"Celá naša svadba bola v ľudovom štýle," začína svoje rozprávanie sympatická nevesta Martina. "Fotenie svadobných fotografií sme museli zorganizovať už 3 mesiace pred svadbou, pretože sme sa dozvedeli radostnú správu, že čakáme bábätko. Dlho som rozmýšľala nad témou, pretože folklór nikdy nebol moja silná stránka. Želanie mať ľudovú svadbu, vyšlo z úst môjho manžela, ja som sa v podstate len snažila jeho sen splniť."
Predsvadobné fotenie Martiny & Viliama
Miesto predsvadobného fotenia: Vysoké Tatry - Skalnaté pleso, Vodopád Skok
Šaty nevesty: Jaroslava Wurll Kocanová
Kroj ženícha: Požičovňa krojov Matice slovenskej, Martin
Autorka fotografií: Katarína Pavlíčková - FOTOZUPKA
Viliamovi sa páčia slovenské tradície a ľudové dedičstvo, no Martina sa vo folklóre veľmi neorientuje. Ako sama vraví: "Pri organizovaní fotenia, svadby a výbere oblečenia som si celý čas vravela "bože len z toho neurob jeden veľký gýč..."
"Moje šaty boli láska na prvý pohľad... Mala som ich od talentovanej slovenskej dizajnérky Jaroslavy Wurl Kocanovej zo Sashe. Opasok bol taktiež od nej," hovorí Martina.
Všetky predstavy o doplnkoch mala Martina už vopred premyslené: "Party a venčeky, ktoré som mala na fotení vznikali tak, že som si vzory našla na internete a poprosila jedno mladé šikovné dievča, aby mi spravila podobné. V podstate som si všetko v duchu predstavila, a potom som túto moju predstavu už len napĺňala."
"Obaja s manželom milujeme hory, hory nás aj spojili, a tak som mu navrhla, aby sme aj naše svadobné fotografie nafotili v horách, na miestach, ktoré tak milujeme. Jednoducho si oblečieme kroj a svadobné šaty a nafotíme sa. Tak sme začali pomaly dávať dokopy oblečenie a hľadať vhodného fotografa," spomína na prípravy predsvadobného fotenia Martina.
V spoločnosti príjemných a pozitívne naladených ľudí je práca radosťou. Tak tomu bolo aj počas fotenia Martinky a Viliama. "Fotografa sme hľadali dosť dlho. Ja som veľký detailista, sama fotím prírodu, a tak som dlho s ničím nebola spokojná. Nakoniec som našla na internete fotky našej fotografky Katky, ktoré mi vyrazili dych. Poslala som jej pár fotografií svadobného fotenia na Novom Zélande, ktoré ma oslovili a hneď sme sa dohodli. Spolupráca bola skvelá, Katka je športovec, takže sa nám veľmi dobre spolupracovalo a aj presúvalo so všetkými vecami. No a samozrejme, náš “tím” by nebol kompletný bez mojej sestry, ktorá mi asistovala, a energickej vizážistky Janky, ktorá ešte aj dážď brala pozitívne," spomína Martina na skvelú atmosféru, ktorá vládla na "pľaci".
Fotografka Katarína Pavlíčková si na fotenie spomína takto: „Predsvadbové fotenie Maťky a Viliama predstavovalo pomyselný vrchol sezóny, pretože snúbilo výzvu nielen fyzickú, ale predovšetkým fotografickú. Nejedno podobné fotenie prebehne bez akéhokoľvek vzťahu k typológii a téme fotenia, čo nebol prípad Maťky a Viliama. Hory, príroda a horolezectvo patria medzi ich veľké vášne a ako správny patrioti nedajú dopustiť na tradície, ktoré patria neodmysliteľne k nášmu koloritu krajiny. Preto samotné fotky nevyznejú prvoplánovo, ale „genius loci“ srší z každého záberu.“
"Fotili sme sa vo Vysokých Tatrách – jeden deň na Skalnatom plese, na druhý deň pri vodopáde Skok. Keďže sme s manželom vášniví turisti a Tatry nás spojili, veľmi radi sa sem vraciame. Dokonca sme sa v Tatrách v januári minulého roka zasnúbili,” vysvetľuje s úsmevom Maťka.
A ako počasie a prostredie dotváralo celkový kolorit fotografií? Odpovedá fotografka: „Prvý deň fotenia si zobralo pod patronát počasie. Kvôli premenlivosti nás odsúdilo do komerčných destinácií Vysokých Tatier, ale zároveň dodalo fotkám kompozičnú a svetelnú nepredvídateľnosť - takú typickú pre vysokohorské prostredie. V pár sekundových intervaloch striedalo slnko úsmevy, potom ho vystriedala mystickosť hmly a sem tam dal o sebe vedieť aj dážď. Nad podobnými podmienkami by možno nejeden kolega ohrnul nos, ale z dostupného núdzového režimu sa podarilo vyskladať prvý obrazový materiál dobrodružnej lásky. Aj vďaka tomu sa tisíckrát videné a fotené miesto stalo prototypom unikátnosti.“
Viliamov kroj bol požičaný z požičovne krojov Matice slovenskej v Martine a niesol sa v duchu goralských tradícií.
Na otázku, či sa so svadobným fotením spájali aj vtipné momenty, odpovedala Martina s nadšením: "Ach, takýchto momentov bolo veľmi veľa. Na Skalnatom plese sme sa líčili a obliekali v detskom kútiku. Keď som si obliekla svadobné šaty, zrazu boli všetky zvedavé detičky pri nás a ich mamičky po nás poškuľovali. Len čo sme vyšli von, začali si nás takmer všetci okoloidúci turisti fotiť. Chvíľu sme sa hanbili, ale potom sme si to začali užívať. Striedavo sme pózovali fotografke a striedavo sme ľudom vysvetľovali, že sa budeme brať, a fotili sa s nimi. Asi najúžasnejšia hláška bola, keď jeden turista vysvetľoval svojej vnučke: “To je víla a to dáky zbojník."
Z fotografií je zrejmé, že manželia si fotenie užívali plnými dúškami, čo potvrdzuje i Martinka: "Fotenie sme si užívali naplno, ako sa len dalo. Odreli sme si nohy, keď sme bosí chodili po skalách, vymrazili nohy v potoku, len aby bola dobrá fotka. Takmer sme si vytkli členok, lebo skákať zo skaly v lezečkách nebol veľmi šťastný nápad. Navyše sme si totálne zašpinili šaty a požičaný kroj machom. Napriek všetkému, nám ani na chvíľku nezmizli úsmevy z tvárí a dobrá nálada nás neopúšťala."
„Fyzická kondícia ako prekážka neprichádzala do úvahy - hory a folklór ako zdroj inšpirácie nastavili očakávania pomerne vysoko, už len zostávalo doladiť osobné interakcie, ktoré sa stali základom priateľstva aj mimo objektív, a to pretrváva až doteraz. Fotenie Maťky a Viliama nezapadlo prachom profesionálneho odstupu, ale prostredníctvom našich otvorených a priateľských pováh poslúžilo k vytvoreniu úprimných väzieb. A aj to sa odrazilo pri procese vzniku v mojej tvorbe unikátnych snímok. No a z pôvodne plánovaného jedného dňa fotenia boli razom dni dva,“ s úsmevom si spomína na predsvadobné fotenie fotografka Katka.
"Dopredu sme nemali nič natrénované, jednoducho sme boli tam, kde to milujeme, s úžasnými ľuďmi, cítili sme sa krásne a výnimočne a tak vznikali naše fotografie."
„Druhý deň opantalo Tatry katalógové počasie, a to nás vyhnalo do civilizačne menej prebádaných kútov, konkrétne k vodopádu Skok. Samotné fotografovanie zostúpilo do sekundárnej pozície, pretože už nešlo o prácu, ale prechádzku s priateľmi, ktorým chcem zvečniť radosť z ich spoločnej životnej cesty. Tak ako ich láska aj svetlo hraničilo s dokonalosťou... No a výsledok? Ako hovorí klasik, je história...,“ spokojne konštatuje fotografka Katka a zároveň s úsmevom dodáva, „najnovšie sa Maťke a Viliamovi narodila malá Matilda, takže ďalšie nezabudnuteľné fotenie klope na dvere.“
Keď Martina uvidela prvú fotku, ihneď volala manželovi a nadšene kričala: “Pozri, pozri, aká nádhera! Vidíš, vidíš, to je super!“
"Do svadby, ktorá bola v októbri, sme videli len 7 fotiek, zvyšok sme dostali spolu so svadobnými fotografiami, a musím sa priznať, že som hrdá na to, ako sa všetko podarilo, pretože máme jedinečné fotky," uzatvára svoje rozprávanie nevesta Martinka. My musíme iba s úsmevom kvitovať, pretože takéto jedinečné fotografie odzrkadľujúce to, na čo môžeme byť ako Slováci hrdí, sú krásnou ukážkou toho, že slovenské tradície sú stále živé.
Martinka a Viliam, do spoločného života vám želáme krásne, láskou a šťastím naplnené momenty! Nech vaša láska "hory prenáša"!