Prvé rande netradične - v Chorvátsku...
Spoznali sa na dovolenke v Chorvátsku, no nie tak celkom náhodou, pretože ich rodičia sa poznali a na dovolenku sa rozhodli ísť spolu. Lucia ozrejmuje: "Vtedy ešte naši rodičia netušili, že zo spoločne naplánovanej dovolenky vznikne veľká láska a raz budú plánovať nie spoločnú dovolenku, ale svadbu. Táto dovolenka nám umožnila aspoň trochu spoznať jeden druhého. Myslím, že môžem povedať, že naše prvé rande bolo práve v Chorvátsku, keď ma môj manžel pozval na zmrzlinu, v ten večer sme sa dlho prechádzali po pláži a ešte dlhšie rozprávali. Na konci dovolenky bolo všetkým jasné, že sme sa do seba zamilovali a že naša rodiaca sa láska dovolenkou vôbec nekončí."
Svadobný deň Lucie & Petra
Svadobný fotograf: Roland Frajka photographySvadobný kameraman: Boris Holečko
Dátum svadby: 6. 8. 2016Miesto svadobného fotenia: Mašekov Mlyn Miesto svadobného obradu: Kostol sv. Michala Archanjela, Michal nad ŽitavouMiesto svadobnej oslavy: Mlyn u Anastázie, PohraniceSvadobné šaty: Ivana MarmareSvadobný účes: Alena UharčekováSvadobný mejkap: Dominika Bogyová – Mary KaySvadobné obrúčky: Vladimír HomolaKytica nevesty: Marta Abrhanová Svadobná torta: Renáta KovačičováDJ na svadbe: Marek KosibaKvetinová výzdoba: Daniela Poláková, Team z Pohraníc, Marta AbrhanováSvadobné tlačoviny: navrhla nevesta a tlačil Donatello, VrábleSvadobná cesta: miesto, kde sme sa spoznali: Chorvátsko, Duče
Žiadosť o ruku v krásnom chráme v prírode
Ako tak s láskou pribúdali i roky, Lucia a Peter sa začali rozprávať o budúcnosti a svadbe... "Zásnuby boli pre mňa krásnym prekvapením, ale na druhej strane sme obaja vedeli, že je ten správny čas. Môj manžel si pre naše zásnuby vybral krásny slnečný sobotný deň, 12. september. Vybral si tiché a výnimočné miesto a aby ma na toto miesto dostal, použil veľmi dôveryhodné klamstvo. Manželova krstná mama je totiž kvetinárka. Manžel jej často pomáhal s dovozom kvetov a kvety vyzdvihoval v sobotu u jej dodávateľa v Novej Vsi nad Žitavou. Takmer vždy ma vzal so sebou a zastavili sme sa na Studničke v Novej Vsi," s úsmevom spomína Lucka.
Studnička je miestom, kde sa uskutočňujú púte. Krása prírody a čaro tohto miesta isto imponovalo aj Petrovi, keď sa rozhodol pokľaknúť pred Luciou práve tu... "Prekvapilo ma, keď sme šli najskôr na studničku, ale stále mi nebolo nič podozrivé. V tichosti bez slov sme kráčali k oltáru a krátko sme sa na tomto mieste modlili. Po modlitbe si môj manžel kľakol a spýtal sa ma tú najkrajšiu vetu. Bolo to krásne, jednoduché a jedinečné zároveň. Boli sme šťastní. Deň našich zásnub mal pokračovanie, môj manžel ma pozval na malý, krásny výlet. Navštívili sme ďalšie čarovné miesto, Drážovský kostolík," spokojne dodáva nevesta.
Zásnuby očami ženícha Petra
"Výber prsteňa som konzultoval s mojou švagrinou, ktorá moju manželku pozná najlepšie. Naše predstavy sa celkom zhodli a vybrali sme prsteň, o ktorom sme si mysleli, že sa bude Lucke páčiť. Nad spôsobom požiadania o ruku som začal premýšľať, až keď som mal prsteň kúpený. Snažil som sa nájsť spôsob, ako Lucku požiadať o ruku v momente, keď to bude najmenej čakať, a myslím, že sa mi to podarilo. Moja manželka vôbec nič netušila," spokojne poznamenáva ženích.
Keď sa zapojí celá rodina, všetko ide ľahšie...
Organizáciu svadby si užívali nielen snúbenci, ale aj celá rodina. Prioritou bola sála, kostol, kňaz, fotograf, kamera a DJ. Nevesta Lucka si už dlhší čas zbierala inšpirácie na pintereste. A ako postupovali pri prípravách? Lucka vysvetľuje: "Ako prvé sme začali uvažovať nad svadobným oznámením. Moja predstava bola jemná fotografia s bielym písmom. Pozvánky k svadobnému stolu som si taktiež navrhla sama a dotvárala som ich ozdobným čipkovým papierom. Môjmu manželovi šlo lepšie manažovanie vecí, ktoré sa týkali stretnutí či platenia dodávateľov, zabezpečil tiež šoférov na svadobný deň, obrúčky a iné praktické záležitosti." Je teda zrejmé, že manželia skvele spolupracovali, pričom dodávajú, že si vyrábali aj menovky, urobili návrhy na svadobné medíky či svadobné pierka.
"Moje šikovné pomocníčky sestra so sesternicou sa presunuli do kuchyne, kde pár dní pred svadbou pripravovali chutný candy bar na svadobnú hostinu. Posledné dni pred svadbou pomáhal s prípravou úplne každý a každý večer z nášho domu odchádzalo asi dvadsať ľudí. V tých chvíľach som si uvedomila, akých vzácnych ľudí mám okolo seba a ako nám prajú a robia všetko preto, aby náš veľký deň bol pre nás nezabudnuteľným. Osobne si však myslím, že všetky tieto pozlátka by bez tej najdôležitejšej podstaty, teda lásky, boli ničím. Najdôležitejšia bola pre nás samotná príprava na manželstvo a na prísahu, ktorá spojí naše životy," nešetrí krásnymi slovami nevesta Lucka.
Nevesta radí nevestám...
"V súvislosti s prípravami by som budúcim nevestám odkázala nech sa obklopia dobrými ľuďmi. Nie je dôležité ako profesionálne budete mať vašu svadbu pripravenú. Možno si ani neuvedomujete, ale s mnohými vecami vám vedia nezištne pomôcť i vaši blízki, kamaráti, susedia, nebojte sa ich osloviť. Užijete si s nimi krásny čas príprav, smiechu, zábavy. Dôležitých dodávateľov si zabezpečte oveľa skôr, ako iné veci (fotograf, kameraman, DJ, vizáž). A žiaden predsvadobný ani svadobný stres si nepripúšťajte. Svadba je raz v živote, nemôžete dovoliť stresu, aby vás okradol o tieto okamihy. Hlavne si deň pred svadbou spravte maximálnu pohodu. Ak ešte treba niečo doladiť, poverte tým vašich priateľov alebo družičky. To, čo si budete zo svadby pamätať najviac, je atmosféra, ktorá tam panovala. Ak budete žiariť vy, budú žiariť všetci. Šaty, účes, kytica, výzdoba o pár rokov nebudú v móde, ale atmosféra, ktorú prežijete vo váš svadobný deň bude navždy vaše srdcia napĺňať radosťou. A na záver chcem dodať, podstata a význam svadby tkvie niekde úplne inde, pri všetkých prípravách je najdôležitejšia vaša láska. Nič viac, ani menej."
V prirodzenosti sa skrýva čaro...
"Hoci som nemala presnú predstavu o účese a líčení, vedela som, že nechcem byť niekým iným. Chcela som byť prirodzená aj v účese aj v líčení. Musím však povedať pravdu, že hoci teraz spätne to považujem za veľmi dôležitú súčasť svadobného outfitu, riešila som to asi zo všetkého najmenej," priznáva Lucia.
Svadobné šaty hodné princeznej
Lucka mala osobitnú radosť zo skúšania svadobných šiat. Tvrdí, že s maminkou, sestrou, sesternicou a kamoškami prechodili neskutočne veľa svadobných salónov. Túto časť príprav si Lucka skutočne vychutnávala, veď sa mohla veľakrát cítiť ako princezná, hoci si v konečnom dôsledku ani v jednom salóne svadobné šaty nevybrala, rada na to spomína. A ako nakoniec dopadol výber svadobných šiat? "Vedela som, aké šaty určite nechcem a okruh výberu sa mi stále viac zužoval. Žiadne šaty sa mi v žiadnom svadobnom salóne nepáčili natoľko, žeby som neváhala a brala ich, preto som sa rozhodla pre šitie. Rozhodla som sa pre hladkú viacvrstvovú tylovú sukňu s vlečkou a čipkový vrch s krátkymi padnutými ramenami. Čipku mi vybrala návrhárka Ivana Marmare na základe mojej predstavy. Šaty mi sedeli na milimeter a cítila som sa v nich ako princezná. Predstavu o šatách som veľmi zahmlene predostierala i môjmu manželovi, aby som zistila, či sa mu v mojich vysnívaných šatách budem páčiť. On mi však nato vždy povedal len toľko, že sa mu budem páčiť, aj keby som prišla vo vreci," s úsmevom poznamenáva spokojná a skutočne pôvabná nevesta Lucia.
Svadba "ošéfovaná" na jednotku
Nevesta Lucka priznáva, že svadobný deň by si nevedela predstaviť bez rodiny a blízkych priateľov, lebo vďaka nim bola ich svadba tým, čím bola - skutočne krásnou a nezabudnuteľnou oslavou. Hostia sa na svadbe cítili tak dobre nielen preto, že boli jej súčasťou, ale aj preto, že boli tvorcami celého svadobného dňa. Nevesta však dodáva: "Najlepší a najväčší manažéri boli môj ocko s maminkou. Som za nich nesmierne vďačná. Vďaka tomu, že ich mám, som nemusela na veľa vecí myslieť. Mali premyslené všetko do detailu, spoločne pripravili zoznam vecí, ktoré bolo potrebné zabezpečiť od jedla, pitia, alkoholu, ľudí na svadobnej hodine, šoférov, uskladnenia zákuskov a kvetov."
Okrem nich pomáhala celučičká rodina a priatelia, ktorí chystali, zdobili, balili, vešali, rozvážali a zabezpečovali všetko potrebné. "Čo je ešte dôležitejšie, nevieme si náš svadobný deň predstaviť bez prítomnosti Boha, ktorý sa o nás stará a požehnáva naše životy a životy našich blízkych," dodáva Lucia.
Ženích v modrom
Čo sa týka výberu obleku, Lucka s Petrom sa zhodli na modrej farbe, kravatu, topánky i manžety si Peter vybral sám a zvládol to super. "Svadobný oblek si môj manžel našiel síce len dva týždne pred svadbou, ale bol v ňom za najväčšieho fešáka," nešetrí lichôtkami na adresu manžela nevesta.
Pamätám si každý moment...
...od momentu, ako Lucke zazvonil budík, až po odchod zo svadobnej oslavy so svojím manželom. Prežívanie svadobného dňa považuje tak trochu za zázrak. "Nedokážem opísať môj pokoj, s akým som sa v svadobný deň zobudila. Ani v jeden deň som nebola taká vyrovnaná a vnútorne pokojná, ako v ten. Bola som šťastná a pripravená vstúpiť do manželstva s mužom, ktorého milujem bez ohľadu nato, či nám to pokazí počasie, alebo sme na niečo zabudli. Nasávala som každú jednu minútu, chvíľu a užívala som si prítomnosť každého okamihu. Bolo však viacero špeciálnych okamihov, na ktoré som sa veľmi tešila a ešte viac si ich užívala. Prvým dôležitým bolo stretnutie s Peťom. Tešila som sa na to, ako sa navzájom uvidíme, tie pohľady boli nekonečné."
Svadobný fotograf: Roland Frajka
Manželia považovali svadobného fotografa za kľúčovú osobu, preto si ho vybrali v dostatočnom predstihu. A prečo práve Roland? "Vybrali sme si ho z viacerých dôvodov. Na základe práce, ktorú robí, ceny, na základe recenzií od našich známych... Roli mal od prvého stretnutia všetko do detailu premyslené. Musím uznať, že okrem svadobného fotografa zastával tiež rolu manažéra nášho svadobného dňa. Vedel presne, kedy musíme odísť na fotenie a koľko tam môžeme byť, koľko času patrí kaderníčke, vizážistke, kedy bude svadobné fotenie s rodinou atď.," tešia sa manželia, ktorým naozaj v značnej miere pomohol s organizáciou svadobného dňa.
"Štvrtok pred svadbou sme mali s Rolandom posledné stretnutie. Svadobné fotenie sme si naplánovali na iný deň, ale operatívne sme ho zmenili a fotili v deň svadobný, keďže plány počasia sa zmenili a bolo viac než ideálne. Počas fotenia sme nemali žiaden stres, vedeli sme, že Roli vie, čo robí, nemuseli sme to nejako zvlášť plánovať. Plynulo to veľmi príjemne. Nato, že sme mali pomerne málo času, Roli stihol spraviť množstvo krásnych záberov," s úsmevom konštatujú Lucia a Peter. Nemožno však nespomenúť i svadobného kameramana: "Dlho sme uvažovali, či kamera stojí zato, ale po skúsenosti môžeme kvalitnú kameru iba odporučiť. Boris, náš špičkový kameraman, nám odovzdal nádhernú živú spomienku na náš svadobný deň a často si púšťame naše krátke svadobné video."
Náš deň "D" žije na svadobných fotografiách...
Fotky majú veľké čaro, dokážu zachytiť atmosféru, emócie, okamihy. Manželia sú od svadby so svadobnými fotografiami neustále v kontakte: "Je to ten najkrajší darček a spomienka, akú sme mohli odovzdať našim drahým hosťom, priateľom, známym, našej najbližšej rodine, ale najmä je to dar pre nás. Zo svadobných fotografií sme okrem iného pripravili pre našich blízkych svadobnú knihu, bola pre nich najkrajším darom a zároveň vďakou."
Silný okamih plný obdivu a vďaky...
"Jedným z dôležitých okamihov bol príchod do kostola s mojím ockom. Ako ma viedol k oltáru, ďakovala som za neho Bohu. Ďakovala som, že som od môjho narodenia cítila prítomnosť skutočného muža, ktorý sa nebojí milovať a obetovať sa. Ukázal mi dokonalý vzor mužnosti a obetavosti. Bola to pre mňa skutočne silná a krásna chvíľa," spomína nevesta Lucia.
"Áno!"
Podstata tohto dňa však tkvela v prísahe pred Bohom. Manželstvo pre Luciu a Peťa znamenalo puto na celý život, a slová, ktoré si v kostole odriekali, neboli len formulka, alebo povinnosť. Boli vyznaním vzájomnej lásky jeden k druhému a k Bohu, ktorý ich v ten deň spojil. Lucia ozrejmuje: "V tej chvíli som nebola dojatá, nebola som plná emócií, ani stresu. Bola som pripravená stať sa manželkou. Emócie sa začali vyplavovať, keď sme opúšťali kostol, pohľady ľudí, ktorí nám prajú, boli na nezaplatenie. Pri gratuláciách sa plač striedal so smiechom, s úsmevmi, bozkami, objatiami. V momente, ako sme sadli do nášho svadobného auta, sme mohli vypustiť všetky naše dojmy a byť aspoň chvíľku sami. Zároveň sme sa tešili na pokračovanie nášho krásneho dňa."
Miesto svadobnej hostiny: Mlyn u Anastázie
Nádherné priestory zrekonštruovaného mlynu boli naozaj čarovným miestom. Nevesta tvrdí, že ich zaujal na fotkách, no keď ho uvideli naživo, boli si istí, že tam prežijú nádhernú svadbu. "To miesto je útulné, romantické, nežné. Odporúčam ho úplne každému. S nápadom prišiel môj ocko, ktorý mal na toto miesto dobré recenzie od svojho známeho. Keď sme v náš svadobný deň vstúpili do sály, mala som pocit, že som v kvetinovom kráľovstve, niečo nádherné. Zorganizovanie celého priestoru bolo maximálne podľa mojich predstáv. Počas svadobnej hostiny sme na každého hosťa v sále videli, užívali sme si prítomnosť jeden druhého, našich milovaných priateľov a rodiny, vôňu kvetov, blikajúce svetielka a v neposlednom rade usmiate tváre personálu. Tá atmosféra nám utkvela v srdciach," pochvaľujú si manželia.
V odtieňoch ružovej...
Čo sa týka svadobnej výzdoby, bola ladená do jemnej ružovej farby. "Vôbec mi neprekážalo, že výzdoba nebola jednoliata, podieľalo sa na nej viacero ľudí a rúk, každý mal zo svojej časti práce radosť a rovnako i ja. Svadobnú sálu nám zdobil personál z Pohraníc. Urobili to taktiež prekrásne, všetci sme boli unesení. K farbe výzdoby som zladila i moje družičky, ktoré mali ružové šaty. Látku som navrhla ja a strih si zvolili ony," spokojne vysvetľuje nevesta Lucka.
"I have loved you for a thousand years. I'll love you for a thousand more..."
Svadobný tanec tancovali na pieseň A Thousand Years od Christiny Perry. Vymýšľala ho nevesta a Peter súhlasil. "Cvičili sme si ho poctivo tri týždne pred svadbou a musím povedať, že môj manžel si pamätal lepšie kroky ako ja. Tak trochu som sa inšpirovala svadobnými tancami na internete. Svadobný tanec sme si neskutočne užívali. Tá chvíľa proste patrila nám," oživuje si spomienky Lucka.
Plný tanečný parket
O zábavu sa postaral DJ, ktorý bol rodinným známym: "Zábava bola perfektná. Bavili sa starší, mladí, deti a hlavne my dvaja. V pamäti mi utkveli slová mojej krstnej mamy, ktorá mi večer pred svadbou povedala: ,,Luci, ako sa budeš baviť ty s Peťom, tak sa budú baviť všetci“. A mala pravdu. Snažili sme sa venovať nielen jeden druhému, ale všetkým hosťom. Každý jeden hosť bol pre nás dôležitý, pokiaľ to bolo možné s každým sme sa snažili tancovať, na každého sme sa snažili nájsť aspoň kúsok času. To je podľa nás veľmi dôležité."
Svadobné čepčenie s najbližšími priateľkami
Luciino čepčenie bolo výnimočné v tom, že jej ho pripravili blízke priateľky, s ktorými vyrastala. Pre manželov to teda bolo veľmi osobné: "Možno to nebola Lúčnica ani iný profesionálny súbor, ale pre mňa to bola tá najosobnejšia rozlúčka s mojimi drahými priateľkami. Kroje boli z našej obce, okrem dvoch krojov, ktoré sme si vypožičali z jedného súboru. Každá jedna priateľka mala svoju časť slova, s ktorým sa so mnou rozlúčila. Tancovali a spievali sme spolu a ja som mala pocit, že máme druhú rozlúčku so slobodou. V tých chvíľach som nebola dojatá, skôr som sa zabávala a užívala si každú jednu z nich a ďakovala Bohu, že mi dal také skvelé priateľky. Naši hostia boli z čepčenia dojatí."
Autora svadobných fotografií nájdete v katalógu firiem: