Stačilo pár sekúnd na firemnom i-chate a už stepoval v mojej kancelárii Patrik.
„Ani si nečítaj mejly, ak si nechceš pokaziť náladu,” spustil na mňa bez úvodu a uvítacích rečí.
„Prečo, čo sa deje?”
Patrik prevrátil oči a prisadol si ku mne. „Šéfke úplne hrablo,” zalamoval rukami tak, ako to vie len on. Nahodený bol od hlavy až po päty v kombinácii Gant a Ralph Lauren Polo, naleštené nechty mu svietili a zelené kontaktné šošovky nebezpečne blýskali. Patrik je živým zosobnením hesla, že aj keď nastane koniec sveta, najdôležitejšie vždy bude – dobre vyzerať. „Vymyslela nejakú novú organizačnú štruktúru, poprehadzovala kancelárie, že vraj tu zle prúdi energia, namiesto práce tu celé dni kecáme, a tak ďalej,” naznačil prstami kotkodákanie. „Ale kreatívny potenciál sa predsa nerozvíja sedením za počítačom!”
„A ďalej? Aj niečo vážnejšie?” pousmiala som sa. Patrik je pracant, nemá problém robiť aj do noci, ale nikto mu nesmie siahať na jeho coffee pauzy a dvojhodinové obedy.
„Drahá, neotravoval by som ťa s maličkosťami,” precedil urazene. „Hlavnou zmenou je nový šéfeditor. Nejaký špecialista so zahraničnými skúsenosťami. Ha, ha, vieš čo mal ten špecialista na sebe?” zhrozene na mňa vypúlil oči. „Topánky ešte z čias Márie Terézie a vyprané tričko Campus Texas.”
„Určite?” nadvihla som obočie a pobavene prehodila zrak z monitora na Patrika. Začala som sa brodiť správami v schránke, ale na tie od šéfky som ešte nenarazila.
„No, možno tam nebol Texas. Ale určite niečo podobne sedliacke,” odfrkol si Patrik.
„On zrejme svoj kreatívny potenciál nenosí na tričku, ale v hlave,” naťahovala som ho.
„Ach, ty potvora,” zavzdychal. „Vôbec ťa nezaujíma, načo ho sem zavolali? On bude náš nový šéf. Všetky nápady musia prejsť cez neho, na všetko bude dohliadať, budeme mu musieť osobne prezentovať nové návrhy, témy, layouty, headliny. A keď si chlapec zmyslí, že je to zlé, tak sme v prdeli,” Patrik si utrel neviditeľnú slzu v oku a vyplával z kancelárie.
Uf! Tak to nie sú veľmi príjemné správy.
Doteraz sme riešili všetko na redakčných poradách a brainstormingoch. Náš tím bol zohraný, rozhodovali sme spoločne. Poznali sme sa už dlho, vedeli sme, kto je v čom dobrý, kto čo nerád robí a čo najlepšie zaberá na šéfku.
Toho nového sme nepoznali.
Ale to, že mu šéfka dala do rúk takúto moc, neveštilo nič dobré.
Vrátila som sa k počítaču. Tu je to. Novinky. Prebehla som e-mail očami. Fajn, hlavnú novinku mi už zvestoval Patrik. Zápis z porady. Fajn, na to si urobím čas pri káve. Osobné stretnutie. Ja, šéfka a ten nový. O polhodiny. Fajn.
O polhodiny?!
Nech je on akýkoľvek, ja musím byť neodolateľná. Začneme od základu. Kde mám taštičku so šminkami?!
Úryvok z knihy Šiesta noc/autorka Iva Kučerová
Foto: SITA/AP