Kedy budem „veľká“?
O päť rokov neskôr, keď sa druhá svetová vojna schyľovala ku koncu, Alžbetinu náklonnosť k Filipovi už nebolo možné nazývať iba detskou láskou. Pravidelne si písali, čo Lilibet (Alžbetu) nabíjalo neskutočnou energiou, rovnako ako Filipova fotka, ktorá stála na významnom mieste nad krbom v jej obývačke. Aj keď sa jej otec, Juraj VI., snažil pre ňu organizovať víkendové večierky či súkromné plesy v skrytom zmysle lov na ženícha, zamilovaná a tvrdohlavá Alžbeta už videla iba jediný zmysel svojho budúceho života: princa Filipa!
Zakázaná láska
V lete v roku 1946 začala byť Alžbeta priveľmi unavená na čakanie, kým sa stane dospelou i na to, kedy získa Filip britské občianstvo (typická netrpezlivá žena), a tak keď ju Filip priamo požiadal o ruku, jeho ponuku na sobáš prijala. Jej rodičia a početní vládni poradcovia boli proti tomuto rozhodnutiu. Ako to už v kráľovských kruhoch býva, dvorenie je veľmi zložitá záležitosť, ktorá sa týka všetkých, no zvyčajne najmenej hlavných aktérov, a tak museli ich zásnuby zostať rok v prísnej tajnosti. Nakoniec sa však srdcia a záujmy kráľovských rodín stretli a 10. júla 1947 boli oznámené zásnuby britskej princeznej Alžbety a gréckeho princa Filipa.
Niečo pre nás, ženy
Kráľovská svadba desaťročia a prvá v histórii, ktorá sa vďaka rozhlasu dostala aj do domácností našich starých mám, by vás vtedy určite ohúrila aj výberom svadobných šiat mladej Alžbety. Kráľovský krajčír Hartnell vytvoril skutočne exkluzívne dielo, pretože šaty museli harmonizovať s majestátnosťou prostredia (taký bol kráľovský rozkaz). Hartnell sa pri navrhovaní šiat nechal inšpirovať Botticelliho obrazom Primavera, takže výsledok vyzeral približne takto: tisícky ručne našitých perličiek a krištáľových korálikov zoskupených v podobe kvetov pomarančovníka, hviezdic a bielych tudorovských ruží korunovala štyriapolmetrová hodvábna vlečka (Diana mala dlhšiu, pamätáte?:) Na svadobnej róbe zo saténového dyšesu slonovinovej farby pracovalo spolu tristo žien po dobu siedmich týždňov, aby ich mohli spokojnej princeznej doručiť večer pred svadbou... A rovnako spokojnému princovi udeliť titul vojvoda z Edinburghu.
Kráľovská svadba v zime!
Jedna z prvých vecí, ktorá ma zaujala na tejto kráľovskej svadbe, je fakt, že sa nekonala v letných mesiacoch, ale v zime. Toto rozhodnutie považovali mnohí ľudia za nezvyčajné až nerozumné, no v konečnom dôsledku sa ukázalo celkom vizionárske. Rebeca Westová sa o tom vyjadrila nasledovne: „Ľudia sú už unavení zo smútku, potrebujú zábavu... potrebujú myslieť na lásku a dobro.“ A tak sa 20. novembra 1947 spustila kráľovská svadobná zábava, v ktorej hlavnú úlohu stvárnila princezná Alžbeta (s perlovým náhrdelníkom na krku, diamantovou čelenkou na hlave a kyticou orchideí v náručí) a jej nastavajúci princ Filip (v jej predstavách už od trinástich rokov). Skôr ako však dostala priestor láska partnerská, posledné minúty pred obradom patrili láske otcovskej. Za prenikavého zvuku fanfár vošli do chrámu Westministerkého opátstva hrdý kráľovsky otec a jeho dcéra Alžbeta (za nimi kráčali dve pážatká v škótskych sukniach a osem družičiek). Pri oltári odovzdal ruku svojej dcéry arcibiskupovi a neskôr poznamenal: „Vydávať dcéru je omnoho dojímavejšie než sa ženiť... cítil som, že som stratil čosi veľmi vzácne...“
O Alžbete a Filipovi inak
Princezná Alžbeta vždy nosila tenučký platinový náramok, do ktorého boli vsadené jedny z najmenších hodiniek na svete, a tento svoj obľúbený šperk mala aj na svojej svadbe. Veľa neviest, aj kráľovských, môže mať citový vzťah k nejakým šperkom, ktoré sú pre ne rovnako dôležité ako iné detaily ich svadby.
Rovnako dôležité boli pre Alžbetu a Filipa aj ich koníčky, vrátane kriketu, jazdy na koni a plávania, ktoré boli vyobrazené na dekoratívnych cukrových štítkoch, zdobiacich ich štvorposchodovú svadobnú tortu. Takýmto spôsobom si aj vy môžete ozdobiť tortu (alebo čo vám napadne), čím sa budú symbolicky znázorňovať vaše osobité záujmy. Originálny prístup zvolili Alžbeta s Filipom aj pri dekorovaní uličky v kostole, ktorou kráčali spoločne k oltáru. Tá bola lemovaná štandardami, ktoré dali ozdobiť ich prepletenými iniciálkami. Jedna malá štandarda s monogramom, zavesená zvislo, pred chrámom ešte viac umocňovala kráľovskú atmosféru.
Posvadobné zimné ráno
Po svadobných raňajkách (aké asi bolo menu?), usporiadaných v tanečnej sále pre 150 hostí, Alžbeta a Filip odišli v otvorenom koči na stanicu, aby sa vlakom mohli vydať na medové týždne na vidiek. Prvé spoločné popoludnie mladomanželov bolo chladné, a preto do prikrývok zasunuli termofory, aby ich ohrievali na ich spoločnej ceste. No nie iba ich! Susan, malá fenka waleského jazvečíka, bola Alžbetiným miláčikom, ktorý tiež chcel zdieľať šťastie toho dňa a nového života so svojou Paňou...
Foto: SITA/AP
Publikované 10. 8. 2011