Počas nástupu na obrad hrá pieseň a prichádzajú družičky a príbuzní, ženích vstúpi nakoniec. Po ňom vstupuje nevesta, pričom ženích čaká vpredu. Nasleduje príhovor obradníka, ktorý privíta prítomných, niekoľko modlitieb a spevov. Potom kazateľ snúbencov predstaví: „Vážené svadobné zhromaždenie, dovoľte mi, predtým, než pristúpime k sobášnemu obradu, aby som vám predstavil snúbencov.“ Vysloví ich mená (napr. Ondrej a Anna) a miesta trvalého bydliska, a tým začína samotný sobášny obrad. Tento úvod však môže byť doplnený o poďakovanie rodičom či o symbolické zapaľovanie sviečok. Tenšie sviečky po bokoch symbolizujú život snúbencov ,ešte keď žili sami, teda jeden bez druhého. Zlúčenie plameňov dvoch sviečok do plameňa jednej veľkej odzrkadľuje verš z Biblie, ktorý hovorí o spojení v jedno telo, jednu dušu a jedného ducha. Životy mladomanželov sa symbolicky spoja, aby už nesvietili sami pre seba, ale spoločne svojmu okoliu.
Snúbenci sa postavia do stredu pódia a obradník sa im prihovára: „Milí snúbenci! V žiadosti o uzavretie manželstva ste uviedli, že vám nie je známa žiadna okolnosť, ktorá by prekážala uzavrieť vaše manželstvo. Poznáte navzájom svoj zdravotný stav a dohodli ste sa na spoločnom priezvisku (uvedie priezvisko). Keďže všetky náležitosti pre uzavretie manželstva sú splnené, pýtam sa teba, brat Ondrej: chceš s tu prítomnou Annou dobrovoľne uzavrieť manželstvo? /Áno chcem./ Pýtam sa teba, sestra Anna, chceš s tu prítomným Ondrejom dobrovoľne uzavrieť manželstvo? /Áno chcem./“
Vyhlásením súhlasných odpovedí však obrad nekončí, snúbenci si vymenia manželské sľuby, ktoré opakujú po kazateľovi: "Ja, Ondrej, v prítomnosti Božej a týchto svedkov beriem si Teba, Anna, od tohto dňa za svoju manželku. V časoch dobrých aj zlých, v bohatstve aj v chudobe, v chorobe aj v zdraví, budem Ťa milovať a vážiť si Ťa. Budem sa o Teba starať a ochraňovať Ťa. Budem ti zachovávať svoju vernosť, až pokým nás smrť nerozdelí. Chcem všetko zdieľať s Tebou v láske Božej, podľa Božieho svätého ustanovenia." Podobne svoj sľub vyriekne aj manželka.
A nastáva radostná chvíľa výmeny prstienkov, kedy kazateľ alebo iná poverená osoba prinesie prstene na podnose, vankúšiku, tanieriku alebo inak. Obrúčky sú symbolom vzájomnej lásky ženícha a nevesty, ktorá sa nikdy nekončí. Ani prsteň nemá začiatok, ani koniec, je „večne“ okrúhly. Potom obradník pristúpi k mladomanželom, pričom ženích a nevesta pokľaknú. Sobášiaci vyprosuje od Boha požehnanie pre ich život, ktorým vstupujú do stavu manželského. Boh totiž na počiatku sveta požehnal muža a ženu a to vtedy, keď ich stvoril a „dal do kopy“. Skladanie rúk na snúbencov má teda biblické pozadie. Prosby o Božie požehnanie sa konali tak, že sa položili ruky na dotyčného, preto sa skladajú ruky aj na novomanželov.
Pre úplné spečatenie zväzku nasleduje podpísanie sobášnej zmluvy a vyhlásenie ustanovenia manželstva. Kazateľ mladomanželov drží za spojené ruky a hovorí: „Autoritou, ktorá mi bola zverená, prehlasujem, že Ondrej a Anna sú od teraz manžel a manželka v súlade s Božím plánom stvorenia, ako aj so zákonmi tohto štátu. A tak - čo Boh spojil, človek nerozlučuj! Amen.“ A aby bol sobášny akt definitívne spečatený, na rad prichádza manželský bozk! Na záver nasleduje prečítanie textu z Biblie pre novomanželov a príhovor, po ktorom si mladý manželský pár môže ísť po gratulácie.
Milé čitateľky!
Veríme, že ste si počas čítania tohto článku živo predstavovali každé slovo a každú vetu. Ak vás baptistický sobáš niečím zaujal alebo prekvapil a ste zvedavé, ako vyzerá baptistická svadba, už čoskoro vám prinesieme článok o baptistickej hostine, ktorá vás určite prekvapí svojím obsahom, programom a obyčajami.
Foto: Martin Žikavský