„Ja som chcela od toho môjho, aby predo mnou nemal tajnosti a všetko mi hovoril. Máš to vidieť. Keby som mu nelustrovala mobil a mejly, tak sa nič nedozviem,” zahlásila jedna známa, ktorá si musela byť zrejme stopercentne istá, že jej drahý na Facebook nechodí.
„Nikdy nám nebudú absolútne oddaní,” zasvietil druhý postreh.
„Len máloktorý muž vie dať žene toľko romantiky, nehy a porozumenia, koľko by si zaslúžila.”
„Ženské, nemáte čo robiť?! K hrncom a neslepičiť tu,” pridal sa jeden z mojich mužských priateľov.
„Ty si typický príklad toho, že muži nám nikdy nedajú pocit dôležitosti a neprejavia uznanie,” prihodila smajlíka ďalšia známa.
Diskusia sa rozbehla.
„Ženy túžia po istote. Tú nedokáže dať žiadny muž.”
„A čo tak slobodu a rovnoprávnosť vo vzťahu? Slobodu si vyárendujú len pre seba a to druhé slovo ani nepoznajú.”
„Mňa si môj ex nedal v živote na prvé miesto, vždy bolo niečo urgentnejšie alebo dôležitejšie. Veď preto je aj ex.”
„Podľa mňa by ženy privítali, keby muži dokázali prísť s niečím sami. A sami sa o to aj postarať.”
„A mne by stačilo, keby vo mne vyvolal pocit, že tú svadbu chce on viac ako ja,” zaklincoval to posledný príspevok.
Materiálu sa zozbieralo dosť nielen na jeden, ale na desať ďalších stĺpčekov. Môžem sa do toho pustiť.
Po pár dňoch som mala text kompletný, zredigovaný, zalomený a čakal na slávnostné uvedenie do tlače. Po pár týždňoch však stĺpček chytil iný nádych a skóre muž verzus žena sa dostalo na úroveň 1:1. Snažila som sa totiž články o nedostatkoch predstaviteľov mužskej ríše zmierniť skonštatovaním, že niekedy naozaj chceme od mužov také šialenosti, aké nám skrátka nemôžu dať.
Jonáš bol však spokojný. Vôbec mu nevadilo, že som sa do mužov nepustila natvrdo. Skôr naopak. Začala som ho podozrievať, že je skrytý antifeminista – veď ako inak nazvať to, že nadšene uverejnení protiženský článok v ženskom týždenníku? Keď to urobí žena, nazýva sa to sebareflexia. Keď to urobí muž, je to podozrivé.
Začala som si ho pozornejšie všímať.
Na galantnosť si nepotrpel. Ani na elementárne veci, ako sú ranné pozdravy, či slušný slovník pred dámami. Nezapájal sa do našich kuchynkových debát, a nikdy žiadnej kolegyni neblahoželal k meninám. No dobre, to by sa ešte dalo ospravedlniť jeho prchkosťou, večným nedostatkom času a roztržitosťou, ale to, že pri čítaní môjho textu nepozerá na písmenká, ale do môjho výstrihu, to sa asi len tak nejakou povahovou vlastnosťou ospravedlniť nedá. Iba ak nejakým charakterovým nedostatkom.
Šéfka sa úplne vzdala výkonných záležitostí, presunula sa na pozíciu strategickej plánovačky a mne tak nezostalo nič iné, ako si naplánovať pozitívne myslenie pri spolupráci s Jonášom.
„Ale vieš, čo mi prekáža najviac?” zabručal Paťo v prítmí drevom obkladanej vinárne, kam sme si zašli pripiť na prvých 30 dní nového šéfa. „Že tie baby na finančnom z neho úplne vlhnú.”
„Vážne?” zdvihlo mi obočie od údivu. „A to si kde počul?”
„Nie počul, videl,” významne na mňa Paťo pozrel a odpil si už z tretieho pohára vína. Áno, počítam to, pretože viem, že po piatom musím volať taxík. „Kvôli niečomu k nim prišiel, práve keď som si bral dovolenkový lístok.”
To poznáme, Patrik-sliedič a jeho klasická finta. Niežeby si zobral celý hárok naraz, on si berie po jednom papieriku, aby mal čo najviac príležitostí strčiť tam nos. Vie, že na finančnom sa vždy preberajú najčerstvejšie klebety. Ale nech, teraz sa vďaka nemu niečo dozviem aj ja.
„A čo si teda videl?” pousmiala som sa.
„Tokali tam, jak keby mali všetky naraz plodné dni, alebo čo,” odfrkol si. „Ksichtíky, úsmevčeky, Jonáško sem, Jonáško tam, tak sa nakláňali, až si podprsenkami stoly utierali, no fuj!” znechutene zakončil očité svedectvo.
„A to ti naozaj prekáža?” nedochádzalo mi to.
„Prekáža mi, že si zmyslel nejaký teambuilding a tie kravy nadržané mu to bez slov odklepli. A ja som musel zrušiť rande s Vilom. Čo ak mi ho niekto preberie?” zakvílil.
„Aký teambuilding? Kedy a prečo?” zakvílila som pre zmenu ja. Neznášam organizované firemné budovanie tímu! Čokoľvek, len nie toto!
Paťo na mňa pozrel ako na zjavenie. „Ty o tom nevieš? Budúci víkend. A účasť je povinná.”
Foto: SITA/AP