Milujeme rovnaké filmy a rovnakú hudbu, čo sú samozrejme malichernosti, na ktorých si zakladajú akurát tak teenageri, ale my máme okrem toho aj rovnaký zmysel pre humor, rovnaké zanietenie pre to, čo nás baví, milujeme knihy, tradičnú domácu kuchyňu, intímne večery vo dvojici a masáže. To všetko som zistila počas dvoch intenzívnych mesiacov. A aj to, že Jonáš síce budí dojem suveréna, ktorý vie všetko najlepšie a každému to rád dáva najavo, no v jeho prípade sa potvrdilo, že dojem neznamená realitu. Muž, ktorý je vrhnutý do takmer čisto ženského kolektívu, sa musí nejako vyzbrojiť, a Jonáš si zvolil masku macha. A pritom v súkromí má od takéhoto typu poriadne ďaleko... a keď si ešte oblečie tento sveter, bude vyzerať ako úplné neviniatko.
Zaplatila som a zamierila do kaviarne na dohodnuté stretko s Erikou. Tešila som sa, ako si vychutnáme dobré víno, obľúbené veterníky a preberieme všetky šťavnaté detaily z našich životov. Už ma čakala. Dva bozky na uvítanie, Erikino zvodné mrknutie na čašníka a debata začala.
„Tak, čo nové, nejaký chlap na obzore?” zasmiala sa a zvedavo čakala na odpoveď.
„Vyzerá to tak, že áno,” vrátila som jej úsmev.
„A aký je?”
„Skvelý. Pozorný, tolerantný, starostlivý, vie fantasticky variť a výborne tancovať, je spontánny, a pritom je rodinne založený. Ideálna kombinácia.”
„Ešte povedz, že je aj dobrý v posteli, a je mi jasné, že si si ho vymyslela,” zaksichtila sa Erika.
„Je. A nevymyslela som si ho,” provokovala som ju ďalej.
„Tak prosím rýchlo súradnice výskytu tohto druhu.”
„Zoznámili sme sa v práci.”
„Bože, to je nuda. Sex na pracovisku. To mám už za sebou,” mávla rukou.
Odpila som si z vína a nechala jej reakciu bez komentára.
„A v robote ako? Baví ťa to tam? Koľko ti platia?” zmenila Erika tému.
„No, žiadna sláva,” vzdychla som si.
Pustili sme sa do preberania pracovných podmienok, nevýhodných zmlúv, slabých zamestnaneckých benefitov, otravných kolegov, nevyhovujúceho pracovného času, nekvalitnej kávy vo firemnom kávomate, až sme sa dostali k hlavnému bodu porady - čo s tým ďalej.
„Ja som s robotou sekla a mám plán. A tebe dám tri dôvody, prečo by si mala urobiť to isté a pripojiť sa k môjmu plánu,” oznámila mi Erika.
„Počúvam.”
„Kariérny postup - nepravdepodobný. Možnosť sebarealizácie - mizerná. Frajer ako nadriadený -problém,” zhodnotila. A mala pravdu.
Obnažené fakty neboli príjemné ani povzbudivé. A keď k tým faktom nedospejete sami, ale vám niekto iný natvrdo odhalí to, čo len podvedome tušíte, je to ešte horšie. Erika však mala ten svoj veľký plán, a keď mi prezradila podrobnosti, optimizmus sa mi opäť vrátil. A ešte obrovská energia, entuziazmus a chuť bojovať.
Dobrá nálada mi vydržala aj cestou domov, aj počas prípravy jedla pre dvoch a vyvrcholila večer.
„Spravíme si na Vianoce kapra alebo tresku?” spýtal sa Jonáš, nezdvihnúc oči od časopisu. Sedeli sme spolu na sedačke, nohy poprepletané, hudba vznášajúca sa v tichu miestnosti, osvetlenej malými lampami na oboch stranách pohovky.
Ja som oči od knihy zdvihla.
„My budeme na Vianoce spolu?” spýtala som sa prekvapene.
„Ja som si myslel, že áno,” pozrel na mňa Jonáš začudovane.
Vianoce som vždy trávila s našimi. A Silvester s Lenkou. Tento rok to však zrejme bude inak. Lenka mala naplánované hory s Ellou a Dávidom a ja budem na Vianoce s Jonášom. To sú mi zmeny!
„Na prvý sviatok môžeme ísť k vašim, a potom k našim. A čo teda spravíme – tú tresku alebo kapra? Ja hlasujem za tresku,” pokračoval a znovu vrátil zrak k lesklým stránkam.
„Aj ja,” súhlasila som a zakryla si tvár knihou. Len aby nevidel, ako spokojne sa tvárim...
Úryvok z knihy Šiesta noc/autorka Iva Kučerová
Foto: SITA/AP