Cesta nielen do mesta
Keď si pozerám fotky z expedícií (ako to ja volám), ktoré sme podnikli s mojím priateľom, nemôžem sa ubrániť dojatiu. Dojatiu, že som mala možnosť zažiť svet v podobe, ktorá ma ešte očarila. Nieže by som bola náročná pesimistka, ale pravdou je, že sa nemeníme len my, ale hlavne svet okolo nás. A je to tak veľmi vidieť, cítiť, keď ste detailisti, ktorí sa pozerajú na svet komplexne. Aby som však neskĺzla do témy Zachráňme planétu Zem, prejdem k svojej ženskej „podstate“, čo pre mňa predstavujú v istom zmysle vlasy. Bájny Samson v nich ukrýval svoju Silu, ja v nich ukrývam svoje životné váhania. A fotky sú toho nezmazateľným mementom. Čo nová expedícia, to iná farba vlasov... A nesúvisí to „s teenage vekom“ (to už mám, bohužiaľ, za sebou), ani s tým, že by som bola extravagantná Vodnárka (to už mám, našťastie, za sebou), ale skôr s akýmsi hľadaním sa....
Príroda, naša Príroda!
Od mala dýcham liptovský vzduch, kúpem sa v extrémne chladnom potoku „Hučalo“, zbieram kliešte (nechcene), svätojánske mušky (zámerne) a žasnem nad tým, čo všetko mi tamojšia príroda dáva a ani o tom nevie. Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, ako veľmi potrebujem zbierať magické bylinky priamo zo záhrady a cítiť neobmedzený priestor okolo seba. No, potom prídu dni, keď si neviem tak dokonale predstaviť dokonalý život v takomto prostredí a láka ma pulzujúca energia mesta... Pocity sa vo mne miešajú ako chute ríbezľového vína starého otca... Jedna časť zo mňa chce smaragdy, tá druhá lúčne kvety... hľadám sa...
Duševná potrava
Teraz fakt nebudem preháňať, keď poviem, že cítim abstinenčné príznaky, ak nedám svojej duši, čo sa jej ráči. Ona veľmi ľúbi filmy, najmä severskú kinematografiu, ale nemôžem jej to dávať každý deň, lebo je to dosť „psycho“. A tak ju potom ukľudňujem knihami! Životopisy osudových žien ma vždy dostanú tam, kde autor chcel, a duchovná literatúra mi pomôže upratať chaos, ktorý prirodzene vzniká z pretlaku informácií, ktoré sa na mňa (nás) doslova valia z najrozličnejších kanálov. Cítite to aj vy? Chudák mozog! V takýchto chvíľach chcem žiť na dedine:)! Na chvíľu som sa našla...
Spájanie nespojiteľného?
Snažím sa žiť ekologicky. Týmto postojom ma „nakazil“ môj priateľ. Snažím sa rozumieť tomu, že všetkého mám dostatok. To ma učia knihy. No napriek tomu som stále mladé dievča z mesta, túžiace po všetkých tých farbičkách, pri ktorých si robíme často druhú tvár. Neviem si predstaviť život bez nebotyčných topánok, ktoré ma ako „živia“, tak aj ničia (najmä večer, tú bolesť nôh nie je potrebné opisovať). Žasnem nad exotickými šatami, doprajem si stále sa meniace náušnice a náramky, až kým na mňa niekto zdola nezakričí: „Ľubica, vráť sa späť. Život nie je o tomto.“ A ja to začínam pomaly cítiť už aj bez tejto pozemskej pripomienky, a tak dávam dole aspoň jeden náramok. Kráča sa mi ľahšie a pristihnem sa pri tom, že peniaze už nešetrím na čačky-mačky, ale na zážitky (ale vždy si na týchto cestovateľských expedíciách doprajem aj tie čačky-mačky:). Transformácia mojej osobnosti nemôže predsa prebehnúť zo dňa na deň, nie? A potom si doprajem chute, ktoré si zapamätám tak hlboko, že ich odkaz budem cítiť aj v ďalšom živote. Navždy ma lapilo slovenské víno, talianske „papanas“, španielska muzika, grécke ostrovy a chorvátske more. Medzinárodnosť je v mojom prípade viac ako nevyhnutná. To najpodstatnejšie je však made in Slovakia: môj priateľ a moja rodina. Toto som ja, takúto ma nájdete...
Čo odomňa dostanete?
Tak v prvom rade zakaždým niečo iné. Budem sa snažiť. Budem sa veľmi snažiť, aby ste si tu našli mozaiku všetkých tém, ktoré vás kedy zaujímali, aj keď to bude vnímané viac-menej z môjho pohľadu. No o to viac sa môže stať, že sa názorovo nájdeme, žensky spojíme, že sa stretneme na tej istej ceste, aj keď mne status nevesty (ešte) neprináleží.
Tvorím to pre Vás. V tomto sa nájdem...