Slovak fashion night v New Yorku 2010 organizoval už po piatykrát Generálny konzulát SR v New Yorku v spolupráci s americko-slovenskou Nadáciou 421, ktorú riadi Ľubica Surkošová. Cieľom tohto podujatia je prezentovať slovenské talenty, umenie a kultúru v USA, umožniť slovenským tvorcom predstaviť sa v New Yorku v centre svetového obchodu a módy, ako aj nadväzovať a kultivovať kontakty v ekonomickej sfére. Každý rok má podujatie inú tému, najčastejšie tú, o ktorej sa v diplomacii diskutuje najviac. Tento ročník, ktorého sa zúčastnili módni návrhári Lenka Sršňová, Lucia Senášiová a Róbert Bartolen, mal tému „Go Green“ alebo „Svet v zelenom“. Bonbónikom bola prezentácia dvoch dizajnérok z dua Nerocco – Kristíny Schreiberovej a Evy Groh. Celá akcia sa konala za účasti asi tisícky hostí v prestížnom Manhattanskom klube Escape 14. mája.
Kedy ťa organizátori Slovak fashion night v New Yorku oslovili na spoluprácu?
Oslovili ma v decembri okolo Štedrého dňa, dostal som to ako vianočný darček ?. Téma prehliadky bola „Go green“ alebo „Svet v zelenom“, celé to malo teda byť zamerané na ekologickú sféru a alternatívne zdroje. Prichystať sme si mali 10-12 modelov. Kolekciu som teda intenzívne pripravoval päť mesiacov.
Čím si sa inšpiroval ty pri svojich modeloch?
V mojej kolekcii bolo 12 ohrozených druhov živočíchov, 11 z Ameriky a 1 zo Slovenska. Každé šaty znázorňovali jedného živočícha. Najskôr som hľadal tému. Príroda neustále upozorňuje na to, čo sa deje. Zahrabal som sa do kníh a keďže mám rád farebné veci, hľadal som živočíchy, ktoré by boli výrazné a zelené, kompaktné. Zelená farba mi to vlastne potom celé spojila.
Aké zvieratá teda mohli milovníci módy vidieť prostredníctvom tvojich modelov?
Išlo mi skôr o bytosti. Nechcel som, aby tie modely vyzerali ako to zviera, išlo mi o to charakterizovať živočíšnu ríšu, aby z modeliek vznikli bytosti, ktoré chcú zanechať nejaký odkaz. Tie zvieratá mi robili len akési „vodítko“. Ale boli tam napríklad nočný motýľ, aligátor, kolibrík, had, jedovatá žaba, perutín (jedovatá ryba), chameleón, Ara...
Ktoré z tých zvierat malo pochádzať zo Slovenska?
Zo Slovenska mala byť kukla motýľa, s ktorou boli od začiatku problémy. Mali sme totiž podmienku, že jeden model má byť recyklovateľný, kvôli tým alternatívnym zdrojom. Ja som ho celý urobil z kôry a konárov, ale nedovolili mi ho prevážať, lebo bol z biologických materiálov. Nakoniec sme sa rozhodli, že ten model urobím na mieste. Keďže som nakoniec neletel, poslal som náhradný. Kukla motýľa zatiaľ čaká doma, ale predstavím ju na svojej autorskej prehliadke.
Prečo si nakoniec neletel?
Všetci sme mali postupne odlietať počas štyroch dní. Ľudia z produkčného tímu, Lenka aj Lucia odleteli a v deň, keď som mal letieť ja, kvôli vybuchujúcej sopke nepovolili lety. Celé to bolo nešťastie v šťastí. Našťastie, modely sme posielali mesiac pred prehliadkou, takže sa mohla konať.
Aké ohlasy si mal z New Yorku?
Ohlasy boli veľmi, veľmi dobré. Rozhodol som sa, že táto kolekcia bude jediná, ktorú si celú nechám. Nepodarilo sa to, jedny šaty zostali v New Yorku.
Ktoré šaty tam zostali a prečo?
Šaty, ktoré zostali v Amerike znázorňovali Aru hyacintovú a začal som ich robiť ako prvé. Boli úplne odlišné od ostatných modelov a dokonca som ich tam nechcel ani poslať, lebo sa mi do tej kolekcie nejako nehodili. Nakoniec tam išli. Povedali mi, že ženy sa oň doslova bili. Vážny záujem o tieto šaty prejavila producentka muzikálov z Brodwaya, ktorá si zaumienila, že ich musí mať. Dokonca povedala, že ak jej nesadnú, zaplatí mi letenky a upravím jej ich na mieru. Tak možno nakoniec do toho New Yorku predsa len poletím :-).
Bol záujem aj o ostatné modely alebo boli príliš extravagantné?
Ja si myslím, že najextravagantnejší model bola práve tá Ara. Záujem bol aj o ostatné modely, ale boli dosť ultra slim, takže asi nie na každú postavu. Celkovo však boli v rámci nositeľnosti. Snažím sa robiť módu, ktorá je nositeľná. Samozrejme, niekedy aj uletím.
Aké materiály si používal na modely z tejto kolekcie?
Gro bola čipka, takisto som sa snažil siahnuť po naturálnych materiáloch ako bavlna alebo hodváb. Dával som tam aj veľa taftu. Chcel som, aby tie modely boli tvarované a držali tvar, modelka mala byť len akýsi „vešiak“. Mušelín je splývavý, postavu kopíruje a keďže som nevedel, aké modelky budú šaty predvádzať, mušelínu som používal málo. Nechcel som, aby to bolo o modelke, ale o modeli. Takisto som siahol po pevnejších materiáloch, ktoré držia tvar. Použil som aj umelú kožu.
Aké farby prevládali na tvojich modeloch?
Pri každom modeli bola zelená farba, ale kombinovaná aj s inými farbami. So staroružovou, modrou... Používal som aj naturálne metalické farby – zlatú a striebornú. Neboli výrazné, ale skôr také telové. Na šatách bolo aj veľa odtieňov telovej farby. Aligátor bol skoro celý v spomínanej farbe a z čipky.
Čím Slováci podľa teba môžu zaujať Američanov?
Myslím si, že čistotou práce. Nie sme takí „pošahaní“ inšpiračnými zdrojmi. Sledujeme síce zahraničnú tvorbu, ale u nás sa nedeje toľko vecí ako v zahraničí, tak ani prílev nie je taký veľký. Slovensko je relatívne jedna z tých najčistejších krajín, preto mnoho umelcov prenáša tú čistotu aj do svojej tvorby. Nielen módni návrhári, ale aj maliari a pod. Je to o čistých prírodných líniách. Vo svete sa používajú kovy, plasty, slovenskí módni návrhári ešte stále siahajú po naturálnych materiáloch.
Bude táto kolekcia prezentovaná aj na Slovensku?
Nechcem ju veľmi prezentovať. Bude ešte na jednej prehliadke v Českej republike a na jednej na Slovensku. Podľa mňa táto kolekcia najviac vynikne pokope a aj preto z nej chcem vytvoriť kalendár. Bude ho fotiť fotograf Norberto Lorinci. Fotenie bude určite náročné, ale veľmi zaujímavé. Podrobnosti sa včas určite dozviete.
Zároveň s kolekciou na Slovak fashion night v New Yorku si pracoval aj na kolekcii na Bratislavské módne dni. V čom boli tieto kolekcie odlišné?
Boli diametrálne odlišné. Obidve mali dvanásť modelov, ale to ich asi jediné spájalo. Na Bratislavských módnych dňoch boli modely ženské. Žena v nich mala vyniknúť. Kolekcia s názvom Rúž bola celá v červeno – cyklámenovo – krémovej farbe. Z materiálov som často používal mušelín a organzu. Na šatách sa často objavovali volániky a výšivky. Hlavný model mi predvádzala Elena Podzámska.
Na čom pracuješ teraz? Máš voľnejšie obdobie?
Nedávno som bol na Majstrovstvách Čiech vo floristike, tam som bol ako pozvaný hosť. Pracujem aj na Majstrovstvách Slovenskej republiky vo floristike, kde som kreatívnym riaditeľom. Budú v septembri v Piešťanoch, ale už teraz na tom pracujeme. Máme veľkú podporu, keďže Slovenské majstrovstvá Victória Régia ktorú vyhlasuje Stredná odborná záhradnícka škola v Piešťanoch majú svoju veľkú tradíciu. Momentálne pracujeme už na 17. ročníku. Veľmi som chcel v júni stihnúť svoju autorskú prehliadku, ale všetko je v štádiu riešenia. Prehliadka by sa mala konať v júli v Beladiciach a pokiaľ sa všetko stihne predstaví sa na nej aj svadobná kolekcia.
Róbert Bartolen už odmalička vyrastal s láskou k prírode. V dvanástich rokoch začal robiť prvé kvetinové aranžmány a dnes je v tejto brandži majstrom Slovenska a významným európskym floristom. Róbert vyštudoval záhradnícku školu v Piešťanoch, odbor aranžovanie a záhradná architektúra. Na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre ukončil odbor záhradná architektúra. Už niekoľko rokov spolupracuje so slovenskou návrhárkou Lýdiou Eckhardt a šaty navrhuje aj známym herečkám a modelkám. Klientky však nerozlišuje na verejnosti známe a neznáme. Jeho tvorbu môžete vidieť aj na svadbách. Kvetinové dekorácie, svadobná kytica, šaty nevesty či oblek ženícha, šaty pre družičky a podobne... Jeho rukami prechádza naozaj všetko.
Foto: archív Róberta Bartolena, (c) 2010 Miro Vrlik Photography LLC