Islanďania berú svadbu naozaj vážne. Dnes už síce upúšťajú od komplikovaných svadobných tradícií a inšpirujú sa skôr americkými svadbami, no do manželstva páry nik nenúti.
Tak ako v ostatných škandinávskych krajinách, aj Islanďania sú zasnúbení i niekoľko rokov. Pred svadobným obradom sa v minulosti zasnúbenie zvyčajne ohlasovalo trikrát. Prvýkrát v kostole nevesty, druhýkrát v kostole ženícha a tretí v kostole, v ktorom sa mal pár zosobášiť.
Svadobné slávnosti sa obvykle začali deň pred svadobným obradom s množstvom pitia, spevu, rozhovorov a veselia. Pilo sa na šťastie páru a z úcty k váženým hosťom. Podľa starých tradícií sa veselilo i niekoľko dní, v závislosti od bohatstva rodín. V minulosti trvali islandské svadby aj týždeň a mali mnoho funkcií. Jednou z nich boli nielen stretnutia priateľov, no i nepriateľov, a samozrejme, uzatváranie obchodov. Svadby boli vopred dohodnuté, no bolo ojedinelé, aby ženích a nevesta pochádzali z rôznych kútov krajiny a vo svadobný deň sa videli po prvýkrát.
V dávnych dobách sa islandské svadby oslavovali na jeseň, na konci sezóny. V deň svadby - tradične v nedeľu a v kostole - ženích dorazil v kruhu najlepších kamarátov a príbuzných. Kostolné zvony oznamovali jeho príchod. Ženích však čakal so vstupom do kostola na svoju nevestu. Tá kráčala pešo cez dedinu (veľmi pomaly) so svojimi družičkami. Oblečená bola vo svojich najlepších šatách. Keď prišla do kostola, osoba prednášajúca prípitok ju odprevadila k ženíchovi, s ktorým sedeli v kostole na samostatnej svadobnej lavičke.
Hneď ako sa snúbenci zosobášili, dostali kňazské požehnanie priamo vo svadobnej posteli, pri popíjaní špeciálneho nápoja – brúdhjónabolli. Množstvo konzumovaného alkoholu na islandskej svadbe bolo také veľké, že sa o nej skôr hovorilo ako o „drekka brúdkaup“ – „svadba pitia“.
V roku 1746 vyšiel kráľovský dekrét, ktorý mnoho zakazoval, hlavne kvôli rozsiahlej chudobe v krajine, v dôsledku niekoľkých prírodných islandských katastrof. A tak sa zvyky začali meniť. Pravdaže, aj tie svadobné. Veľkolepé oslavy boli nahradené skromnejšími (tzv. braudveisla), kde sa podával chlieb i káva a hrali sa kartové hry.
Islandské 19. storočie sa preslávilo na svadbách „púnsveisla“, kde si svadobní hostia mohli vychutnať špeciálne jedlo s koreneným rumom, ak si to teda rodina mohla dovoliť.
Na začiatku 20. soročia sa islandské svadby stali jednoduchou záležitosťou, keď pár požiadal kňaza o zosobášenie priamo doma, pozývajúc ho na šálku kávy a tradičnú islandskú svadobnú tortu (kransakaka). Ráno po svadobnej noci dal manžel svojej žene dar – morgungjöf, zvyk, ktorý dnes už dlhšie neexistuje.
V súčasnej dobe sú islandské svadby len zriedka tak komplikované a naplnené toľkými rituálmi tak ako v minulosti. Svadobná oslava netrvá zvyčajne dlhšie ako jeden deň. Moderný svadobný obrad netrvá dlho, približne 45 minút. Islanďania v súčasnosti oslavujú všetky druhy svadieb. Malé a intímne alebo veľké a bohaté, rovnako ako kdekoľvek inde na svete.
Svadobné oznámenia zasielajú väčšinou budúci manželia, no býva zvykom i spoločná pozvánka od rodičov. Svadobná hostina sa začína prípitkom čestného hosťa. Po večeri sa koná niekoľko prejavov, po ktorom nasleduje krájanie torty novomanželmi. Tradične novomanželia tancujú ako prvý svadobný tanec svadobný valčík, po ktorom sa pripoja do tanca ostatní hostia. A veselie sa môže začať...
Foto: megandailor.com, holiday-rentals.co.uk, stephaniesid.com
Publikované 7. 12. 2012