Ako šéfdizajnérka značky Marco Mirelli istým spôsobom pokračujete v rodinnej tradícii. Ako to bolo?
Vyrastala som v prostredí, v ktorom sa môj otec venoval pánskemu odievaniu. Pričuchla som k tomu už odmala. Keď potreboval nejaké kombinácie, ráno som mu ich vytvárala ja. Prvé stylingy boli také skúšobné, a keď sa páčili, veľmi ma to povzbudilo v ďalšej práci aj štúdiu na škole. Potom som pokračovala v stylovaní môjho manžela až ma to priviedlo k myšlienke starať sa o odievanie mužov, ktorí chcú dobre vyzerať a potrebujú to kvôli svojej profesii. A tak som preniesla moju záľubu z rodinného prostredia do profesie a začala som sa venovať pánskemu odievaniu od konzervatívneho štýlu až po ten extravagantný.
Konzervatívny štýl to teda všetko odštartoval...
Áno. Otcova móda bola postavená na bielych košeliach, tmavých oblekoch a možno farebnejších kravatách. Predsa len vtedajšia doba neumožňovala veľa rozletu. Konzervatívne prostredie ma však motivovalo vytvoriť aj niečo iné, a tak som každý rok pridala niečo, čo tu ešte nebolo. Marco Mirelli preto nie je len o klasike, ktorú vieme robiť, ale aj o extravagancii a fashion štýle - napríklad blejzrových oblekoch.
Váš otec nosil obleky šité na mieru?
V podstate áno, ale v tej dobe oblek šitý na mieru znamenalo úplne niečo iné ako teraz. Dnes by sme to pokladali za konfekciu. Aj my, ako sme pokročili a postupne pridávali nové strihy a tvary, sme zistili, že oblek šitý na mieru môže vyzerať úplne inak, ako ten, čo sa nám zdal na mieru na začiatku. Kedysi sa muž zaradil do veľkosti a upravili sa dĺžky, aby v obleku vyzeral dobre.
Značka Marco Mirelli však ponúka mužom niečo viac ako len oblek na mieru...
Na začiatku si cestu k nám nachádzali muži, ktorí chceli mať v šatníku niečo iné, čo sa nedá nikde kúpiť alebo mali neštandardnú, nekonfekčnú postavu a ma-li problém kúpiť si oblek. Dnes je tomu inak. Vyhľadávajú nás muži, ktorí si uvedomujú, že k ich spoločenskému postaveniu, dobrému autu či hodinkám, patrí aj kvalitný odev na mieru alebo dokonca individuálny štýl vystihujúci osobnosť nositeľa. Niektorí chcú vyslovene ten komfort, že sa o nich postaráme do posledného detailu alebo im vyhovuje praktická stránka našej služby - vyskladať im celý outfit na jednom mieste. Ale každý klient si vyberá tú svoju cestu. V zásade vždy vytvárame niečo iné a vytvárame to po svojom. Keď sa nám podarí zaodieť konkrétneho klienta a ten sa v novom outfite naozaj nájde a nosí ho ako druhú kožu, je to pre nás ten najväčší úspech.
Na čo kladiete najväčší dôraz vo svojej tvorbe? Najmä na to, čo muži potrebujú. Pokiaľ hovoríme o konzervatívnom štýle, ide hlavne o strih a jemný detail. V extravagantnom štýle zas o farebné kontrasty a komponenty, ktoré sú vystavané tak, aby bol výsledok nápaditý a mal aj myšlienku. Používame detaily, ktoré sú čitateľné. Chceme, aby bol náš rukopis jasný. Zistili sme, že aj detaily musia mať dizajn. Prešli sme si obdobím, keď sme to zisťovali na vlastnej skúsenosti. Mala som dobré zázemie, viem ako funguje výroba, čo je pre mňa veľkým prínosom, lebo technická stránka je pre tvorbu návrhára veľmi dôležitá. Pomohlo mi to v ďalšom rozvíjaní sa. To, že ovládam technológiu a technické záležitosti, mi dáva síce určité obmedzenia, ale zároveň možnosti, kam až sa to dá posunúť. Neustále tak môžem hľadať nové možnosti aj v rámci praxe.
To všetko ste sa naučili od otca vo výrobe?
Do istej miery od otca a potom na škole. Študovala som módne návrhárstvo a modelovanie strihov. To, čo som vytvorila, som musela zvládnuť zrealizovať aj po technickej stránke. Okrem návrhárky som teda aj konštruktérka, vymýšľam, ako sa dá návrh vytvoriť vo výrobe. Na vysokej škole som študovala výtvarnú, etiku a filozofiu. Našla som sa v objektovej tvorbe a vo svojej profesii som sa k tomu v istom zmysle vrátila. Teraz vnímam ako objekty mužov, ktorých obliekam a môj umelecký rozlet, ktorý som získala na škole, môžem na nich v reáli uplatňovať.
Čo ovplyvňujú módne trendy v pánskom odievaní?
Trendom je jednoznačne individuálny štýl. Módne trendy majú veľký vplyv na strihové riešenie. Materiály sa farebne nemenia, ale ich kvalita je iná. Pre mňa je pánska móda hra - skladačka, ktorú si môžete vyskladať z jednotlivých prvkov. Keď má byť človek originál, stačí keď si zmení v skladačke jeden prvok a jeho outfit získa úplne inú podobu. Dôležité je tiež pochopiť, že nie všetky trendy sú aplikovateľné na každého. My sa to snažíme prispôsobiť nositeľovi konštrukciou strihu, výberom materiálu, farebnosťou. Všetky tieto komponenty vytvárajú konečný outfit. Model musí korešpondovať so svojím nositeľom. A to ma na tej práci baví a fascinuje.
S akým typom muža sa vám najlepšie pracuje?
Vynikajúco sa pracuje s mužmi, ktorí majú svoje predstavy v móde, vedia oceniť kvalitu a sadnutie. Keby som mala písať knihu a musela našich klientov nejako zaradiť, aj dvadsať kategórií by bolo málo. Chodia k nám muži, ktorí chcú poradiť, lebo nevedia, ako sa obliecť a prahnú po informáciách. Iní si potrpia na kvalite, detailoch a sadnutí alebo si potrebujú splniť nejakú spoločenskú záležitosť a potom idú ďalej. Ďalší sa v móde vyžívajú, nájdu si v nej záľubu a zaujímajú sa o novinky, trendy, skúšajú rôzne doplnky. Je pre mňa fascinujúce vidieť, ako sa muž zmení na hravého a tvorivého jedinca, ktorý zisťuje, že chce niečo viac. Nájdu sa aj vyslovene konzervatívni páni, ktorí presne pomenujú, čo chcú - kvalitu, perfektné sadnutie a praktickosť.
Chodievajú k vám muži s partnerkami?
Áno. Zo začiatku som z toho mala stres, ale zistila som, že práve partnerka je akýsi kľúč. Nemusím toho klienta dlho spoznávať, ona nám ho opíše stručne, jasne a výstižne. Muž kvôli žene urobí aj nejaký ten ústupok, aby sa páčil. Žena ho istým spôsobom motivuje. Keď príde muž s partnerkou, tak hneď vieme, že buď na tom veľmi záleží partnerke alebo jemu, aby sa jej páčil. Vnútorná motivácia je pre našu prácu dôležitá. Roky sme bojovali s tým, že obleky muži vnímali ako nutné zlo. Brali ich ako montérky. Chceli sme to prelomiť a túžili sme po tom, aby začali mať módu radi. Bolo to ťažké, trvalo to dlho, ale nakoniec sa to podarilo.
Aký to je pocit?
Keď skvele vyzerajú a vrátia sa, je to úžasný pocit. Preto to robíme a, samozrejme, takéto pocity chceme zažívať čo najviac. Ale všetko navzájom súvisí. Prostredníctvom odievania môžeme analyzovať aj stav spoločnosti. V období, keď muži chceli ukázať svoju silu a postavenie, viac sa snažili o seba starať. Ale potom, keď prišla kríza, už sa nechceli tak prezentovať, ale pôsobiť viac konzervatívnejšie. Teraz to je také roztrieštené, nájdu sa aj takí, aj takí. Myslím si však, že nám stále chýba tolerancia. Tým, že sme malá krajina, nefunguje, že si hocikto môže dať na seba hocičo a okolie to nerieši. Keby sme sa k tomu dopracovali, bol by to ideálny stav.
Hocikto si môže dať na seba hocičo? A čo dress code?
Pokiaľ máme na svoj outfit dobrý argument a vieme si ho obhájiť, môžeme si obliecť čokoľvek. Stále sa dáva slabý dôraz na doplnky. Je taká doba, že keď je doplnkov príliš, ľudia si povedia, že je príliš nastylovaný alebo že je to priveľa. Ale všetko je to o nositeľovi. Keď to dokáže zvládnuť a odniesť, nech si to na seba dá. Keď to nedokáže, menej je v tomto prípade lepšia voľba. A čo sa týka dress codu, keby ľudia poznali spoločenské pravidlá odievania, oveľa ľahšie by sa s nimi aj robilo. Dress code je daný generáciami. Mali sme fantastických predkov, tí sa o seba naozaj starali. Podľa historických módnych analýz sa práve v krízach najlepšie obliekali. To sú také paradoxy. Oblečením zakrývali biedu v spoločnosti a kamuflovali skutočný stav. Je zaujímavé skúmať to, vychádzať z minulosti a na základe toho sa zlepšovať. Máme sa kde posúvať, máme rezervy, ktoré treba pomenovať a zmeniť sa, aby nás ako národ akceptovali v zahraničí.
Aj to, ako sa obliekame, zaváži?
Záleží na každom detaile, ako sa o seba staráme, ako podnikáme, ako seriózne dodržiavame termíny a dohody. Ak sa zle zapíšeme, je veľmi ťažké zmazať prvú známku, ktorú sme od okolia dostali.
Nedávno ste na módnej prehliadke predstavili šesť filmových kolekcií. Podľa čoho ste si vyberali hlavných hrdinov?
Podľa dojmu, ktorý v nás zanechali, silného príbehu, zaujímavej myšlienke. Bruce Wayne z Batmana predstavuje biznis štýl v dvoch farbách v konzervatívnom dizajne. Gordon Gekko z Wall Street je viac o farbách a kontrastoch košele, kravaty a trakoch. Howard Hughes z Letca pôsobí v károvaných outfitoch uvoľnene a casual. Jamesa Bonda sme aplikovali do zamatovej spoločenskej fashion línie. Krstný otec sa zas niesol v čierno-bielej a Sam Rothstein zo snímky Casino v letných pastelových farbách. Sme veľmi radi, keď k nám príde klient a povie: "Chcem smoking z Jamesa Bonda."
Čo pre vás znamená vaša práca?
Keď sme sa v Taliansku mali možnosť pozrieť do výroby topánok rodinnej značky Santoni, bol pre nás obrovský zážitok vidieť, ako otec rodiny prišiel do výroby a podpísal sa pod každé topánky, ktoré vytvoril. Bol na ne hrdý a bolo cítiť, že svojou prácou žije. Toto je tiež naša vízia, brať svoju prácu ako poslanie. Vytvárame krásu a baví nás to. A najväčším zadosťučinením je pre nás to, že to ľudia skutočne oceňujú.
Tvoríte aj pre seba?
Len z donútenia. To sú tie bloky. Viem tvoriť pre iných, ale ťažko sa mi tvorí pre seba. Aj v mojom prípade platí pravidlo - šuster chodí bosý. Ja by som bola šťastná, keby sa o mňa tak starali, ako sa my staráme o klientov. (úsmev) Môj sen je vytvoriť dámsku kolekciu, ktorá by mi umožnila to, že sa nebudem trápiť, čo si zajtra oblečiem, že si nad tým nemusím lámať hlavu a už si to len nakombinujem. Je to taká moja vízia, budem veľmi rada, ak sa mi to podarí zrealizovať.
Foto: Chriss by nevesta.sk
Vlasy: István Farkas
Vizáž: Veronika Barusová
Priestory: Arcadia Hotel Bratislava
Článok prevzatý z on-line časopisu NEVESTA