No, to ticho možno nebolo až také tiché, ale minimálne v mojej hlave bol príjemný útlm a nemusela som počúvať neodbytné myšlienky. Rozvaľovali sme sa spolu s Lenkou a Ellou pri mori, boli sme bez chlapov a bolo nám dobre.
Vlastne to bol Lenkin nápad. Vymyslela si spoločnú dovolenku – babskú jazdu v štýle Dve ženy a nemluvňa. Mne sa to najskôr nevidelo. Nemám síce skúsenosti s malými deťmi a ani o správnej výchove toho veľa neviem, ale ťahať drobca stovky kilometrov kamsi k vode sa mi nezdalo ako dobrý nápad. A keď som si k tomu predstavila tie haldy plienok, oblečenia, kadejakých nádob a hračiek, ktoré treba ťahať spolu s tým drobcom, o nevhodnosti nápadu som bola presvedčená dvojnásobne. Ale Lenka si to nedala vyhovoriť. Presvedčila ma, že dieťaťu je jedno, kde je, pokiaľ je pri svojej matke, a donútila ma sadnúť za volant jej minivanu a na striedačku si to šinúť až do Chorvátska.
A teraz, keď sme spokojne kotvili na chorvátskom pobreží, som jej bola vďačná. Ona chytala bronz a očumovala plážových plejbojov, ja som brázdila more na nafukovačke a tlačila do seba vedrá zmrzliny, a Ella väčšinou spinkala. Cestu zvládla úplne fantasticky a rovnako báječná bola aj tu. Z ponuky last minute sme si vybrali hotel vhodný pre rodiny s deťmi, so špeciálnou posádkou animátorov a po príchode sme zistili, že nám je to aj tak nanič. A rovnako zbytočná nám bola aj bohatá ponuka zábavných programov pre rodičov. O program sa nám postarala Ella. Ráno sme vstávali spolu s ňou už o piatej, dopriali sme si ranný kočík-jogging okolo hotela, jedli sme päťkrát za deň, po obede sme si dali malého šlofíka na izbe a večer sme už o deviatej boli úplne hotové. Personál bol veľmi milý, ochotný, všade sme mali prednosť a všetci nám vychádzali v ústrety (moja drzá rada: ak chcete niečo rýchlo vybaviť, požičajte si od známych malé dieťa). Milí boli aj hoteloví hostia, aj keď spočiatku som nechápala ich prekvapené, niekedy sprisahanecké a občas aj pohoršené pohľady. No Lenka mi to vysvetlila – mysleli si, že sme lesbický pár. Zvykla som si na tú myšlienku rovnako ako na Ellin výrazný hlas, ktorý sa ozval práve vtedy, keď to nikto nečakal.
Ella je jedinečné dieťa. Drobučké, krásne, s pár chumáčikmi na hlave, jemným noštekom a obrovskými očami, ktoré pozorne sledujú všetko, čo sa okolo deje. Na veci má svoj názor a rada ho intenzívne dáva najavo. Jednu chvíľu to bolo pokojné ňu-ňu-ňu bábätko a druhú červené opičie mláďa, ktorému bolo cez bezzubé ďasná vidieť až kamsi do žalúdka. Napriek všetkému náročnému, čo dovolenka s ňou prinášala, som začala pociťovať, že niečo také krásne, silné, nezištné, fascinujúce, dokonalé a plné lásky, skutočnej lásky, sa asi nedá prežiť so žiadnym mužom...
Aj ja chcem byť mamou ? už len nájsť vhodného chlapa!
Okrem týchto pozitívnych emócií mi dobre padol aj pokoj. Žiadny pracovný stres, žiadne telefonáty, žiadne existenčné starosti. Dokonca, čo priznávam len veľmi nerada, to bolo ešte lepšie ako dovolenka s mužom. Keď ide na dovolenku pár, každý od toho druhého niečo čaká a nie vždy sa tie predstavy zhodujú. Najmä prvá dovolenka býva horor. Zistíte, že on chce nechutne skoro vstávať a obdivovať východ slnka nad morom, zatiaľ čo vy by ste chceli slastne podriemkavať v jeho náručí. Namiesto pokojných raňajok na terase hotela vás čaká tornádo, ktoré obieha všetky švédske stoly a vy pred sebou odrazu nemáte toho milého a príťažlivého chlapíka, s ktorým ste sem cestovali, ale žrúta s bezodným žalúdkom. Prekvapenia pokračujú aj na pláži, keď si drahý vykračuje päť metrov pred vami, „nenápadne” monitoruje okolité deky a sonduje, kde zakotviť, aby mal čo najlepší výhľad (samozrejme, že nie na more). Vy kráčate za ním, v jednej ruke nafukovačka a plutvy, v druhej taška so všetkým ostatným. A keby ste mali ešte tretiu ruku, určite by ste mu ňou jednu dobrú uvalili. Nepríjemné je aj mužské nariekanie, ak sa začne nudiť, ak ho spálilo slnko, alebo mu príde zle (z toho žrania, prirodzene). Problémy nastávajú aj v prípade, že ste sa nedohodli už vopred, koľko fakultatívnych výletov absolvujete, a tiež na tom, koľko peňazí miniete (takú chybu, že si vezmete spoločnú peňaženku, nikdy nerobte).
Čerešničkou na torte zvanej dovolenka býva bar, v ktorom muži súťažia v prekonaní nejakého nepochopiteľného rekordu a z ktorého ich ženy po polnoci odnášajú na chrbte (fúrik v požičovni športových potrieb na pláži zvyčajne nemajú). Toto všetko, alebo v lepšom prípade len niečo z toho čaká ženu, ak ide na dovolenku s mužom.
No táto dovolenka bola pre Lenku aj pre mňa balzamom na mužmi rozdrásané nervy. Bavili sme sa výhradne o babských veciach, sem-tam o plienkach a o správnej teplote mlieka. Robili sme to, na čo sme mali chuť a žiadna z nás nemala výčitky, ak tá druhá na to isté chuť nemala. Ak sme dve hodiny neprehovorili ani slovo, nepovažovali sme to za tichú domácnosť (a ak dve hodiny vydržala byť ticho aj Ella, považovali sme to za zázrak). Večer sme si čítali, robili vzájomnú masáž nôh a sledovali najlepší „televízny” program. Hádajte čo.
Vydržala by som takto dovolenkovať mesiac. Čo mesiac, celý rok by som vedela takto stráviť. Keby som na to samozrejme mala. No aby som mala aspoň na dva týždne aj na budúci rok, musela som sa vrátiť do práce.
Foto: SITA/AP