Ťažko vybojovaná láska vyráva 3. cenu!

Tak som si povedal, že šťastie treba skúsiť a začal som ju len tak zdraviť. Veď viete, ako je to na začiatku všetkého pekného. Po určitej dobe som si uvedomil, že má asi priateľa a možno z toho nebude nič… Ale čo táram, nakoľko som nemal doma internet, tak som chodil do internet cafíčka a, samozrejme, na chaty a na jednom nemenovanom portáli, som ju našiel. Začal som vetou, na ktorú nikdy nezabudnem.. „Ahoj susedka...“ a tam sa to celé začalo. 

Písali sme si skoro každý deň, a keď som ju videl, že je vedľa vo firme, tak som myslel, že tam nabehnem a spýtam sa, či by mala záujem si niekam vyraziť na kávu. A tak sa aj stalo. Raz sme sa dohodli a na kávu sme išli. V jej firme zároveň pracoval aj chalan, o ktorom som dostal od kolegov info, že sú súrodenci, no ale opak bol pravdou. Boli pár, ale vtedy som to nevedel. 

Po našom prvom stretnutí, to medzi nami pokračovalo ďalej. Raz mi povedala, že chalan, čo s ňou robí vo firme, je jej priateľ a firmu majú spolu. Zostal som ako obarený, ale nevzdával som svoje šance. Bojoval som ďalej o jej priazeň, všetko bolo krásne. Keď sme sa dlhšie spoznávali, zistil som, že boli spolu 8 rokov a ich vzťah nestál za veľa, bola nespokojná a stále sa sťažovala. Tak som sa rozhodol napísať jej list. List sa jej veľmi páčil a dodnes ho aj má. No ten boj bol zdĺhavý a ona sa bála niečoho nového, nepoznaného s niekým, koho pozná len 3 mesiace. Tak mi jedného dňa povedala, že by sme si mali dať pauzu. 

Myslel som, že ma „sekne“, normálne som sa rozreval ako malé decko, tak som bol zaľúbený. Dostal som aj povolenie od šéfa, aby som mohol ísť domov, no nemohol som. Nešiel som domov, ale som sa opil zo zúfalstva. Čo som pokazil, pýtal som sa - čo? Po troch dňoch sa ozvala, myslel a dúfal som, že sa asi chce ospravedlniť, že bola nerozhodná atď. Navrhla, aby sme sa stretli, tak sa vo mne znova prebudila nádej a išiel som. Išiel som za tým, čo mi srdce diktovalo, miluješ ju, tak choď. 

Bolo Mikuláša, mám taký pocit, dostal som sladkosti aj ospravedlnenie, no a v tom som vedel, že sa rozhodla pre mňa. Povedala mi, že dala svojmu chalanovi kopačky, no a ja som myslel, že zamrznem na mieste. O dva dni sme začali oficiálne chodiť spolu, čomu som sa tááááák tešil, ako nikdy v živote. Všetko bolo odrazu ružové. Po určitej dobe ma vzala k sebe domov a predstavila svojej mame, sestre, rodine. Deň za dňom, noc za nocou striedali všedné dni a už sú to dva roky, odkedy sme spolu. 

Bývame spolu, aj pracujeme spolu, sme podnikatelia a od 14. 7. 2012 sme svoju spoločnú cestu životom spečatili aj svadbou. To bola zábava, taká je len raz za život a verte mi, sme úplne odlišné povahy a práve to je to korenie v našom živote. Dnes ako manžel ženy, ktorú si nesmierne vážim a cením, si môžem povedať, že som našiel svoju druhú polovičku, ktorá ma napĺňa láskou, radosťou, chuťou žiť a bojovať v dnešnom svete. 

Do dnešného dňa sme zamilovaní až po uši a plánujeme svoju rodinku rozrásť o ďalšieho člena, tak nám držte palce, aby nám to vyšlo a vám ostatným želám také šťastie a takú osobu, s ktorou budete naozaj radi a budete radi zdieľať jeden život. Samému sa život zdá ťažký, ale dvom sa svet zdá ako malé zrniečko piesku na dlani. A ešte niečo radím každému, kto ešte neľúbil, nech sa ľúbiť pokúsi, lebo ako ja som sa pokúsil ľúbiť ju, tak aj ona mňa, a dodnes sme nerozlučná dvojica. Ďakujem.