Pozvať, či nepozvať

Svadieb sa vždy zúčastňujú dve základné družstvá - prvým je dvojčlenná posádka v zložení ženích a nevesta, a druhou, kvantitatívne nešpecifikovanou skupinkou, sú hostia. Niektorí mladomanželia berú svadbu ako privátnu udalosť, takmer až intímny obrad, na ktorom si vymieňajú láskyplné a iné oduševnené sľuby a za najdôležitejšiu považujú svoju prítomnosť. Tradičnejšie zmýšľajúce páry naopak považujú svadbu za príležitosť buď na poriadnu žúrku, na ktorej bude tiecť alkohol potokom a stoly sa budú prehýbať pod váhou jedla, alebo na zídenie sa blízkej aj vzdialenej rodiny, a za najdôležitejší element považujú práve svadobných hostí.
zasadaci_poriadok_ii

A vďaka existencii takýchto protichodných spôsobov myslenia existuje aj zaujímavý problém, s ktorým sa mnohé páry na svojej svadbe stretnú - koho pozvať, koho nepozvať a ako to celé diplomaticky vyriešiť. Táto otázka alias položka v zozname svadobných príprav je na prvý pohľad nenápadná. Kto s prípravami ešte nezačal, zrejme ani len netuší, akú kalamitu vie spôsobiť. No kto už mal tú česť, veľmi dobre vie, o čom je reč.

K veci: problém býva indikovaný v prípadoch, keď sú členovia organizačného výboru (mladomanželia, rodičia a svokrovci ) úplne rozdielnych názorov. Jeden chce pozvať každého, na koho si len spomenie, pretože chce buď ukázať, že na to má alebo sa jednoducho o svoju radosť podeliť. Druhý chce pozvať len rodinu, aj keď slovíčko "len" je v tomto prípade nemiestne, pretože do rodiny započíta toľko osôb, až zoznam pozvaných začína pripomínať rodokmeň Habsburgovcov. Niekto chce naopak pozvať najmä priateľov, pretože sa túži na svadbe jednoducho dobre zabávať s blízkymi ľuďmi a niekto by zase najradšej odbavil celú svadbu s minimálnym počtom hostí blížiacim sa k nule a zbavil sa tak akýchkoľvek starostí.

V prípade takýchto protichodných predstáv nepomôže opakovanie významu slov ako logické argumenty, kompromis či dohoda, všetko je zbytočné. Problém je na svete - a poriadne veľký.

Ktosi múdry povedal, že na svadbu by nemali byť pozvaní ľudia, o ktorých ste doteraz ani nepočuli, alebo ktorí sa vo vašom spoločnom živote takmer nevyskytovali (jedna sms na Vianoce sa neráta), bez ohľadu na príbuzenské či iné väzby. Áno, znie to celkom rozumne. Oný spomínaný problém však tkvie v pravidle, že čím jednoduchšia je teória, tým komplikovanejšia je realita. Mnoho mladomanželov rieši zoznam pozvaných najdlhšie, donekonečna pripisuje nové a škrtá už napísané mená, uvažuje, kto sa na smrť urazí a kto naopak prežije, ak na zozname nebude, kto má pri kom sedieť, kto sa s kým nebaví, atď. - a popritom sa radšej snaží nemyslieť na to, že svadobný rozpočet nie je elastický a svadobná sála nafukovacia. 

Osobne fandím aj tým, ktorí chcú prežívať spečatenie lásky v súkromí, ako aj tým, ktorí chcú mať na svadbe množstvo známych tvárí s heslom veľa hláv, veľa srandy. Je mi však jasné, že v prípade multinázorových skupín sa riešenia hľadajú veľmi ťažko, často so zdravotnými následkami ako je hlavybolenie, znechutenie, či predsvadobný kolaps. Krvný tlak vám však okrem riešenia zásadnej otázky Koho áno a koho nie môže zdvihnúť aj niečo iné - a to špeciálne kasty ľudí, ktorí komplikujú život všetkým naokolo a vôbec im to nedochádza. Ide o tieto svadobné druhy:

1. samopozvanci - nepočítali ste s nimi a pozvánku pre nich pripravenú nemáte, no im to vôbec nevadí. Pozvú sa totiž sami. Na slová ako "hostina je naozaj len pre najbližšiu rodinu" nereagujú, fakt, že ste o nich od škôlky až doteraz nepočuli, je pre nich irelevantný a to, že ich tam vlastne vôbec nechcete, ich zaujíma zo všetkého najmenej. Najhorší level sú hostia, u ktorých dané správanie predpokladáte a preto im o ničom nehovoríte - oni si však  termín aj miesto záhadne vypátrajú a na svadbu sa dostavia. Vysmiati a spokojní sami so sebou.

 
2. komplikovanci - pozvali ste ich, a oni aj chcú prísť, ale -  nevyhovuje im termín, majú problém dostaviť sa na miesto určenia, vyžadujú špeciálne večerné menu, robia obštrukcie pri tvorbe zasadacieho poriadku, nasilu chcú nosiť veľkolepé dary, o ktoré nikto nestojí, vnucujú sa pri prípravách a ich hlavným (utajeným) cieľom je strhnúť celú pozornosť na seba a vymeniť si s vami úlohu hviezdy večera. Ilustračným príkladom je trebárs staršia slobodná sestra nevesty, ktorá nedokáže prehltnúť párové šťastie svojho mladšieho súrodenca.


3. karavána - úplná lahôdka. Často ide o nenápadné osoby, ktoré však majú jednu "milú" vlastnosť - objavia sa a s nimi ďalší zástup osôb, ktorý nemá konca. Pozvete jednu osobu, budete mať desať - trebárs sesternicu, ktorá má manžela, štyri deti, z ktorých to najstaršie má už tiež partnera a dieťa, a očividne sa nikto bez nikoho nepohne ani na krok.
Ako sa brániť? Nijako. Nemáte šancu. Neostáva vám nič iné, ako sa tešiť z toľkého záujmu o váš veľký deň a nestresovať sa tým, že polovicu ľudí, ktorí vám po obrade gratulujú, vidíte prvý a možno aj posledný krát v živote.

Veď počas svadobnej noci budete už určite len sami dvaja :)

Iva | 31.5.2010, 10:00