížil. Ale zážitky a telo ako znovuzrodené mi nikto nevezme. Zmienila som sa o tom, že by to bola skvelá svadobná cesta? Ale nie, zámerne o tom hovorím na konci. Ak si neviete predstaviť svoje medové týždne bez milovaných krás Slovenska, zalovte na internete a vyberte sa do hôr. Alebo sa inšpirujte mojím narodeninovým darčekom a nenápadne dajte prečítať tento blog vášmu partnerovi. Možno sa chytí :)
