Prvé chvíle, ktoré ostanú v srdci navždy...
Za ich prvým stretnutím stojí trvalé bydlisko v Petržalke a spoloční kamaráti. Roman vraj mal už vtedy na Paulínku „zálusk“ a bolo to, veru, vzájomné... „Už vtedy to bol veľký fešák, navyše skromný a športovec! No nezamiluj sa,“ s dôvtipom vraví nevesta. Od prvého stretnutia prešlo niekoľko rokov, až sa na jednej oslave stretli znova, z čoho sa vykľulo prvé rande. No a po tri a pol roku bol prsteň na tom správnom prste. :)
„Paulínka sa mi hneď zapáčila. Pôsobila sebavedomo, krásne sa usmievala a bola veľmi sexi. V tom čase však mala iného nápadníka a ja som rozhodol do toho nemiešať. Počkal som si na svoju šancu pár rokov a oplatilo sa,“ takto si spomína na prvé nesmelé prejavy sympatií Roman.
Zásnuby v Starom Meste
Už od jari sa manželia rozprávali o spoločnej budúcnosti. Chceli skúsiť život v zahraničí, no chceli ho prežiť spoločne. Manželstvo bolo teda prirodzeným vyústením týchto túžob... „Zásnuby boli teda trošku očakávané, ale presný deň som nevedela. Po mojich úspešných bakalárskych štátniciach som bola so spolužiakmi oslavovať v meste. Ešte v ten večer po mňa prišiel môj manžel do mesta. Navrhol prechádzku, a keďže bol krásny a teplý letný večer, súhlasila som. Prechádzali sme sa na miestach, kde sme spolu často randili a trávili veľa času. V jednej uličke, ktorá je celkom frekventovaná, sme sa odrazu ocitli celkom sami, kľakol si a požiadal ma o ruku. Bez váhania som povedala ÁNO. Nikto tam vtedy nebol, takže sme si celý moment vychutnali. Bol to jeden z najkrajších dní môjho života,“ pripomína si dojímavý moment šťastná Paulínka.
Svadobný deň Paulínky & Romana
Svadobný fotograf: Peter Richtárech
Dátum svadby: 19. 8. 2017
Miesto svadobného fotenia: Sad Janka Kráľa, Starý most a Bratislavský hrad, Bratislava
Miesto svadobného obradu: Modrý kostolík (Kostol svätej Alžbety), Bratislava
Miesto svadobnej oslavy: Business Centrum Zochova 5, Bratislava
Svadobné šaty: Svadobný salón NICOLE, Bratislava
Svadobný oblek ženícha: Blažek
Účes nevesty: Salón Daria
Mejkap nevesty: Martina Krupčíková Make-up
Svadobné obrúčky: Zlatníctvo Fortuna Aurum (obrúčky podľa vlastného návrhu), Kalinkovo
Kytica nevesty a kvetinová výzdoba: Mária Petríková
Catering: BBCatering Stupava
Svadobná torta: Anna Lukačovičová
DJ na svadbe: Ivan Šuťovský (DJ Šuťo)
Svadobné tlačoviny: vlastný návrh svadobných oznámení, menu a harmonogramu, tlač FaxCopy
Predsvadobná cesta: Bulharsko
Tri mesiace do svadby
Sympatický pár sa zasnúbil 19. júna a svadba bola 19. augusta. Možno si poviete, že to musela byť riadna „plánovacia rýchlovka“, no manželia nechceli so svadbou otáľať. Aj keď sa to spočiatku nestretlo s podporou rodiny, nakoniec všetko dopadlo na výbornú. „S odstupom času si uvedomujeme, že to bol pre rodičov nesmierny šok a trochu aj stres zorganizovať ich „prvú“ svadbu tak rýchlo (prvú, lebo sme obaja najmladší z troch súrodencov a brali sme sa ako prví). Celkovo sa neradi držíme stereotypných vzorcov – zásnuby a potom svadba do roka. Niekedy sme radi spontánni a potom si to o to viac užijeme,“ ozrejmuje nevesta a ženích.
Malá & komorná
Predstavy o svadbe sa dokonale zhodovali so skutočnosťou, čomu sa manželia veľmi tešili. Chceli malú komornú atmosféru a mať veci „inak a iné, také naše“, ako sami prízvukujú. A to sa im aj splnilo: „Mali sme 41 hostí a večer po 21.00 začali chodiť ostatní kamaráti. Samozrejme, veľa vecí človek zistí, až keď svadbu naozaj aktívne plánuje, preto som musela dať zbohom niektorým naivným dievčenským predstavám, ale nič neľutujem ani nemám pocit, že by nám niečo chýbalo.“
Dilema so svadobnými šatami
Výber svadobných šiat zhrnula Paulínka dvomi slovami - náročný proces. „Časová krátkosť a, navyše, rozhodovanie nie je moja ani mamina silná stránka. Prešli sme asi všetky salóny v Bratislave, poskúšala som desiatky šiat. Mala som to šťastie či skôr smolu, že mi väčšina šiat sedela, a teda výber sa veľmi nezužoval. Taktiež sme si s manželom dohodli predsvadobnú cestu, čo tiež skrátilo interval na výber dokonalých šiat. Do poslednej chvíle som mala dvoje šiat, medzi ktorými nebolo možné sa rozhodnúť. Ešte v deň skúšky som v nich plakala. Veru, tetušky salóne mali božiu trpezlivosť. Snúbenec ma vidieť nemohol, ale, našťastie, môj brat, ktorý pracuje v Nemecku, prišiel na Slovensko týždeň pred svadbou a on v sekunde rozhodol o šatách aj závoji. Bola som za „princeznú“, nechápem, ako som mohla toľko váhať, tie šaty milujem!“ s úsmevom spomína nevesta.
Perfect day
Svadobný deň pre nevestu začal už skoro ráno, o 7.00 sa už sedelo v kaderníctve. Potom nasledoval mejkap, ešte nejaké drobné úpravy a nakoniec sa už len obliecť do šiat a ísť sa fotiť. Aj keď manželom svadobný deň ubehol veľmi rýchlo, bol celý dokonalý. „Bol nezabudnuteľný a prekrásny, nedajú sa z neho vyňať časti, ktoré boli najkrajšie. Bol to prepojený celok.“
Ženích „doružova“
Ani so ženíchom to nebolo úplne jednoduché pri výbere svadobného obleku... „Sako sme kúpili v Bratislave a po oblekové nohavice sme išli až do Brna. Upravovali ich na mieru priamo u Blažeka. Košelu sme vyberali vo viacerých obchodoch, aby nakoniec perfektne sadla košeľa z Pietro Filipi. Aby sme sa zladili „doružova“, čakali sme na ručne vyrábané traky, motýlika a manžetové gombičky zo Sashe tri týždne. Tie s miernymi komplikáciami, našťastie, dorazili včas.“
Zaostrené na svadobného fotografa Petra Richtárecha
Manželia na otázku, ako sa im spolupracovalo s fotografom, odpovedali hneď v prvej vete veľmi pozitívne: „Peťo bol perfektný.“ Dostali sa k nemu viac-menej náhodne. Keďže svadba sa obyčajne plánuje dlhšie ako dva mesiace, takmer všetci fotografi už boli obsadení. Všetko zachránila nevestina kamarátka... „Tá uverejnila výzvu na svojej facebookovej stránke „na zázrak“ a vyzvala svojich kolegov, ak sú náhodou zázračne voľní a mali by chuť a čas prísť fotiť našu svadbu, o zaslanie kontaktov. Zo všekých ponúk sa nám Peťo zapáčil najviac, okamžite sme zostali očarení jeho osobitým zachytením momentu. I on sám je charizmatický, veľmi príjemný a ochotný, vedeli sme si všetko dohodnúť. Vo svadobný deň chcel byť s nevestou už od rána a našiel si čas na všetko, čo sme chceli stihnúť. Fotila s ním aj jeho priateľka Laura, takže sme mali luxusný štáb,“ pochvaľujú si manželia.
Romanova nádherná nevesta
Ženích nevestu prvýkrát uvidel na fotení, aby to bolo zachytené na fotografiách. A tak sa s fotografom presunuli do Sadu Janka Kráľa a netrpezlivo čakali na príchod nevesty... „Keď prišla, poklepala ma po ramene, otočil som sa a zbadal som ju v tých krásnych šatách, ktoré predo mnou celé tie dni zodpovedne skrývala. Bola krásna a zároveň prirodzená. Obával som sa, že ju kaderníčka a vizážistka zmenia na nepoznanie, čo som nechcel. Bola naozaj nádherná, niekoľko chvíľ sme obaja na seba pozerali a nevedeli sme sa zastaviť,“ pripomína si silný moment Roman.
Miesta s pridanou hodnotou
Fotenie bolo pre manželov úžasným zážitkom aj vďaka tomu, že sa fotili na obľúbených miestach – v Sade Janka Kráľa, na Starom moste a na Bratislavskom hrade. Aj keď im zrána popŕchalo, napokon načas dážď ustal. „Fotograf aj s asistentkou zostali s nami až do rána, urobili asi milión fotiek, ale keďže sme ich skoro vôbec nevnímali, pretože boli úplne nenápadní, vytvorili hromadu momentiek a nechali nám tak na svadbu tie najkrajšie spomienky.“
Vlastné sľuby
V spleti pekných okamihov svadobného dňa však bol jeden, ktorý neveste zarezonoval najviac: „Bol jeden moment, ktorý patril výhradne nám. Keď sme zostali na 5 minút sami v aute pred obradom. Vtedy sme si vymenili naše vlastné sľuby a obom sa nám nahrnuli slzy do očí. Bol to veľmi silný a nezabudnuteľný zážitok.“
Jedinečné handmade svadobné drobnôstky
„S výzdobou nám veľmi pomohla rodina, jeden letný večer sme sa dokonca zišli, ja, môj manžel, mama a sestra a vyrábali sme svietniky, vázičky, menovky a iné. Bolo krásne mať na svadbe ručne vyrobené ozdoby a za túto pomoc budeme navždy vďační. Vyhnúť sme sa, samozrejme, chceli gýču. „Musn‘t have“ pre mňa boli návleky na stoličkách. To naozaj nemusím. Veľmi som aj túžila mať svadbu doružova, čo sa tiež splnilo,“ teší sa spokojná nevesta.
Keď v deň svadby prší šťastie...
Svadba sa konala v Bratislave, čo bolo logické, keďže je to rodné mesto manželov. S čím však nerátali, bolo nepriaznivé počasie. „Veď v auguste, v deň našej svadby, predsa nemôže pršať,“ myslela si nevesta. Našťastie, priestor svadobnej hostiny bol vynikajúcim kompromisom a svadobčanom poskytol útočisko pred dažďom. Našla ho sestra nevesty a manželov vlastne celý čas „trčal“ rovno pod nosom. „Keď sme tam s Romankom prišli, boli sme očarení! Nádherná prerobená historická budova, vysoké stropy, pôvodné zábradlia. Je to bývalá židovská škola, dnes Business Centrum. Obrovskou výhodou bolo, že priestor bol nielen vnútri, ale nachádzal sa tam aj krásny dvor (vnútroblok), kde boli steny obrastené paviničom a krásne dvojkrídlové okná. Hneď sme si to tam zamilovali.“
Svadba „na mieru“
Pár chcel mať hostinu vonku, takže dážď vyriešili dvomi altánkami, ktoré vydržali až do rána. Výzdoba bola ružová, dokombinovaná jutovinou, čo bolo veľmi svieže a pekné. Manželia si sami navrhli aj tortu, jej chuť a dizajn. Priestor mali prenajatý na tri dni, ktoré si dosýta užili. Boli nesmierne radi, že sa im podarilo zorganizovať svadbu v priestore, v ktorom si mohli vybrať vlastný catering, pretože chceli mať svadbu „ušitú“ presne pre nich. „Vďaka všetkým ľudom, ktorí nám pomohli. Od rodičov a súrodencov cez priateľov a známych. Všetci priložili ruku k dielu, každý kde mohol a vedel tak, aby pomohli naplniť naše predstavy a očakávania.“
Svadobná zábava
Romanovi zarezonoval tento moment zo svadobného dňa: „Veľmi rád spomínam na prvý novomanželský tanec, na ktorý sme si vytvorili vlastný remix troch pesničiek – začali sme pomalým slaďákom „All of me“ (John Legend), zrýchlili sme pri „Let‘s stay together“ (Al Green) a odviazali sa pri „Never can tell“ (Chuck Berry). Všetky mali hlbší text, ktorý sa pre nás hodil. Veľmi podarený bol aj svadobný kvíz, pri ktorom sa zabavili naozaj všetci, aj my s Paulínkou. Vytvorila ho Paulínkina sestra a zároveň svedkyňa s jej priateľom.“
Autora svadobných fotografií nájdete v katalógu firiem:
Čo sa zmenilo po svadbe?
„Zmenilo sa to, že spolu bývame. Čo je, samozrejme, veľká zmena, na ktorú bolo potrebné si zvyknúť. A je to veľmi príjemný pocit, byť svoji, vnáša to do vzťahu pohodu a sme si bližší než kedykoľvek predtým. Svadba bola určite náš najkrajší deň v živote, nesmierne sme si to užili, a ak by sme do toho mali ísť znova, nič by sme nemenili. Tešíme sa na všetko čo nás čaká, na roky v zahraničí a na ukončenie školy,“ s úsmevom odpovedajú manželia.
Na
záver ešte uvádzajú úsmevnú zhodu okolností: „Naši otcovia boli spolužiaci na
ZDŠ a zároveň sme niekoľko rokov bývali pár brán od seba, keď nás mamy
kočíkovali.“ Čo dodať... Paulínka a Roman si zrejme boli už od malička „súdení“.
:)